Každý kto pozná môj cyklistický život vie, že mojim najobľúbenejším miestom sú Moravsko-Sliezske Beskydy. 2x som sa zúčastnil aj na pretekoch Beskyd-Tour, ale tento rok nie.
4 dni pred pretekom som mal som pád, ktorý nechcem na blogu rozoberať. Išlo však o pohmoždeniny rebier, odratý ľavý lakeť a ľavé koleno, nepekná rezná rana na pravom stehne a obrovský monokel. Naštastie to dopadlo "len" takto a už po piatich dňoch som sedel na bicykli. S Ivkou sme vyliezli sedlo Rakytie. Odhadovaný čas liečenia bol pritom 7-40 dní. Repíkové obklady sú zázrak.
Na Beskyd-Tour som ísť nemohol aj keď som mal geniálnu formu. Mrzelo ma to a veľmi. Išli sme však povzbudzovať na sedlo Hlucháňka, kde som celý čas borcom tlieskal.
O týždeň neskôr som vymyslel menšiu náhradu a to výlet s mojou Ivkou po podľa mňa dvoch najkrajších trasách široko-ďaleko.
Bicykle sme naložili do auta a už sme sa hnali do obce Bílá, kde je obrovské parkovisko, štart mnohých turistov (peších aj cyklo) a príjemné zázemie. Ešte doplním, že mapu trasy nájdete na konci tohto príspevku.
Z parkoviska to bol kúsok po hlavnej ceste smerom na Slovensko a už na nás čakala odbočka do údolia v ktorom tečie Černá Ostravice. Tu je nádherná úzka asfaltová cesta, kde nestretnete takmer nikoho.
Ako vidíte na fotkách, tak je to celé v krásnom lese a stúpania sú také, že ich zvládne úplne každý. Má to necelých 7 kilometrov po "križovatku" s troma cestami. Po jednej sme prišli, druhou sa budeme vracať a tretia vedie do strmého dvojkilometrového stúpania na Biely kríž. Ale nebojte, kto nebude vládať môže zostúpiť z bicykla čo vôbec nevadí, pretože si môžete vychutnať okolitý les.
Hore už stojí horská chata Súľov, kde samozrejme čapujú, alebo krásny hotel Kysuca, ktorý je zavretý a chátra.
Je tu aj výhľad na Slovenskú stranu, aj keď o pár rokov asi zmizne za stromčekmi.
A konečne sme boli aj pri tom bielom kríži. Od chaty Súľov je to asi 500 metrov trošku terénnejšie, ale nič čo by nezvládol aj cestný bicykel.
Obliekli sme sa do zjazdu a už sme valili po už spomenutú "križovatku", kde sa dávame doľava. Má to 6 kilometrov a treba si dávať pozor na niektoré ostré zákruty, ktoré vedia hodiť do priekopy. Jednu priekopu som navštívil aj ja počas mojich prvých cestných pretekov. My sme po chvíľke zastavili, pretože sa tu nachádza takéto krásne jazierko uprostred lesa. Keď som bral manželku, tak som si prichystal aj takéto romantické miesto.
Došli sme opäť na hlavnú cestu a vyrazili sme smerom na Staré Hamry. Po odbočení do dediny sme sa ocitli na málo frekventovanej širokej ceste. Okolité domčeky pripomínajú, že sme v horskom kraji - veľa domácich zvierat, strmé brehy na ktorých sa sušilo seno, zvuk motorovej píly a kopy dreva okolo cesty. Jeden domček má dokonca takúto parádnu výzdobu:
O Starých Hamroch by sa dalo písať veľmi veľa. Či už o železiarňach (hamre), zatopení časti obce, Petrovi Bezručovi, množstve turistických trás..., ale o kúsok ďalej sa dostávame na asfalt uprostred lesa, kde tu a tam vykukuje práve vodná nádrž Šance. Je to tu ale taká cesta "hore-dole". Nie je to však nič náročné a už som tu stretol aj rodiny s deťmi, turistov a kopec cyklistov.
Na jednom kúsku sa dokonca ukáže aj samotná kráľovná Beskýd - Lysá hora.
Masarykovo údolí spoznáte veľmi ľahko. Je tu veľký nápis na tomto kameni. Áno to údolie sa volá podľa prezidenta 1. ČSR a sám to tu navštívil.
Odtiaľto sa dá pokračovať okolo Šance až na priehradu a odtiaľ je to kúsok do Ostravice. Ale dá sa ísť aj ďalej do údolia, kde je fakt pekná cesta okolo vody a najmä - je tam odbočka na Lysú horu. Musím však hneď povedať, že odtiaľto je to asi najhoršia možná cesta, pretože sú tu úseky so sklonom cez 20%.
Urobili sme fotku a hneď sme valili späť po ceste po ktorej sme prišli, pretože radar ukázal blížiace sa zrážky.
Napriek snahe sme to nestihli a ostali sme pod stromami, kde nepršalo. Našťastie sme po chvíľke pokračovali a zdravili sme turistov a cyklistov skrytých pod stromami. "Sportem ke zdraví" - tak sa smial ujo s dvoma deťmi na bicykloch, keď som pozdravil.
Išlo však o krátku prehánku s ktorou som tak trošku aj rátal a už sme boli v Bílé a nakladali bicykle do auta.
Mapu nájdete tu:
Trasa mala teda 47 kilometrov. Je to ideálne na výlet, pokiaľ chcete zmiznúť z civilizácie do krásneho lesa, ktorý drží príjemnú teplotu a vzduch. Keby ste mali nejakú otázku, tak stačí napísať. Ja to tu mám veľmi rád a vždy si to tu užívam. Bol som veľmi rád, že som sem mohol zobrať aj Ivku, ktorá priznala, že sú to jedny z najkrajších trás pre cestný bicykel po ktorých sme išli - a že ich pár bolo. Aj to je dôvod, prečo po tak dlhej dobe prišiel príspevok na tomto blogu - chcel som ukázať krásne trasy mimo hlavných ciest, ktoré dokáže prejsť naozaj každý.
Komentáre
Zverejnenie komentára