To bol zase nápad - samozrejme Vladov. V sobotu som s malou dušičkou napísal do spoločného chatu, či niekto neplánuje niečo na nedeľu. Ja som uvažoval nad Beskydami a Lysou horou (ako inak). Ale Vlado prišiel s nápadom vyliezť k vodnej nádrži Čierny Váh a na Štrbské pleso. To sa mi zas zdalo moc a najprv som napísal, že sa asi nepridám.
Dôvod bol aj ten, že práve v sobotu som sa zobudil s bolesťami v ramenách a kolenách. Avšak ako večer plynul a ja som nad tým uvažoval, tak som sa začínal tešiť a v hlave som si to už rozmyslel. Vlado mi prorocky napísal, že ak by som chcel ísť, tak nech sa mu ozvem do 6:30 ráno.
Takže budík 5:45, pretočiť rukami, či môžem fungovať a po šiestej som už volal Vladovi.
Niečo pred ôsmou už som nasadal k Vladovi do auta, ktorý išiel cez Žilinu a už sme valili do Liptovského hrádku. Cesta v hmle, občas niektorý kopec vykukol. Čísla na teplomeri pomaly stúpali.
Došli sme, zaparkovali a vyrazili smerom na vodnú nádrž Čierny Váh.
Najprv sme sa však museli pretrepať cez dedinky a trafili sme aj prázdnu cestu, plnú dier - avšak s krásnym výhľadom.
Pomaly sme aj stúpali, až sme prišli k odbočke k nádrži - v obci Svarín. Stúpanie je náročnejšie. Má 7,6 km s priemerným sklonom 6%, avšak posledné 3 kilometre majú skoro 9%. Cesta je miestami deravá, takže treba dávať pozor na zem.
Stojí to však za všetku tú námahu. Ten výhľad je skutočne fantastický. Vodná nádrž je vo výške 1160 m n. m. a vyzerá to, akoby niekto odrezal vrchol kopca a nechal tam dokonalý výhľad, ktorý je umocnený vodnou plochou. Jesenné ráno tento výhľad urobilo ešte krajším. Strávili sme tu nejaký čas, kvôli fotkám a aj Vladovmu youtube kanáli.
Nasledoval zjazd, ktorý ma teda zničil. Boľavé rameno doslova kričalo a ja som sa snažil naťahovať ruku do každej strany. V zjazde treba byť ešte opatrnejší na diery a štrk. Zišli sme opäť do Svarína a pokračovali cez doliny a po deravých cestách až do Štrby. Cesta bola miestami skutočne rozbitá a deravá, takže sme museli dávať veľký pozor. Rameno nemusím asi spomínať. Okolie však bolo veľmi pekné, pretože cesta išla celý čas lesom. Až sme z dolín vyliezli a naskytol sa nám pohľad na Štrbu a Tatry.
Náš cieľ bol jasný - Štrbské pleso. Ja som si dal už pre istotu gél. Nešlo sa mi úplne najlepšie, ale v Štrbe zrazu gél zafungoval! Telo naštartovalo a bolo jasné, že stúpanie k plesu vyletím. Vlada som nechal za sebou a išlo sa mi konečne geniálne, ani rameno nebolelo. Napriek tomu som sa krotil, pretože nás mal potom čakať veľmi dlhý zjazd späť k autu.
Hore som si sadol a čakal na Vlada. Môj vzťah k Štrbskému plesu a tejto časti Tatier nie je úplne najpozitívnejší. Príroda je krásna a k tomuto plesu, alebo aj vyššie k Popradskému vždy s radosťou vyleziem. Milujem to tu, veď tie výhľady sú fantastické. Ale čo tam býva áut a ľudí. A to ako sa tam ľudia správajú alebo skôr: ako sa nevedia chovať a chodia jak splašené husy. Dnes tam však bolo ľudí, tak znesiteľne.
Dali sme kúsok pod plesom obed (so skvelým čapovaným radlerom), pofotili sa pri plese a už sme opäť nasadali na bicykle. Cieľ bol Liptovský Hrádok (k autu), cez Podbanské. Bol to teda veľmi dlhý šľapavý zjazd do protivetra. Ubehlo to veľmi pekne a za chrbtom sme nechávali tento krásny vrch.
Došli sme k autu, naložili bicykle a štartovali domov. Cestou sme zastavili na kávu na salaši Dechtáre, čo bolo veľmi dobré rozhodnutie. Čakali nás totiž kolóny. Teta z navigácie vo Vladovom telefóne, stále navyšovala čas zdržania, ktoré nás čakalo. Kolóna pred Ružomberkom ubehla celkom rýchlo, ale to za Kraľovanmi mi vyrazilo dych. Medzi Kraľovanmi a Šútovom je vyfrézovaná cesta a ako to býva, tak tam býva taký malý "schod" medzi vyfrézovanou a nevyfrézovanou časťou cesty.
My sme kvôli tomuto skoku stáli v kolóne 45 minút! Vlado povedal, že to bude kvôli tomu, ale ja som neveril. Hovorím si, že tam musia niečo robiť a asi to striedavo púšťajú, alebo niečo. Ale nie.. Jeden malý schodík... Domov som prišiel teda už skoro za tmy.
S kolónami sme však rátali. Dôvod ma fascinoval, ale nevadilo to - Vlado je super spoločník a tento výjazd stál za to. Výhľad z VN Čierny Váh bol neskutočný. Určite to odporúčam. Je to skvelé aj na pešiu turistiku, aj keď hore nie je žiadna chata ani nič podobné. Štrbské pleso je klasika, kde bol asi každý. Skúste to však aj na bicykli zo Štrby - je to prekvapivo jednoduché stúpanie s krásnym výhľadom na Nízke Tatry a napríklad na Kráľovu hoľu.
Opäť musím napísať, že naša krajina je neskutočne krásna. Keď človek objaví na mapách tie tajné údolia a miesta s krásnymi výhľadmi, tak je to raj. Vždy sa nájde aj nejaké: ale. U nás je to slabá propagácia, starostlivosť o našu krajinu... Veď viete čo myslím. Napriek tomu je to stále raj, ktorý len čaká na návštevu.
Trasa mala 105 km a prekonali sme 1623 výškových metrov.
Pridávam aj trasu cez Relive a odkaz na Stravu:
Komentáre
Zverejnenie komentára