Keď som s ňou začal chodiť, tak ju ten bicykel až tak moc netrápil. Vlastne... asi ju vôbec nezaujímal. Ale po pár rokoch keď videla, že ma to naozaj baví, pomaličky trošku prepadla tej cyklistike aj ona. A už sme pojazdili hocikade (od Slovenského raja, Tatier, Stupavy...).
Teraz prišiel nápad - kúpme si rovnaké dresy! Na prvý pohľad maličkosť, ale už pri prvej jazde bola preverená naša tímovosť, pretože sme riešili defekt.
Na ďalší deň už prišiel typický okruh cez Kysuce, ktorý má asi 80 kilometrov. Tímové dresy nás nútili držať sa spolu (počkať sa - pridať). A večer sme išli dokonca na nočnú cyklojazdu Žilinou, kde sa stretlo niekoľko stoviek cyklistov, aby poukázali na nedostatok a smiešne riešenie cyklotrás v meste.
Toto malo asi 15 kilometrov a tak Ivka už siahala na svoju prvú stovku. Avšak ešte kúsok chýbal.
Občas sa snažím vymyslieť trasu, ktorá bude náročnosťou ideálna pre Ivku, ale zároveň zaujímavá tak, aby na ňu spomínala a nazbierala srdiečka na instagrame.
To sa mi podarilo na konci júla keď sme išli za mojím veľmi dobrým kamarátom do Žiaru nad Hronom na pár dní a v kufri auta sme viezli aj bicykle. A jedno doobedie sme išli cez Sklené Teplice, úplne novou a prázdnou asfaltkou až do krásnej Banskej Štiavnice. Ja toto mesto fakt zbožňujem - bol som tu niekoľko krát, aj s Ivkou na pár dní.. Príjemná atmosféra a kaviarničky so slušným výberom.
Táto trasa mala byť okruh, ale asfaltka bola taká parádna a áut bolo tak málo, že sme sa rozhodli ísť tade aj späť - a na 15 kilometroch nás predbehli doslova 4 autá.
Zásady jazdy s manželkou na bicykli sú jednoduché:
1. prispôsobiť trasu a rýchlosť jej úrovni,
1. prispôsobiť trasu a rýchlosť jej úrovni,
2. v kopci držať ústa zavreté, pretože väčšinou trpí a nebaví ju počúvať historky,
3. nekričať: Vamos, Vamos!, do toho!, Ale, ale! - fakt to nerobte,
4. keď chce prestávku, tak to musíte rešpektovať!,
4. keď chce prestávku, tak to musíte rešpektovať!,
5. čas na fotku je vždy a všade,
6. nehovorte: už len jednu zákrutu - väčšinou to nie je ani pravda, čo ona vie rýchlo odhaliť,
a tak ďalej. To už ale musí každý muž vypozorovať sám.
Aby som však bol spravodlivý - môže to byť aj naopak!
Kúpili sme jej nášľapné pedále a po pár jazdách keď si na zvykla prišiel nápad vyliezť na Lysú horu. Už ani neviem koho to bol nápad, ale ôsmeho augusta sme išli autom do Raškovíc. Tam sme zaparkovali za kostolom, pretože pri kostoloch a cintorínoch sú vždy najlepšie parkoviská.
Ja som absolvoval deň predtým celkom dlhú trasu vo štvorici - cez Starý/Nový Jičín, Štramberk..., a tak som nemal úplne svieže nohy. To spomínam, pretože práve v tento deň sa tu konala časovka do vrchu na ktorej som chcel štartovať, ale práve kvôli únave som to nechal tak.
Z Raškovíc sme pomaly vyrazili do obce Krásná a do časti Papežov, kde začína 8 a pol kilometra dlhé stúpanie s priemerným sklonom 8,2%. Treba však podotknúť, že kúsok tvorí zjazd a ten tento sklon trochu znižuje. Stúpanie teda budí rešpekt.
Čo som nemal v pláne bolo to, že sme vyrazili dohora 3 minúty pred prvým pretekárom. Ivke som povedal, že pôjdem s ňou, kým ju nebudem musieť moc čakať. A tiež som nemal v pláne to, že ju stratím už na prvých metroch stúpania - ono je to už od začiatku dosť strmé.
Sranda bola, že ľudia ktorí čakali na pretekárov, nemali problém povzbudzovať aj mňa. Išiel som si primerané tempo - žiadne naháňačky, ale tiež som nechcel ísť dohora príliš dlho. Tak som mohol povzbudzovať pretekárov aj ja. Trvalo mi to nejakých 47 minút, takže 8 minút za mojím osobným rekordom.
Ľudia pri trati podporovali aj Ivku. Napriek prestávkam jej to trvalo len hodinu a 25 minút. Ja som tipoval, že pôjde dlhšie a som nadšený, že som sa mýlil. Hore prešla cieľovou bránou a odfotili sme sa tradične pri obelisku.
Ďalší veľký deň v cyklistickom živote nášho tímu bol 15. augusta. Pôvodne sme chceli ísť autom na Oravu a tam niečo pojazdiť, ale predpoveď vysokých poobedných teplôt, nám tento plán zmenila. Rozhodli sme sa teda pre Kasárne. Na vrchol je to 50 kilometrov a tak by mala Ivka svoju prvú stovku!
V Hričove mi však napadlo, že prečo ísť na Kasárne, kde už aj bola a je to aj celkom dlhé stúpanie? Veď môžeme ísť po rovinke v pohodovom tempe do Manínskej tiesňavy!
A rozhodnutie to bolo správne, pretože sme valili po vetre až k Považskej Bystrici. V tiesňave sme urobili fotku, v blízkej krčme sme dali po malej kofole a už sme sa točili naspäť do Žiliny.
To už nám však fúkalo do tváre. Dal som sa teda do jednej pozície na bicykli, držal takú rýchlosť nech Ivka za mnou v pohode stíha a nemíňa moc síl. Ešte nám chýbalo nejakých 25 kilometrov a tak sme sa rozhodli urobiť koliečko cez Varín a vodné dielo. V Gbeľanoch išla na Ivku kríza, čo plne chápem, pretože už to bola pre ňu poriadna porcia kilometrov. Našťastie pri vodnom diele bol pod stromami ešte príjemný chlad, ktorý ju trošku zobudil.
A nakoniec tá stovka padla!! Dokonca v príjemnej priemernej rýchlosti cez 25 km/h.
Pridám ešte jeden výjazd. Poriadna Beskydská jazda 21. augusta. Ja som vrazil už z Rakovej, kým Ivka sa doviezla autom na Makov. Odtiaľ nás čakalo prvé 5-kilometrové stúpanie na Bumbálku. Zastavili sme sa aj pri partizánovi.
Odtiaľ nás čakal veľmi dlhý zjazd do Prostrední Bečvy, kde sa nachádza odbočka na Pustevny. 10 kilometrové stúpanie ktoré má 5,5%. Avšak kým prvá časť je mierne stúpanie, tak druhá časť a teda posledné 4 kilometre majú sklon cez 7% a niektoré úseky sú fakt protivné.
Prvú časť sme išli spolu, ale potom som musel vyraziť dohora. Dôvod bol ten, že kamarát Mirec štartoval na MTB pretekoch v Čeladnej, a mali prejazd aj cez Pustevny. Podľa toho ako sme rátali, som si musel švihnúť, nech ho stihnem. Tak som po ceste predbehol celkom slušný počet cyklistov.
Keď som došpurtoval na vrchol, tak som videl, že niektorí pretekári už prechádzali a myslel som si, že som to nestihol. Ale po pár minútach som zazrel známu postavu na bicykli s tenšími plášťami a začal som povzbudzovať ako o život. Beh v cestných tretrách nie je moja najobľúbenejšia disciplína, ale kúsok som bežal. Keďže okolití turisti, ktorí vyzerali akoby prišli na kávu v Prahe a nie na turistiku a nejaké preteky ich nezaujímali, tak sa až zľakli, keď som začal kričať: "DO TOHO MIREC!"
Po nejakej chvíľke som si všimol, že pomedzi množstvo turistov kľučkuje na vrchol aj moja Ivanka.
Urobili sme fotky a išli sme dole. Obrovské množstvo turistov a plné reštaurácie nemám úplne najradšej.
Po dlhom zjazde nás čakala najhoršia časť našej trasy. 10 kilometrov, ktoré majú sklon "len" 3,4% no zato sú veľmi protivné. Na Ivku doľahla fakt ťažká kríza a išli sme pomaličky dohora. Zastavili sme sa pri studničke, ktorá mala pri sebe zaujímavú tabuľka.
Stúpanie skutočne trvalo dlho a Ivku to bolelo. Povedala, že toto je horšie ako Lysá hora, čo som ale bral s rezervou. Napriek tomu sme vyliezli na vrchol k Bumbálke a opäť zjazdovali k autu. Áno - išli sme tak ako sme prišli. Najradšej by som bol za nejaký okruh, ale toto bola najkratšia možná trasa na Pustevny zo Slovenska. Prekonali sme tri stúpania: k Bumbálke z oboch strán a Pustevny. Ja mám také "osobné monumenty", kde Lysá hora je na prvom mieste a hneď za ňou sú Pustevny.
Ivka prešla 60 kilometrov a prekonala 1200 výškových metrov.
V auguste sme teda toho spoločne stihli celkom dosť! Lysá, prvá stovka, Pustevny... Keď niekto začína jazdiť, tak niektoré vzdialenosti, alebo stúpania mu prídu nemožné. Ono to ale postupne príde. Chce to len čas a trpezlivosť. Ja priznám, že som si myslel, že nikdy na tú Lysú s bicyklom nebude chcieť ísť.
V manželstve je to skvelé, pretože zdieľame spolu tieto zážitky a máme k sebe onoho bližšie. Obdivujem ju, že sa na to dala a ďakujem, že mi verila.
Aj toto patrí k cyklistike. O benefitoch pre jednotlivca by sa dalo písať do nekonečna a každý cyklista ich pozná. Pre skupinu ľudí, či manželov je tam toho tiež veľmi veľa. Treba ale tiež pamätať na ohľaduplnosť, pretože nie každý je rovnako rýchly. Netreba robiť zo všetkých jázd hneď preteky.
To už by som sa ale zas rozpísal na veľmi dlho a pritom už je tento príspevok dosť dlhý.
Tak jazdite, užívajte si cyklistiku a aj ju zdieľajte s ostatnými!
Komentáre
Zverejnenie komentára