Preskočiť na hlavný obsah

Keď ťa tá cyklistika dostane



Keď som začínal bicyklovať (tak nejak "viac"), tak by mi ani vo sne nenapadlo, že kade sa raz budem s bicyklom naháňať. Vďaka pár ľuďom a jednej appke som bol stále viac motivovaný. Pamätám si, ako som krátko po kúpe "starej" Meridy, išiel len na Klokočov a bol som úplne mimo z toho, ako rýchlo som tam bol a vzdialenosť 20 kilometrov mi prišla nekonečná. 
Ale roky prešli a teraz na svojom každodennom živote vidím, že ma cyklistika dostala. Chytila do jednej veľkej siete a už nepustí - a ja sa ani nebránim. 

A prečo?
Nebudem písať tie reči o tom, že sa budete cítiť zdravšie, budete sa zlepšovať a podobne. Možno s tým niekto vyráža na bicykel ale u mňa je to o niečom inom.

Ešte predtým, ako začnete čítať, tak si urobte dobrú kávu. Na konci bude vysvetlenie. 😏

Najprv sú to nádherné miesta, ktoré neviem slovami ani opísať. Ani tá fotka nevyjadrí ten pocit. Momentálne v čase Korony jazdím len v okolí Žiliny, ale už som tu našiel kopec, ktorý vyvoláva presne takéto čaro. Je to Hoľa medzi Zázrivou a Oravskou Lesnou. Treba si dať ale pozor! Pokiaľ pôjdete od Zázrivej, tak nechoďte na čas, pretože pred vrcholom sa otočíte a uvidíte Malú Fatru. A bude si pýtať fotku, pretože odtiaľto vyzerá neskutočne. 




Až to má ešte lepší zážitok a vyššiu náročnosť tak sa to dá prejsť v rámci okruhu s "pár" ďalšími stúpaniami. 


Neznamená to však, že len takéto kopce a prázdne miesta vedia dodať "tú" správnu atmosféru. Občas sa stačí zastaviť pri hlavnej ceste pod nejakým veľkým stromom s výhľadom do krajiny a o psychohygienu máte postarané.


Keďže sa však situácia už natoľko zlepšuje, že môžem ísť na 48 do ČR, tak dúfam, že už budúci príspevok bude veľmi "originálny" a to z výjazdu na Lysú horu. Momentálne chodím iba pozerať z hraníc, či ešte stále stojí! Jeden z najlepších výhľadov je z Kasární. Keď ide človek od Štiavnika, tak sa tu nachádza aj rozhľadňa a krásna asfaltka. Keď z Makova, tak je to dlhé stúpanie, ktoré považujem za jedno z najkrajších na okolí. 
A aby som sa podelil o túto radosť, tak sme s manželkou jedného pekného dňa naložili bicykle do auta a išli sme na Makov. Odtiaľ sme vyrazili do kopca. Pamätám si, že keď som to išiel prvýkrát, tak mi to prišlo nekonečné, preto som chápal, keď Ivka zastavila, zložila hlavu na riadidlá a asi premýšľala nad večnou otázkou každého cyklistu: "Prečo, to robím..."
Vyliezli sme ale hore a užili si výhľad na milované kopce a arénu plnú strmých dlhých stúpaní, ktoré mám tak rád. Vďaka korone som tiež musel upraviť cyklistické plány - ale pretek Beskyd Tour vyzerá nádejne (bol presunutý na 29.8.), a už by som chcel prejsť v jeden deň aj Pustevny s Lysou horou.


Manželka bola nakoniec šťastná, že vyliezla hore - a ja som dostal aj pusu. 


A o tom je aj ďalšia radosť z cyklistiky. Časom spoznáš naozaj kopec ľudí, ktorý zdieľajú rovnakú vášeň k bicyklu. Ja som tento rok absolvoval pár skupinových výjazdov a stretol som zaujímavých ľudí. 







Verte mi, že tieto dve veci stačia na to, aby Vás cyklistika chytila. Úžasná krajina a ľudia, ktorí zdieľajú vášeň k cyklistike. Používam aplikáciu STRAVA, ktorej vďačím za to, že potom čo som ju v 2014 nainštaloval do telefónu som prepadol cyklistike. Tu sme sa našli, motivovali ma výjazdy druhých ľudí a momentálne ju považujem za jednu z najlepších sociálnych sietí. 

Ale ešte nekončím tento príspevok. Spomeniem ešte pár vecí: ktoré prídu samé s tým ako začnete bicyklovať.

Sú to fotky. Veľa fotiek. 
Najprv len príroda, bicykel. Kúpite si krajší dres a už je to aj nejaká tá selfie. Keď idete s niekým na výjazd, tak to chce fotku. A potom už máte v telefóne aplikáciu, ktorá robí fotku každú sekundu na neurčitý čas, až máte so samospúšťou čo najlepšiu fotku. Nedávno som zistil, že google photos vie z toho urobiť dokonca aj gif (pohyblivé obrázky čo ste videli vyššie sú tak urobené).




Ďalšou zaujímavosťou je, že hneď ako okolie zistí, že ste cyklista, už sa toho nezbavíte. Nikdy. Treba si hneď zvyknúť na otázky typu: "Kedy ideš na Tour de France?" Otázky na Sagana sú na každodennom programe. Niekedy to vie ale dopadnúť aj naopak: keď ty začneš svojim blízkym a kamarátom pri pive rozprávať o tom, ako si prešiel poslednú 100-vku a posledné stúpanie už bolelo. 
Cyklistika sa mieša aj do bežného života (mimo sedla bicykla) - u mňa je to kopec ponožiek, tričká s cyklistickým motívom. Väčšinu človek dostane ako darček. U mňa bol pomyselný vrchol keď som mal na svojej svadbe cyklistické manžetové knoflíky.

 
Cyklistika je krásny šport v tom, že Vám stačí len bicykel. Pokiaľ chcete jazdiť len raz za čas, tak ani bicykel nieje drahá záležitosť. Dalo by sa povedať, že to teda nieje finančne náročný šport.
Ale!
Ten bicykel potrebuje košíky na fľašky s vodou a nejakú kapsičku na náradie. Ja potrebujem prilbu. A prečo on má obtiahnuté oblečenie - je to lepšie?, musím si to kúpiť aj ja. Tento dres je inak pekný! Budem potrebovať aj bundu do chladného počasia. A čo tak skúsiť nášľapné pedále a tretry s karbónovou podrážkou? Až môžem zdieľať svoje jazdy, tak potrebujem gps počítač na riadidlá a najlepšie už taký s navigáciou. Chce to nejaké pekné ponožky, návleky na ruky, okuliare, ktoré po pár hodinách netlačia na hlave. Výživa - tyčinky a nápoje...

Je to nekonečný kruh. Naozaj. Ale má to jednu veľkú výhodu! Pokiaľ máte dieťa čo jazdí na bicykli, tak mu nikdy neostanú peniaze na alkohol a cigarety. 😆
Ja sa priznám, že môj najhorší cyklistický zlozvyk je ten, že musím vyzerať na bicykli dobre - cena cyklistického oblečenia už dávno prekonala to bežné.


Cyklistika má jednu krásnu stránku, o ktorej moc pri začiatkoch neuvažujete. Je to čaro technológií, toho čo ako funguje a... keď sa mi niečo pokazí, tak ako to opraviť. Časom som sa to naučil aj ja - a to som antitechnické teliatko. 
Neskôr sa budete chcieť pochváliť tým, ako sa Vám podarilo vyčistiť reťaz - veď nech  sa leskne, nie?




 
Káva. 
To je vec, ktorej prepadnete. Pokiaľ však pravidelne bicyklujete, alebo športujete, alebo hocičo iné, tak vždy je čas na dobrú kávu.

Ráno to chce kávu - veď to sa inak nedá začať deň.
Malé espresso pred výjazdom a počas skupinového výjazdu. Doma poriadne sladké cappuccino. Nepíšem teraz o instatných kávach - aj keď rešpektujem, že aj to niekomu chudí. Ale... Raz prepadnete espressu a už to neskončí. Je to zaujímavé a možno by to chcelo vypátrať zdroje a napísať príspevok o tom, že prečo je káva spojená tak moc aj s cyklistikou. Talianske značky často sponzorujú aj miestne cyklistické kluby - občas aj tie väčšie napr. Trek - Segafredo. V Británii je neskutočné množstvo cyklistických kaviarní a niektoré originálne predajne Bianchi vyzerajú ako luxusné kaviarne. U nás sa chytilo na internete pomenovanie: kaviarenský povaľač, ale to vyšlo podľa mňa od ľudí, ktorí fakt neochutnali dobrú kávu. Cyklistická kaviareň je skôr miesto, kde sa môže začať/skončiť cyklistický výjazd, miesto kde sa dá porozprávať. Zároveň káva má mnohé pozitívne účinky! Káva pomaly nahrádza pivo, ktoré má po výjazde opačné účinky - a to často nechcené (aj keď aj to niekedy padne vhod!)



To bola pre mňa asi najviac prekvapivá vec. Kávu som pil tiež, len ako nápoj, ktorý ma má nabudiť.. Ale až keď si dá človek tú poctivú šálku kávy po poriadnom výjazde (keď sa bavíme o cyklistike), tak to ocení.

Tým by som to ukončil (pretože mám práve obrovskú chuť na kávu). Cyklistika nie je len o samotnom jazdení na bicykli. Je to hlavne o spoznávaní krajiny, zlepšovaní sa, o zdieľaní s ostatnými cyklistami, aj necyklistami. Začnete čítať fóra a články, sledovať preteky, ale aj sa učiť ako vymeniť reťaz, či nastaviť prevody. Je toho fakt veľa a aj preto sa dá naozaj pravdivo povedať, že cyklistika je životný štýl. 

A ja som veľmi hrdý, že som mu prepadol. 😛

Komentáre

  1. Díky moc za suprový článek :-) My jsme se s přítelem rozhodli také nedávno začít jezdit na kole, ale už ne tak, že jen sednem uděláme kolečko okolo bloku a zase jedem domu. Už jsem to vzali opravdu vážně a velice nás to baví :-) A to, že jsme to vzali opravdu vážně dokazuje i to, že jsme si už i k autu koupili takový ten nosič kol na tažné zařízení a to už je co říct :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ano, máte pravdu. Taky jsem do toho vloni spadl. Jen jsem na to neměl moc času. Zaměstnavatel na mě kašlal a když jsem žádal o dovolenou, nevyšel mi vstříc. Ale byly tam další pracovní problémy, kdy nedodržoval svoje povinnosti, takže jsem mu dal sbohem. Holt dělat loňské léto v gastru bylo dost o nervy, protože se všichni snažili dohnat jaro. A letos to bude ještě větší peklo, protože ty ztráty jsou vyšší. Moc to těm lidem v gastru kovaným, kteří nemají na výběr, nezávidím. :// Ale tak teď jsem v nové práci a dovolenou si určuji sám, takže je na cyklo čas. Zrovna včera jsem si dal takových cvičných 60 km. :-D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára