Preskočiť na hlavný obsah

Od Fatier na Lysú



Ako začať príspevok, kde budem písať o výstupe na Lysú? Veď už som ich napísal celkom dosť. Aj cyklistické, aj nočné výstupy a aj jeden silvestrovský. Niektoré sólo a niektoré v skupine. 

Tento výstup bol výnimočný vďaka vzdialenosti. Keď ste na Lysej hore tak si v diaľke na 100 % všimnete Malú a Veľkú Fatru. Pohoria, pod ktorými leží Žilina, kde práve bývam. Došlo mi to až na vrchole, keď som sa otočil. Videl som pod sebou všetky tie kopčeky a lesy, ktoré delia Lysú od spomenutých pohorí.

Ale poporiadku. Lysá ma volá každý deň, už odvtedy, čo som tam bol naposledy. A to bol ďaleký september 2019. V zime prišlo zranenie členka a barly, potom tá škaredá korona. Beskydy a aj Lysá tak boli "zablokované".  
Najbližšie nej som bol vtedy, keď som sa pred pár týždňami stretol s Mircom a Vladom na štátnej hranici.


Práve Mirec, ktorý býva v ČR, bol pár dní predtým na Lysej hore - čo bola čistá provokácia!

Hneď ako sa trošku uvoľnili opatrenia a bolo povolené ísť do zahraničia "len" s papierom na 48 hodín, už sme s Vladom uvažovali, kde prekročíme hranice, kedy vyjde počasie a konečne vylezieme na kráľovnú Moravsko-sliezskych Beskýd. 

Nakoniec nám počasie určilo dátum 4.6., dokonca aj hranica s ČR bola konečne otvorená úplne bez obmedzení. Pôvodne som chcel ísť z Čadce: s Vladom v aute pod kopec a na bicykli prejsť nejaký kratší okruh. Uvažoval som ale, že kým by som sa dotrepal zo Žiliny do Čadce vlakom, tak by som mohol radšej ten kúsok prejsť cez Semeteš do Turzovky. Hlások v hlave mi potom povedal, že odtiaľ je to kúsok na Klokočov, odtiaľ ďalší kúsok k Šanci... a po takýchto kúskoch až na Lysú. Takýto bol teda výsledný plán a bol som rozhodnutý, že to skúsim.

Krok 1: Raňajky, ktoré nezaťažia žalúdok a pritom dodajú potrebnú energiu. Vyzerá to málo, ale túto kombináciu už mám poctivo odskúšanú. Vo vrecku som mal aj tyčinky, ktoré som poctivo jedol počas celého výjazdu.



Krok 2: 20 kilometrov po rovine do Kotešovej a odtiaľ ísť nekonečným stúpaním na Semeteš. Toto stúpanie mám rád. Je to asfaltka vedúca cez pár dediniek, s minimom áut a s peknou krajinou. Takou Kysuckou.



Krok 3: Prejsť po mierne naklonenej rovine pod Klokočovskú konečnú a zvládnuť stúpanie. 
Tie stúpania a roviny som musel ísť v pohodovej rýchlosti, pretože keby mi niekde došli sily, tak by to bolo samozrejme dosť nepríjemné. Dokonca som sa prinútil robiť si aj krátke zastávky - a to tak, že som na svoj facebook do príbehu pridával, že kde sa práve nachádzam. Popri tom som sa vždy trošku najedol.

Z konečnej už bolo vidieť aj Lysú. Prešiel som cez hranicu - malo to zvláštne čaro. A keď som sa spustil do zjazdu k Starým Hamrom, tak v hlave som mal ten hlások, ktorý mocne kričal: "NO KONEČNE!"


Krok 4: Okolo vodnej nádrže Šance. Ako ja milujem tento kúsok asfaltu, ktorý je celý skrytý v lese. Pár hodín predo mnou išiel aj silný dážď. Cesta bola mokrá, ale to mi vôbec nevadilo. Išiel som pomaličky, užíval si čerstvý vzduch a zdravý les.
                        

Zasmial som sa pri chalupe, ktorá mala na sebe pribité rôzne náradie, a odfotil som sa pri vstupe do Masarykovho údolia. 




Spomenuté údolie je fakt pekné. Je tu potok, ktorý tečie hneď popri ceste a nikde ani nohy. Je to však úsek, kde sa je potrebné najesť a napiť, pretože prichádza stúpanie, ktoré preverí aj tých najsilnejších.

Krok 5: Utrpenie smerom na Lysú horu. 





Z údolia vedie taká menej známa cestička, vhodná aj pre cestný bicykel. Je to ale tak strmé, že keď idete tadiaľto dole, tak si viete normálne presiliť dlane z brzdenia - naozaj nepreháňam! 

Celé stúpanie na vrchol hory má 8,5 kilometra s priemerným sklonom 9 %. Prvá časť - 3,2 kilometra má síce "len" 8,6 % ale kúsok je sklon okolo 4-5 %. A potom prídu kilometre kde sklon neklesne pod 15 % a na jednom kúsku mi Garmin ukázal dokonca 20 %. Ja s mojou váhou tieto veci zvládam, ale... tiež nie som zvyknutý, že trpím na najľahšom prevode. 

Po prvej časti to človeka vypľuje na širokú asfaltku, kde ho čakajú tie najhoršie kilometre Lysej hory. Prichádza povestná "sedmička", čo je kilometer, ktorý má sklon 9,6 %. Ja som mal v nohách už 1700 výškových metrov a 80 kilometrov, takže som si to tiež "veľmi užil".

Nejako som to dotočil, všimol som si, že Vlado je už so svojím horským bicyklom na vrchole. On totižto prišiel autom k neďalekému pivovaru a hore vyliezol po lesných cestičkách. Jeho príspevok (s parádnymi fotkami) z tejto jazdy môžte nájsť tu: Deň, keď sa otvorili hranice.
Hore sme chvíľku posedeli, ja som zavesil na facebook, že som už hore a vyliezli sme ešte na absolútny vrchol - k obelisku, kde sme sa aj odfotili.




Krok 6: Visalaje, reklama na cestnú cyklistiku a malá desiatka.
Na vrchole mi Vlado povedal, že ide ešte cez Ivančenu (mohyla) a mám teda ešte dosť času niečo pojazdiť. V nohách som mal toho už fakt dosť, ale povedal som si, že vyleziem ešte na Visalaje, kde som už dlho nebol, potom sa vrátim k autu a sadnem si na chvíľu do pivovaru Kohutka.


Vlado mi však vnukol myšlienku, ktorá mi behala po mysli - a to prejsť z Visalají krátkou lesnou cestičkou do údolia, v ktorom tečie malá rieka: Morávka.
Krátky úsek lesom bol príjemný, s cesťákom je to však na hrane - ja som išiel so zaťatými zubami po ostrých kamienkoch. Trvalo to ale len kúsok, les bol super, a čo prišlo potom...



Dokonalý asfalt a príjemný zjazd, ktorý bol po tých nastúpaných metroch dokonalým miestom pre vytočenie nôh. Tam som prešiel takmer 10 kilometrov a stretol som len jedno auto. Takéto cesty naozaj môžem. 


Nachádza sa tu aj Vodná nádrž - fotku z telefónu som však odflákol. 


Pivovar sa nachádzal pod kopcom čo sa volá: Malá Prašivá. A ja som išiel skratkou a dobrý kúsok som išiel do tohto kopca. Bolo to síce len 1,3 kilometra so sklonom 7,6 %, ale nohy už nechceli. Hore sa mi ale ukázala Lysá hora v celej kráse. 


Chytila ma nehorázna chuť na jedno malé vychladené čapované pivko. Ja takúto chuť často nemávam, ale vidina pivovaru ma ťahala hore. Zrazu sa stúpanie zlomilo a mňa čakal už iba zjazd k lavičke, kde už stál čašník a pýtal sa, že čo si dám. 


Po chvíli prišiel Vlado, na ktorom bolo vidieť, že si užil aj zjazd a výjazd sa mu tiež vydaril. Prišiel aj s informáciou, že pivko sa tu dá kúpiť aj vo fľaši, takže tento výjazd priniesol aj takéto "ovocie". Ja už som ho samozrejme vyskúšal a medovú 12-tku vrelo odporúčam. 


Pomaly sme sa naložili do auta a vyrazili domov uvažujúc, že kedy sem zase vyrazíme. Beskydy nám naozaj chýbali. Tie lesné cestičky skryté v lesoch, prudké dlhé stúpania s výhľadmi, guľáš zo Štramberka, ľadový čaj a parené buchty z Pustevného.

Nie žeby som si necenil čo máme tu doma. Aj tu mám ešte kopec cieľov a miestne kopce a trasy ma tiež dostali, ale moja cyklistická dušička stále pozerá na Lysú a na Radhošť. Predsa len - Lysá bola tá, ktorá vo mne prebudila cyklistickú vášeň. Preto si počítam výstupy. Tento bol 19-ty a už sa neviem dočkať toho 20-teho, pretože...

Lysá volá!


Ešte prikladám prejdenú trasu: 

Komentáre