Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Táto jeseň sa podarila!

Jeseň, to je to obdobie, keď sa jazdí "za odmenu". Kým v prvej polovici roka človek zbiera kilometre aby mal vytrvalosť, občas to doplní intenzitou pred prípadnými pretekmi. Mne tento rok nevyšla ani jar a ani leto tak ako by som dúfal. Počasie, pád a iné...  Tak som si povedal, že na jeseň sa posnažím. September som dal v rámci možností a počasia. Ale október. Tak to je môj najaktívnejší október čo bicyklujem.  Možno som už spomínal, že mám novú prácu (učím na ZŠ) a to, že stíham po práci krátke výjazdy, že forma stúpa a "ide to" ma veľmi teší.

Lysá volá, na jeseň a až do Žiliny

Hovorí sa: "Lysá volá!" Každý Lysohoř to pozná a ja mám dokonca tričko s anglickým textom: Lysá is calling. Čo to ale znamená?

Vodná nádrž Čierny Váh a Štrbské pleso

To bol zase nápad - samozrejme Vladov. V sobotu som s malou dušičkou napísal do spoločného chatu, či niekto neplánuje niečo na nedeľu. Ja som uvažoval nad Beskydami a Lysou horou (ako inak). Ale Vlado prišiel s nápadom vyliezť k vodnej nádrži Čierny Váh a na Štrbské pleso. To sa mi zas zdalo moc a najprv som napísal, že sa asi nepridám.  Dôvod bol aj ten, že práve v sobotu som sa zobudil s bolesťami v ramenách a kolenách. Avšak ako večer plynul a ja som nad tým uvažoval, tak som sa začínal tešiť a v hlave som si to už rozmyslel. Vlado mi prorocky napísal, že ak by som chcel ísť, tak nech sa mu ozvem do 6:30 ráno.

Manželský cyklo-tím na Lysej, Pustevnách a prvá 100-vka

Keď som s ňou začal chodiť, tak ju ten bicykel až tak moc netrápil. Vlastne... asi ju vôbec nezaujímal. Ale po pár rokoch keď videla, že ma to naozaj baví, pomaličky trošku prepadla tej cyklistike aj ona. A už sme pojazdili hocikade (od Slovenského raja, Tatier, Stupavy...).  Ja som neskôr prešiel na cestný bicykel, a po roku si ho kúpila aj ona. 

Biely kríž a Masarykovo údolí

Každý kto pozná môj cyklistický život vie, že mojim najobľúbenejším miestom sú Moravsko-Sliezske Beskydy. 2x som sa zúčastnil aj na pretekoch Beskyd-Tour, ale tento rok nie.

Leonardo Da Vinci a "prvý bicykel"

Bicykel. Keď sa opýtate ľudí, že či poznajú bicykel, tak každý povie, že áno - to ale nie je nič zvláštne. Špeciálne je to, že keď sa opýtate na čo majú bicykel, alebo čo pri cyklistike cítia, tak Vám dajú rôzne odpovede. Pre niekoho je to dopravný prostriedok, pre iného prostriedok na občasný výlet s rodinou, niekto to vníma ako pretekársky stroj a sú aj takí, ktorí pozdvihli bicykle na umelecké diela. Keby ste sa opýtali mňa, tak by som odpovedal veľmi dlho. Ja som sa zamiloval hlavne do cestnej cyklistiky. Milujem aj krátke výjazdy, keď lenivo točím nohami, vychutnávam si prostredie a urobím aj nejakú tú fotku. Ale milujem aj to, keď idem dlhé hodiny v rýchlom tempe, štverám sa hore stúpaniami, kde je sklon vyjadrený dvojciferným číslom, nohy pália a pľúca nevládzu. Jedno to má ale spoločné a to je sloboda. Akýsi pocit voľnosti, keď všetko môžem vypustiť z hlavy a venovať sa jazde na bicykli, či už sám, s manželkou alebo s chalanmi v partii. Prečo ale bicykel vznikol? Prečo tak nesk

2021, kapitola 1: Trenažér, Rouvy a Zwift

Hneď ako skončila sezóna 2020 (dopísaním zhrnutia roka), tak som sa tešil na tú ďalšiu. Ďalší rok musí byť lepší ako predošlý. Človek si plánuje nejaké tie ciele, čo by chcel dosiahnuť, uvažuje, že koľkokrát vylezie na Lysú...

Môj 2020: od hraníc Žilinského okresu až k Lysej hore

Prišiel koniec roka a čas napísať jeho zhrnutie. Koniec roka a čas napísať sumár tohto roka. Šialeného roka - či už v dobrom, ale v niektorých prípadoch aj riadna mizéria. U mňa katastrofa, ale! Treba ostať pozitívny. Počkať to nie je to pravé slovo. Treba ostať ... optimistický - to už je lepšie.

Ako sa nezblázniť

V tomto príspevku Vám dám návod, ako si privodiť zdravú závislosť. Taká, ktorá Vás núti si psychicky oddýchnuť a ktorá vytvorí protilátky na problémy, ktoré sa valia z hora, z boku, z dola - odvšadiaľ.

Môj druhý Beskyd Tour

Opäť sa blížil ten dátum, ktorý som mal napísaný v kalendári. Deň keď sa mal ísť Beskyd Tour. Čo to je? Sú to preteky v oblasti Moravsko-Sliezskych Beskýd, ktoré sú typické svojimi prudkými stúpaniami, zjazdmi, cestičkami mimo dopravu a krásnou prírodou. Minulý rok som si to zamiloval, čo je dosť zvláštne tvrdenie, keďže som tam mal pád, bolelo to a dlhý kus som išiel sám... Ale na druhú stranu: za 4 hodiny som nazbieral historky a spomienky, ktoré mi nikdy nikto nezoberie. 

Od Fatier na Lysú

Ako začať príspevok, kde budem písať o výstupe na Lysú? Veď už som ich napísal celkom dosť. Aj cyklistické, aj nočné výstupy a aj jeden silvestrovský. Niektoré sólo a niektoré v skupine. 

Keď ťa tá cyklistika dostane

Keď som začínal bicyklovať (tak nejak "viac"), tak by mi ani vo sne nenapadlo, že kade sa raz budem s bicyklom naháňať. Vďaka pár ľuďom a jednej appke som bol stále viac motivovaný. Pamätám si, ako som krátko po kúpe "starej" Meridy, išiel len na Klokočov a bol som úplne mimo z toho, ako rýchlo som tam bol a vzdialenosť 20 kilometrov mi prišla nekonečná.  Ale roky prešli a teraz na svojom každodennom živote vidím, že ma cyklistika dostala. Chytila do jednej veľkej siete a už nepustí - a ja sa ani nebránim.  A prečo? Nebudem písať tie reči o tom, že sa budete cítiť zdravšie, budete sa zlepšovať a podobne. Možno s tým niekto vyráža na bicykel ale u mňa je to o niečom inom. Ešte predtým, ako začnete čítať, tak si urobte dobrú kávu. Na konci bude vysvetlenie. 😏

Ja, bicykel a korona

Ja a cyklistika: 2019 (časť 3 - commuting, svadba a barle)

V prvých dvoch častiach som písal o nejakých pretekoch, trénovaní a podobne. Skončil som v polovici augusta s tým, že od teraz som si chcel cyklistiku len užívať, bez nejakého prehnaného hnania sa. 

Ja a cyklistika: 2019 (časť 2 - divé svine, Kasárne a Lysé hory)

Po Beskyd Tour som sa cítil ako hrdina, ktorý prežil takú trať. Ešte teraz si pamätám, ako sa ma každý začal pýtať koľký som skončil a podobne. Napriek tomu, že som bol so sebou veľmi spokojný, tak sa ťažko hovorilo: skončil som v polovici. 128-my z 260 pretekárov. Na niektorých miestach som mal brutálne osobné rekordy a ako bonus som mal v skrini nový výročný dres. 

Ja a cyklistika: 2019 (časť 1 - po Beskyd Tour)

Prišiel opäť čas na koncoročný príspevok. Dúfal som, že ešte potiahnem na tom bicykli pár kilometrov ale momentálne "skáčem" s barlami po byte, takže táto sezóna pre mňa naozaj skončila.

Nohy ticho buďte! (aj ty mozog)

Poznáte to. Každému sa občas niečo nechce. Ja som začínal na bicykli cítiť "nechcenie" niekedy v septembri. Pokazilo sa mi zdravie, len by som sedel doma a nič nerobil.  Hovoril som, že veď už mám najazdené na tento rok celkom dosť. Mal som len dva ciele na tento rok. Prvý bol 5000 kilometrov a druhý dať Lysú pod 45 minút. Mal som ešte jeden taký vzdialený cieľ, a to bolo natrénovať čo najviac na Beskyd Tour 2020. Všetky ciele som splnil už do konca júna, bol som dokonca aj na Beskyd Tour . Ale cítil som takú dosť silnú motiváciu makať a makať na tom bicykli, až som ešte rýchlejší a vydržím viac. 

Bicykel - náš spôsob spomalenia je zrýchlenie

Minule som zaznamenal reklamu, ktorej názov bol: náš spôsob spomalenia je zrýchlenie. Išlo o nejakú cestovku, čo robila reklamu práve pre cyklistiku. Žijeme v hrozne rýchlej dobe čo sa podpisuje na tom, ako sa ľudia k sebe správajú a ako žijú. Od jedla, cez peniaze, nervozitu a doslova neschopnosť si niečo "užiť".  Ja som svoj pokoj našiel práve v cyklistike. Vtedy môžem vypnúť a užívať si jazdu na tom dvojkolesovom stroji. Veď hneď Vám to ukážem cez fotky za posledný mesiac.

Pretekal som na Beskyd Tour

Nie je to tak dávno, keď som začínal spoznávať Beskydy. Kopce, o ktorých som nevedel nič a mal som ich pritom priamo pod nosom. Alebo skôr nad nosom?

Motivácia

O motivácii hovorím celkom často. A dôvod prečo to tak je? Pretože bez nej sa nedá začať, alebo dlhšie udržať svoje snaženie. Samozrejme: neplatí to len v cyklistike, ale aj inde.

Samozrejme, že to bolí

Nikdy to nie je zadarmo. A to platí aj v cyklistike. 

"Kúp si cestný bicykel": hovorili

Určite to všetci poznáte, alebo aspoň dúfam, že poznáte. Ten pocit keď niečo veľmi-veľmi chcete až sa to stane cieľom či snom. Nehovorím o nejakej životnej láske, alebo niečom takom.  U mňa je to... samozrejme bicykel. Už pri kúpe svojho prvého bicykla som čumel na cestný červený bicykel od Meridy. 

Tie čo sa (ne)podarili a rok 2018

Zima už tu je dlhšiu dobu - zvlášť u nás na Kysuciach. To znamená, že som dal bicykel bokom a užívam si oddych. Do práce chodím vlakom, čítam jednu knihu za druhou. Ale minule som sa pristihol pritom ako som si prezeral fotky z tohto roka. A že ich je veľa! Tak som si povedal, že je asi čas na koncoročný "už tradičný" príspevok v ktorom zhrniem tento rok.

Tohtoročná najťažšia - Beskydské kopce

Tak som tu opäť. Potom čo som dokončil články pre ŠBOT maratóny, tak som si dal od písania poriadnu pauzu. Poctivo som však jazdil, trénoval a aj čo to fotil.

S bicyklom do raja (Slovenského)

“Tak toto som nečakal, veď to je možno najkrajší okruh aký som kedy na bicykli išiel!”: to som povedal mojej Ivke, ktorá sa so mnou vydala na jazdu po Slovenskom raji. Predtým ako sa pozrieme na možno najzaujímavejšiu cyklotrasu na Slovensku však začnem pekne poporiadku. Na výlet som opäť zobral aj moju priateľku Ivku, pretože sme išli na dva dni a prespávali sme u jej kamarátky v Letanovciach. To je dedina blízko Hrabušíc, kde bude štartovať septembrový maratón.

Svit - mesto obklopené Tatrami

Tento krát ma putovanie po stopách ŠKODA BIKE OPEN TOUR priviedlo do kraja v okolí mesta Svit.  Uvažoval som, že čo by som o tomto meste napísal až som dospel k tomu, že odtiaľto je to blízko na krásne miesta. Na jednej strane sú to Vysoké Tatry, na druhej Nízke. Kúsok na východ je to Slovenský raj. Fantázia. Tu by to opäť chcelo poriadny viacdenný výlet. Korunou môjho výletu mala byť Kráľova hoľa, alebo Sliezsky dom.

Stupava, Devín a Borinka

Ďalšie miesto kde bude štartovať Škoda Bike Open Tour 2018, je Stupava. Tešil som sa, pretože keď som bol v Sv. Jure (ktorý je cez kopec), tak som jazdil po krásne upravených cestičkách, ktoré sa hodili na každý horský aj trekingový bicykel. V Stupave a okolí sa nachádza veľa zaujímavostí, ktoré som chcel prejsť. Korunou mal byť Devín – kde som ešte nikdy v živote nebol. Tento krát som nešiel sám, ale zobral som aj priateľku. Vyrážali sme však pomerne neskoro, čo ale nevadilo, pretože som si rezervoval v Stupave aj ubytovanie na jednu noc. Kým sme išli autom po upršanej D1, tak moja priateľka pozorne kukala na telefóne počasie nad Stupavou. Hrozne pršalo, ale kým sa nám podarilo dostať cez Bratislavu do cieľového mesta, tak už našťastie nepršalo. Ubytovali sme sa až o pol ôsmej sme ešte vyrazili na bicykloch smerom na Devín.

Lysá, pád a moja Najbrutálnejšia

Posledný mesiac bol u mňa dosť zaujímavý. Opäť som zdolal Lysú horu, nepekne som padal na bicykli, prekonal som nejaký ten rekord, skončil v nemocnici a nakoniec prešiel aj moju najťažšiu trasu na bicykli. A to za jeden mesiac.

Súľov - raj pre MTB

Niekde nad Súľovom Už počas predchádzajúcich pretekov som počúval o tom, že v Súľove je najkrajší maratón zo série Škoda Bike Open Tour. Dokonca som počul, že je tam najkrajšie prostredie a najlepšie cestičky pre horskú cyklistiku. Keď som pozeral internetové stránky, tak som zistil, že ľudia tu skutočne robia krásne traily a aj sa o to starajú. Veľmi som sa teda tešil. Naplánoval som si trasu a zobral auto. Už tu môžem dať praktickú radu: parkoviská sú platené. Nižšie v obci Súľov - Hradná, by mal byť človek, čo vyberá poplatok. V centre obce sa dá kúpiť státie na obecnom úrade. Zvláštne riešenie, ale lístoček som mal za minútku a mohol som spokojne bikovať. :)

Na Praděd v súboji

Celý minulý týždeň som dúfal, že v nedeľu prejdem niečo epické. Nejaký vrchol tu v okolí. Poriadne som si oddýchol a v sobotu som mal v pláne dať bicykel do perfektného stavu. V tom mi napísal Vlado dlhú správu, že či by som nechcel vyliezť s ním na Praděd. Ja som v krátkosti, ale s obrovským nadšením okamžite súhlasil. S výškou 1491 m. n. m. ide predsa o 5-ty najvyšší vrch v ČR a najvyšší čo sa Moravy týka. Vrchárskej výzvy som sa nebál - tento rok mám neskutočné nohy. To som ale ešte nevedel, aké to naozaj bude.

Jar, slnko, dlhé trasy a hrozný vietor

Na Veľkom Javorníku Vždy sa snažím trafiť čo najlepší nadpis pre príspevky na blog. Niekedy však vôbec neviem čo majú moje posledné jazdy spoločné. Teraz to však presne viem. Ide o nadmieru teplé počasie, nehorázne nepríjemný vietor a dlhé trasy, ktoré kombinujú asfalt a terén. 

V okolí Svätého Jura

Spoločnosť mi dnes robil tento bicykel Na jar jazdím buď málo, alebo po overených cestičkách. Tento rok som však pristúpil na to, že sa budem venovať aj krásam Slovenska.

Začiatok roka... ako odštartovať cyklosezónu?

Až vás nalákam na príspevok. ;-)  Tieto začiatky nových cyklosezón. U každého cyklistu sa vynára množstvo otáznikov. Koľko kilometrov tento rok prejdem na bicykli? Aký legendárny kopec prekonám? Nekúpim si nový bicykel?

Tie čo sa podarili - fotky 2017

Tak ako minulý rok, tak aj teraz hodím do jedného príspevku "zopár" fotiek z roku 2017. Pri každej bude aj krátky popis.

Najobľúbenejšie miesto, o objavovaní okolia a hrdosti

Na Marťákovom kopci Nadpis príspevku naznačuje, že budem písať len o nejakom miestečku, kde sa posadím a tam som najspokojnejší. Ale tak to nie je.

Fantastická jeseň

Na vrchole Lysej hory! Vlado, ja a Mirec. Tento rok začal pre mňa cyklisticky hocijako. Jazdil som si kratučké trasy v okolí Ružomberka, no potom som totálne vyhorel počas spoločného výjazdu, ktorý mal cez 100 kilometrov. Jún a júl boli výborné, dokonca som odjazdil veľmi dobre aj časovku na medvediu skalu. Potom prišli nepríjemnosti so zdravím a aj počasie sa koncom augusta pokazilo. Ja som však hovoril, že nie je možné, aby už teraz prišla zima - že ešte musí prísť oteplenie! A práve keď sa mi polepšilo natoľko, že som sa odvážil jazdiť na bicykli opäť častejšie, tak prišlo aj fantastické počasie. 

Koliečko v peklíčku (cyclocross)

Foto: Vladimír Adámek, Hobby kategória už stojí na štarte Koliečko v peklíčku. Ja a cyclocross. Alebo proste blbosť, ktorú som si užil.

Posledný boj

" Čo chcú? Krv? Chcú aby jazdci jazdili čistí a vyhýbali sa dopingu a potom chcú aby jazdci liezli takéto barbarstvo." To sú slová, ktoré povedal Vincente Belda, šéf tímu Kelme, keď jazdci liezli na tento kopec prvý krát v roku 1999 . Kopec sa volá Alto de l´Angliru, no názov poznáme aj v skrátenej forme len ako: Angliru.

(Takmer) Najkrajší pocit je práve z jazdy na bicykli

Toto bude príspevok o mojom auguste 2017. Mesiac, ktorý začal perfektne, ale nakoniec bol aj plný sklamania.

Absolútne naplno - Uphill MTB 2017

Foto od organizátorov - Prichádzam do posledného kilometra preteku A prišiel opäť. Deň, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa. Deň, keď sa konal pretek u nás v dedine. Nejde však len o nejaký dedinský pretek, kde sa nazbiera zopár ľudí z dediny. To vôbec. Ide o medzinárodný seriál pretekov - horských časoviek, ktorý sa skladá z piatich častí. 2 preteky sú v ČR, 2 v PL, a jeden je u nás na Slovensku. Človek však nemusí ísť na všetky, ale môže si vybrať, že na ktorý pretek pôjde. Ja som uvažoval aj nad tým, že by som tento rok dal aj iný ako ten náš. V rokoch 2014 a 2015 som ich pobehal celkom dosť.

Od východu slnka, až po Soláňsku pomstu

Malenovice z Lysej hory A je to tu opäť. Lysá hora. V tomto príspevku však trošku špeciálne, pretože som tam liezol s mojou Ivkou o 02:25 v noci z Ostravice. No nebude to len o tom. Napíšem niečo o spoločnom výstupe k rozhľadni na Kamenitom a bude tu niečo aj o jednom kopci, na ktorom som si musel opraviť čas a overiť si, že je moja kondícia taká, aká má byť.

Výprava na Oravu, ktorá mala dĺžku 170 kilometrov

Tento príspevok bude o mojej najdlhšej trase na bicykli. Celé to začalo už po minulých výjazdoch na Lysú horu a Radhošť , keď som uvažoval, že kam by som posunul tie svoje ciele. Veď toto boli pre moju hlavu úplne šialenosti, o ktorým som myslel, že by som to v živote nikdy neprekonal. A nakoniec to boli (pre mňa) epické jazdy, ktoré zas neboleli až tak moc ako som čakal.

O dvoch čarovných vrcholoch v Beskydách

Moravsko-sliezske Beskydy. Z minulých príspevkov ste už určite zistili, že tento kraj je pre mňa jeden z najobľúbenejších. Kopce opradené príbehmi a mýtmi o veciach a udalostiach, ktoré sa stali, ale aj o také, ktoré sa odohrali iba v ľudskej fantázii. Tento príspevok bude o dvoch vrcholoch Beskýd. Jeden je najvyšší a ten druhý je spájaný s pohanským bohom Radegastom.

Lysá hora z Rakovej (druhý krát)

Na vrchole Lysej hory Možno si to niekto z Vás pamätá. Minulý rok som písal o tom, ako som liezol na Lysú horu z môjho domu . Žiadne auto, vlak... Doma som nasadol na bicykel, zapol navigáciu a išiel som. Tá jazda bola pre mňa najzaujímavejšou v živote.

O odhodlaní

Tento príspevok bude nadväzovať aj na minulý príspevok, v ktorom som sa sťažoval sám na seba, že nemám ani takú dobrú kondíciu akoby som chcel, a že ani moc nejazdím. Všetko sa snažím teda napraviť! Snažím sa tu prechádzať tie naše kopce: trpím, nadávam, potím sa - ale leziem!

Keď pália nohy

Z ľavej strany: Mirec, Vlado, Juraj, Jozef, ja (Všetky fotky v príspevku sú od Vlada) Každý z nás si občas pokladá otázky, ktoré súvisia s jeho existenciou.

Poklady Veľkej Fatry

Dať príspevku názov: Poklady Veľkej Fatry? O čom to bude? Skúsim opísať 2 moje jazdy, ktoré sú asi aj mojimi poslednými jazdami. Obidve štartujú v meste pod týmito kopcami - v Ružomberku. Zároveň sa trošku zamyslím aj nad tým, že čo všetko som tu s bicyklom zažil, pretože... to boli dobre strávené časy a budem si ich pamätať veľmi dlho.

Giro d´Italia

Giro d´Italia, Tour okolo Talianska. La Lotta per Rosa - boj o ružovú. To je len pár z mnohých titulov cyklistického preteku, ktorý sa koná v Taliansku. Ďalej si budete môcť prečítať, že pretek už celkom veľakrát prešiel cez hranice Talianska. A to nie len do susedných krajín. Ale všetko po poriadku.

Ikonické kopce 4 - Passo dello Stelvio

Priesmyk Passo dello Stelvio je jedným z miest, o ktorom sníva takmer každý cyklista (samozrejme aj ja), ktorý o ňom počul. Prečo? Sever Talianska, Alpy, nadmorská výška 2758 metrov nad morom, šialené serpentíny a bohatá história. Dokonca britská relácia Top Gear  označila tento kus cesty ako najkrajšiu cestu na svete! Veď sa pozrite na obrázok vyššie - kto toto postavil? Vyzerá to ako kus materiálu, ktorý niekto hodil na kopec a ono sa to vytvarovalo do neuveriteľnej cesty.

Paris-Roubaix

Viete čo je hore na obrázku? Ak áno, tak sa usmejte. A kto nie. Tak tomu predstavujem peklo severu, kráľovnú klasík Paris-Roubaix, ktorá sa preslávila kamennými kockami. Po anglicky: cobblestones. U nás to voláme: mačacie hlavy, no najznámejšie pomenovanie je: Pavé. Niektoré tie kocky si dokonca pamätajú Napoleona a bitku pri Waterloo, ktorá bola v roku 1815. No je ich dosť veľa vymenených, alebo skôr doplnených. Pretože fanúšikovia, ktorých tu bývajú skutočne masy, si chcú zobrať domov nejaký suvenír. A asi nič nieje lepšie ako jedna kocka z preteku. Ja im to za zlé nemám. Určite by som si ju aj ja zobral a dal pekne vedľa bicykla.

Veľká Fatra a Liptovská Mara

Nad Ružomberkom Podľa nadpisu je celkom jasné, že o čo ide. Ja to však ešte vysvetlím. Zobral som si svoj bicykel do Ružomberka, kde chodím do školy, aby som možno aj viac jazdil, ale aj aby som ešte čo to preskúmal. Nakoniec som odjazdil za 2 týždne len 3 jazdy, ale... lahôdky.