Prišiel koniec roka a čas napísať jeho zhrnutie. Koniec roka a čas napísať sumár tohto roka. Šialeného roka - či už v dobrom, ale v niektorých prípadoch aj riadna mizéria. U mňa katastrofa, ale! Treba ostať pozitívny. Počkať to nie je to pravé slovo. Treba ostať ... optimistický - to už je lepšie.
Po pravde, najprv som si povedal, že to písať nejdem, ale napriek všetkému sa mi podarilo toho s bicyklom celkom dosť. Nezabudnuteľný Beskyd Tour, okruh z Kysúc cez Kohútku, niekoľko Kasární, Lysá hora zo Žiliny, 3400 výškových metrov na 100 km, kopec spoločných výjazdov...
Tento rok pôjdem chronologicky ako vždy. Pôvodne som chcel dať len pár výjazdov s fotkami, ale keď som prechádzal svoj účet na Strave, tak som si toho zapísal celkom dosť. Tak ako každý rok. Pri každom bude minimálne jedna fotka a odkaz na Stravu.
A hneď musím napísať aj varovanie, ktoré píšem po dokončení - bude to celkom nadlho. Takže si pripravte kávu, alebo podobne. Snažil som to napísať tak, aby to nebolo nudné, ale zas - chápem, že to nebude baviť úplne každého, takže je tu aj kopec fotiek.
-----------
Prvé mesiace boli o rozjazdení sa na niečom kratšom a potom začať liezť kopce a prekonávať vzdialenosti.
Tým prvým výjazdom v tomto príspevku bude až 12. apríl, keď som liezol do sedla Cibuľková s mojou Ivkou. Ona na novom cesťáku, krásna asfaltka v zdravom lese a dlhé stúpanie do výšky cez 1000 m n. m. Síce je to o pomalšom tempe, čakaní a zastávkach, ale to sú maličké problémy oproti tomu, že raz začas vylezieme spolu na takéto kopce. Tento kopec by som tu dal aj keby som išiel sám, pretože asfalt do tohto sedla je geniálny.
18. apríl Zázrivá Oravská Lesná, Lutiška
Na nazbieranie výškových metrov a fotenie parádny okruh. Tento rok som ho išiel 2x. Je tu výhľad na Malú Fatru s Rozsutcami, oravskú krajinku, ale aj na Babiu horu.
Prvý krát som išiel sám a robil som aj kopec fotiek a išiel tak... pomalšie. Najprv preliezť do Zázrivej, odtiaľ to Oravskej Lesnej, do Starej Bystrice a cez Lutišku do Žiliny. Bola jar, na kopcoch bol ešte sneh - takže to bolo vizuálne fakt pekné. Druhýkrát už s kamarátom Markom a išli sme to opačne - keď idete s niekým, kto má v kopci podobné tempo a dá sa pokecať tak to ubehne hrozne rýchlo.
20. máj Kasárne s Ivou
"Vďaka" pandémii a opatreniam boli Kasárne tento rok pre mňa to čo Lysá po minulé roky. A to je famózne stúpanie s krásnym výhľadom a s relatívne dlhou trasou na vrchol. Kasárne sú moje obľúbené stúpanie kvôli tichu, zdravému lesu a tie výhľady... A tak som ho chcel zdieľať s mojou manželkou - nasadli sme do auta s bicyklami, doviezli sa na Makov a pomaličky vyliezli hore. Dal by som tu aj výjazd bez nej, v rámci nejakej dlhej trasy, ale chcem ukázať, že nemusíte mať brutálne natrénované na vylezenie takéhoto kopca. A ak budú chaty a hotely otvorené - tak hore čaká dobré jedlo a pitie.
4. jún od Fatry na Lysú
Pandémia na chvíľu povolila, hranice sa otvorili, okamžite sme si na fb vymieňali správy - veď Lysá bola otvorená!
Dohodol som si s kamarátom Vladom odvoz spod Lysej hory a ja som na ňu vyrazil zo Žiliny. Prejsť cez Semeteš, Klokočovskú konečnú, Jamník, okolo Šance a tým otrasným stúpaním od priehrady až na vrchol kráľovnej Beskýd. A aj preto som dal hore na začiatku príspevku ako titulnú fotku svoju selfie z vrcholu Lysej hory, pretože som videl vzadu Malú Fatru odkiaľ som vlastne ráno vyrážal. Bol to fantastický pocit, ešte viac ako normálne keď človek vylezie na vrchol. Aj preto, že veľa ľudí (vrátane mňa) si fotí práve Fatru v diaľke.
Ktosi sa ma pýtal, že prečo stále tá Lysá hora... Už som si k tým Beskydám vybudoval taký "vzťah". Vyleziem hore na Lysú (každý výstup je pre mňa ako malý sviatok) a vidím tie ostatné kopce na ktorých som bol a ktoré už tak nejak poznám. Spomínam na prejdené trasy, hladkám obelisk na vrchu a vôbec mi ani nevadí počet ľudí na vrchole.
Tento výjazd ale neskončil na Lysej - ešte som išiel "hore" na Visalaje, kade som kedysi prechádzal s MTB bicyklom každú chvíľu. Odtiaľ som išiel ďalej okolo vodnej nádrže Morávka (totálna paráda pre cesťák) až do pivovaru Kohutka pod kopcom Malá Prašivá, kde mal Vlado auto a zobral ma domov.
13. jún 10x Rakytie
Počas cesty na Lysú som si uvedomil, že mám v pohode kondíciu na to, aby som skúsil nejakú blbosť. Gerlaching na Rakytie. A možno aj viac keby sa dalo.
Ráno okolo piatej sa najesť, pripraviť a vyraziť. Prvý výstup bolel asi najviac a preto keď som zliezol dole tak bolo psychicky najťažšie sa premôcť a otočiť to opäť do kopca. Cesta bola ráno mokrá, v zjazde to šmýkalo a bolo kopec štrku na ceste. No otras. Po niekoľkých výstupoch prišla moja Ivka s autom aby som sa najedol a prezliekol do suchého. Bicykel vyzeral hrozne a ja som začínal cítiť otrasné teplo a dusno. Prišiel aj Vlado, ktorý bol na Polome, dali sme jeden zjazd spoločne, zasmial sa na mojom bicykli a urobil mu detailné fotky. Deviaty krát som už liezol hore len tak-tak a ten desiaty bol už otras. Teplo a slnko ma už ničilo a tak som si povedal, že to je posledný výstup. Dobre som urobil, pretože keď som prišiel domov tak začala silná búrka. Nakoniec to bolo 100 kilometrov a 3400 výškových metrov.
Táto vec bola dobrá ešte na niečo. Rakytie je celkom technické stúpanie s kopou zákrut a štrku. A naozaj si myslím, že som sa fakt zlepšil v zjazdoch práve tu. Po nejakom 4-tom výstupe už som nešiel dole opatrne ako vždy, ale pustil som tie brzdy a bolo mi to jedno. Odvtedy si zjazdy užívam naozaj viac. Akoby som sa nejak odblokoval - zaujímavé nie?
25. jún Kohútka - Kasárne
Kohútka bola v mojich plánoch už pár rokov, ale nikdy som tam nešiel. Až na tento krásny slnečný a možno až príliš horúci deň.
S cesťákom do Púchova, to už je easy. Odtiaľ ísť "hore" na Lazy pod Makytou a ešte ďalej až do stúpania, kde Vám slnko pečie neustále na chrbát a voda vo fľaškách sa celkom rýchlo míňa. Napriek tomu je to pekné stúpanie s výhľadmi. Ja som išiel kúsok pred obedom a hore bolo nenormálne veľa áut a ľudí. Dokonca ani fotku som neurobil, tá nižšie je z iného výjazdu. Tak som išiel radšej rovno do zjazdu na ČR. Cez Hrozenkov, a dedinky do Karlovíc odkiaľ som išiel na druhé stúpanie tohto dňa - na Kasárne. To ubehlo celkom rýchlo ale začal som cítiť, že moje raňajky neboli úplne dobré. Spolu s kombináciou toho tepla to vyvolalo určité problémy.
Na Kasárňach som teda volal mojej Ivke, nech ide po mňa do Bytče. Ten zjazd cez Štiavnik a Hvozdnicu som ešte nejako dal.
Napriek tomu to považujem za jeden parádny výjazd.
9. júl Polom
Povinné stúpanie pre cyklistov z okolia, kde bol hádam každý. Ja som vytiahol svoju starú Meridu a vybral som sa tu aj ja. Nepoviem, že to bola príjemná zmena oproti cesťáku, ale trasa je tu fakt parádna. Výhľad komentovať netreba a keďže je to miestna legenda tak ho dávam aj do tohto príspevku. Ja som zobral aj môj Nikon a tak som mal zoom aj na Lysú horu, ktorá vyzerá na fotke nižšie až monumentálne.
Z Polomu sa dá ísť ešte ďalej a je tu kopec trás, ale ja som to mal ako cieľ dňa, takže som inde nepokračoval. Teda.. išiel som ešte cez Rakytie domov.
26. júl Melocík, Kohútka, Partizán
Tento okruh... Dva dni sme sa na facebooku s Mircom a s Vladom dohadovali, že kam pôjdeme. A nakoniec to bola opäť Kohútka. Ja som ale tento krát nebol v Žiline, ale na Kysuciach u svokrovcov. Ráno zavčasu keď som vyrážal, tak sa manželkina mama opýtala kam idem. Ja som povedal, že do Púchova a odtiaľ na Kohútku a po Českej strane späť. Opýtala sa, že ako idem do toho Púchova, na čo som odpovedal: "no... na bicykli".
S chalanmi som sa stretol za Turzovkou a už sme valili na Makov, kde nás čakalo moje obľúbené stúpanie k Melocíku. Z tejto strany to mám fakt rád. Nasledoval hrozne dlhý zjazd do Bytče a opäť trasa do Púchova a odtiaľ na Kohútku. Mali sme šťastie, pretože fúkalo do chrbta - čo bolo super, pretože je to celkom dlho a človek nie je krytý. Tak nám to ubehlo celkom parádne. Na finálne stúpanie na Kohútku sa k nám pripojil nejaký miestny cyklista a mňa vyprovokoval do zvýšeného tempa. Čo tempa.. zóna 4! Po chvíľke som sa otočil a nebol za mnou ani Vlado ani Mirec. Ďalšia chvíľka a už aj on zmizol. Chalani mi potom hovorili, že sa ich pýtal, či som pretekár. Zasmial som sa. V tento deň som mal legendárne nohy. Hore sme niečo vypili a už sme išli opäť do Hrozenkova, Karlovíc. Tento krát som ale neodbočoval na Kasárne, ale pokračovali sme rovno "k partizánovi". Ide o pekné stúpanie okolo hotela Horal. Tu si Mirec povedal, že bude hore rýchlejší ako ja.
Po kilometri, keď bol stále za mnou som bol nervózny, pretože som sa ho snažil striasť. Na konci začal špurtovať a ja som ešte nejak zaradil najťažšie prevody, rozkrútil som tie moje nohy a.. vyhral som. Po 140 kilometroch v nohách to bola bolestivá zábava.
Od partizána sme zliezli na Makov, do Turzovky kde som sa rozlúčil s chalanmi a ja som pokračoval ďalej. Najhoršie v tento deň bolo posledné stúpanie na Korcháň. To som sa snažil točiť tie nohy ale už sa im nechcelo. Na Garmine svietilo 170 kilometrov a teda moja najdlhšia trasa (moje tri najdhlšie trasy majú 170 kilometrov a pár metrov). O chvíľku začalo pršať, ale už som bol opäť u svokrovcov.
Trošku som sa rozpísal - ale najdlhší výjazd tento rok, tak aj najdlhší popis. Ale aj to, že s týmito dvoma jazdím veľmi rád a tieto okruhy sú fakt topka.
15. august 2x Lysá
Ráno naložiť bicykel do auta, a s manželkou a jej sestrou sme išli na Lysú horu. Ja na bicykli, oni pešo. Vyložili ma na Klokočove, pretože som si chcel prejsť trasu okolo Šance kvôli príprave na Beskyd Tour. Cieľ bol ísť kombináciu Lysá + Pustevny, ale to mi nakoniec nevyšlo. Vyšiel som teda prvý krát na vrchol kráľovnej, zavolal Ivke, že kde sú a kedže to mali ešte na dlho a mne sa nechcelo čakať, tak som zliezol po asfaltke do Krásné a vyliezol ju ešte raz.
Bol to môj výstup 20+21.
22. august Hlucháňka, Jamník, Smrček, Pustevny, Klokočov
7 dní od predchádzajúceho výjazdu opäť do Beskýd! Ráno ma manželka zaviezla do Turzovky, odkiaľ som išiel s jedným borcom cez Hlucháňku do Bílej. Tiež v rámci prípravy na Beskyd Tour. V Bílej nás čakali dvaja Vladovia a za cieľ sme mali skrátenú verziu už spomenutého preteku, ktorý ma čakal o 7 dní. V ceste sme mali aj Pustevny, ktoré mám tiež uložené hlboko v srdci, napriek večnej kope ľudí.
Toto bolo super, pretože už som mal prejdenú skoro celú trasu okruhu, na ktorý som sa chystal. A zároveň - výborná partia, keď sa dalo dobre porozprávať a pritom sme išli na cesťákoch tou krásnou krajinou.
29. august Beskyd Tour!
Prečo to robím? To som si povedal v druhom stúpaní, ktoré viedlo na Klokočovskú konečnú. O tomto preteku som napísal už celkom dosť, takže sa to budem snažiť skrátiť a nepísať tri strany. Ráno zavčasu som vyrazil s manželkou a dedom autom do Bílej, kde ma čakala registrácia a posledná kontrola bicykla. Hneď potom sa rozjazdiť a prejsť si posledný kúsok trasy, ktorý som tento rok ešte neprešiel. Bolo to veľmi dôležité, pretože som si musel spomenúť, kde som to minulý rok vletel do priekopy. Na štarte stál opäť aj Jarda Kulhavý, niekoľko stoviek pretekárov a všetci okolo mňa vyzerali ako borci v tímových dresoch, proti ktorým nemám šancu. Ale veď.. išlo o zábavu.
Kecám. Od začiatku do konca som trpel, makal som, prekonával sa a psychicky sa snažil udržať svoju morálku. Tento rok sa mi išlo výborne a považujem to za svoj úspech. Pred pár rokmi, keby ste mi povedali, že budem stáť na štarte tohto preteku, tak sa zasmejem.
Spomeniem ešte prechod popod bránu, kde bolo napísané: Prémie Pustevny. S kŕčmi to bolelo, ale psychicky som bol na seba hrdý. Potom som vyžral melón na bufete a išiel do ľadového zjazdu, čo som v tom fyzickom vypätí ani necítil. Do cieľa vedie relatívne dlhý zjazd, keď už človeku odpadne kameň zo srdca a teší sa na ďalší ročník.
Viac o tomto preteku tu: Môj druhý Beskyd Tour
5. september Soláň, Vsetín, Valašské Meziříčí
O ďalších sedem dní sú to opäť Beskydy. A pridali sme aj Valašsko a trasy kde som ešte predtým nebol. Teda - pridal ich Vlado s ktorým som sa zviezol do Bečvy autom. Tam sa k nám pripojil Mirec, ktorý mal v nohách už niekoľko desiatok kilometrov.
Začali sme "zľahka": Soláňom. Typické Beskydské stúpanie. Zišli sme do Karlovíc a valili sme do Vsetína a cez hocijaké menšie kopčeky do Valmezu. Čo je Valmez? Toto slovo povedal Vlado niekde medzi rečou a ja som pol výjazdu uvažoval, že kde to ideme? Až neskôr mi blikla niekde žiarovka, že je to skratka pre mesto s veľmi pekným námestím.
Odtiaľ sme išli späť do Bečvy a za zmienku stojí to, že práve Mirec dal v tento deň 200 kilometrov.
Bol to parádny okruh a možno aj najkrajší tento rok. A preto použijem Vladove fotky.
15. september Čičmany s manželkou
A opäť na Slovensko. Prišiel sviatok, manželka bola namotivovaná na bicykel a tak sme sa vybrali do Čičmian cez Rajeckú dolinu. Cez sviatky je to krásna cesta, pretože doprava je minimálna. Naopak cez týždeň je to peklo.
Príjemným tempom sme teda došli do dedinky, kde sme však zistili, že je tu hrozne moc ale hrozne moc ľudí. A akých. Autom sa natrepať takmer do toho Radenovho domu, s tými kabelkovými psami po strede cesty... Tak sme išli na koniec dediny, kde nik nebol. Urobili sme si seflie a opustili sme inak krásnu dedinku. Našťastie po ceste každú chvíľu kukal na nás Kľak, čo je jeden z najkrajších vrcholov.
Zároveň to bola manželkina najdlhšia trasa a tento rok prekonala 1000 kilometrov. Pamätám si keď som ja prvý krát v roku 2013 prekonal tisícku a aký som bol hrdý. A bol som hrdý aj teraz.
22. október Popradské pleso
September a pol októbra bolo celkom daždivo a nepekne. Ale mal som ešte plán s Vysokými Tatrami a hlavne s manželkou. A tu som zazrel v dlhodobej predpovedi jeden pekný deň. Tak si manželka zobrala voľno v práci a zavčas ráno sme išli s bicyklami na rýchlik do Popradu.
Tam sme vystúpili a pomaličky liezli na Horný Smokovec. Odtiaľ krásnou asfaltkou, popod vysoké štíty a s výhľadom na Nízke Tatry s Kráľovou hoľou cez Tatranskú Polianku, Vyšné Hágy až k odbočke na Popradské pleso, kde sme mali aj namierené. Počasie bolo fakt na jednotku, občas sme stretli pár ľudí. Pri plese nás pofotila teta ktorú sme poprosili, a už sme sa vracali dole z kopca k Štrbskému plesu. Tam sme tiež urobili nejakú tú fotku a už sme valili do Štrby na rýchlik.
15. november Kasárne, Čadca, Žilina
Môj posledný veľký výjazd tento rok. Počasie už bolo chladnejšie, ale to neznamenalo koniec sezóny. Ešte som chcel vyliezť na Kasárne, kde som bol tento rok osem krát. Na vrchol som išiel cez Bytču, Setechov a Štiavnik.
Hore bola taká hmla, že kúsok popred mňa prebehol jeleň a ja som ho zazrel len na chvíľku. A bolo tam hrozné ticho - až strašidelné. Ja mám tieto podmienky rád, pretože to dodáva tým jazdám aj takú inú atmosféru než zvyčajne. Výhľad bol nulový, ale išlo sa mi výborne a tak som sa rozhodol, že pôjdem odtiaľ na Makov a cez Čadcu do Žiliny.
Snáď sa Vám príspevok páčil. Dúfam, že budúci rok bude cyklisticky aspoň taký dobrý ako tento a mimo cyklistiky, že bude omnoho lepší.
Komentáre
Zverejnenie komentára