Prišiel opäť čas na koncoročný príspevok. Dúfal som, že ešte potiahnem na tom bicykli pár kilometrov ale momentálne "skáčem" s barlami po byte, takže táto sezóna pre mňa naozaj skončila.
Rovnako ako každý rok predtým, tak aj tento som dumal nad tým, že si kúpim cestný bicykel. Ale teraz som ho už naozaj kúpil a dokonca hneď v januári. Hneď od začiatku mi ľudia hovorili, že mi naskáču kilometre... ale neveril som. Minulý rok som najazdil nejakých 4800 km, predtým len 3000 km. Tento rok som si povedal, že by som bol rád za prekonanie 5000 km.
Konečne som ju mal. A dal som jej meno Ultra:
A nejaké iné ciele? Minulý rok som chodil po Slovensku kade-tade, preto som si tento rok dal toho menej. Akurát prekonať Lysú pod 45 minút, prejsť nejaké pekné stúpania aj na Slovensku a skúsiť nejaký fakt ťažký okruh cez milované Beskydy.
Mal som k tomu ešte jedného nového spoločníka a to Garmin, kde bola konečne aj nejaká navigácia, takže som sa nemusel báť vydávať na nové miesta.
Začal som hneď vo februári na nejakých krátkych trasách po cestách, ktoré boli ešte obkolesené snehovými mantinelmi. Ale na pocit bolo vonku už naozaj teplo. Pomaly som sa učil ako vlastne držať tie riadidlá ale na tú ľahkú váhu som si zvykol okamžite. Bol to fakt obrovský rozdiel oproti mojej trekovej Meride.
Aby som sa naozaj presvedčil, že ako to bude fungovať v stúpaniach, tak už na začiatku marca som liezol na Mrvovu Kykuľu - kopec medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou. Voda po ceste, krásny výhľad na Malú Fatru a... všade osobné rekordy.
Už v marci prišla prvá tohtoročná 100-vka, keď som išiel na Makov a na Starú Bystricu. Ubehlo to tak rýchlo a vôbec som nebol unavený!
Začal som jazdiť do práce a z práce. Na mape asi najnudnejšia trasa aká existuje, ale v skutočnosti to bola zábava a dobrý tréning. Na ranné som vyrážal o šiestej z domu, keď často bola hmla a chlad. Zato však boli prázdne cesty a všade bol neskutočný pokoj. A ak som robil poobedné a išiel som domov o pol deviatej tak to platilo rovnako. Jazdiť za svetla zapadajúceho slnka a pomaly sa vrhnúť do tmy.
A občas som sa zastavil a sledoval rieku Kysucu, okolo ktorej vedie krásna nová cyklotrasa.
Už na konci marca som sám zdolal okruh "Okolo Beskýd". 120 kilometrová trasa, na ktorej ideš popri Lysej hore a vodnej nádrži Šanci, prechádzaš cez Malenovice - taká dedinka, na ktorej nie je nič špeciálne, až na jej blízkosť k Lysej hore. A práve tým je tak špeciálna a krásna.
Neskôr na trase vidíš pred sebou vrch Javorový, ďalej Ostrý a už prichádzaš do Jablunkovska, kde je celkom slušný počet malých, ale výživných stúpaní. Také brdky. Nejdem viac o tom písať, dávam to tu, až sa vie, že som aj tento rok splnil túto "povinnosť".
Opäť z práce, do práce, z práce a do práce. Týchto 40 kilometrov už poznám so zavretými očami a chalani mi píšu, či ma to stále baví. Ja hovorím, že je to teda určite lepšie ako ísť vlakom s pubertiakmi alebo autom, v ktorom sa mi chce po práci spať, pretože ma to nebaví.
Zároveň si v práci (samozrejme cez prestávku, pred, alebo po pracovnom čase) môžem hodiť Ultru na stojan a vyčistiť ju, prípadne niečo dotiahnuť pomocou značkového náradia od ParkTool.
Lebo veď viete, čistý bicykel je rýchly bicykel. :)
Keď mám voľný deň, tak vyrážam na dlhšie výjazdy. Takže cez takmer každý pracovný deň je to 80 km a počas voľna si dávam niečo "lepšie". Padá ďalšia 100-vka - cez Lutišku do Žiliny, a odtiaľ cez Semeteš domov.
Opäť som prekvapený, ako rýchlo a ľahko mi to išlo. To už bol apríl. Stihol som urobiť len fotku pri Vodnom diele.
Pomaličky sa mi dostáva do hlavy (a do kalendára) informácia o obrovskom preteku Beskyd Tour, ktorý má byť na konci júna. Zatiaľ len tak vtipkujem, že tam pôjdem. Veď na cesťáku jazdím len pár mesiacov a neviem si predstaviť tie zjazdy, stúpania a rozbité úseky na cestnom bicykli.
Prvýkrát v tomto roku leziem na asi najkrajšie stúpanie Horných Kysúc pre cestný bicykel. Z Makova na Makovské kasárne. Krásny asfalt, zdravý les a výživných 10 kilometrov do kopca. Padajú mi osobné rekordy a kochám sa cestou, okolo ktorej je ešte stále kopa snehu. Vidím zhora Lysú horu a poviem moje: "Lysá, tam som dlho nebol. Asi by tam trebalo zájsť."
"Vďaka" výrubu našich lesov a asfaltovaní niektorých ciest a otvárajú nové možnosti pre cestný bicykel. Tak je tomu aj na moju obľúbenú "zákrutu", odkiaľ robím veľmi rád fotky krajiny a... samého seba :)
Na konci apríla prišla ďalšia 100-vka. Mal som v pláne len nejakú Olešnú, ale keďže som to mal rýchlo za sebou a nechcelo sa mi sedieť doma tak som pojazdil ešte Korňu, Makov, Zákopčie... Dôležité ale je, že už sa cítim tak nejak vo forme a konečne môžem ísť na Lysenku.
Presne 1. mája vyrážam z domu na bicykli cez Ostravice a Malenovice do Krásné, kde sa začína asfaltová cesta na vrchol a kde je aj segment, ktorý chcem dať pod 45 minút. Minulý rok som mal nejakých 45:12, tak dúfam, že cesťák fakt pomôže. Cesta pod stúpanie mi však dáva tiež zabrať, no nakoniec sa to fakt podarí a mám čas: 41:31. Dobre. Jeden svoj cieľ som splnil, ale nech som na seba náročný, tak si stanovujem upravený cieľ: dať to pod 40 minút! Aby som mal motiváciu jazdiť a trénovať do tej práce a z práce nie?
Trasa dala nakoniec dokopy 146 kilometrov a 2621 výškových metrov. Tu začínam seriózne zvažovať ten Beskyd Tour. Ja som to už niekde písal. Pred pár rokmi sme išli okolo Šance a ja som videl šípky na ceste. Ktosi mi povedal, že tade jazdia borci z Beskyd Tour. Doma som si to vtedy našiel a neveril som vlastným očiam, že aký okruh oni jazdia. V živote by mi nenapadlo, že to raz pôjdem aj ja. Bol to fakt môj najväčší cyklistický sen - pridať sa medzi tých borcov.
Chytila ma motivácia a ja som začal jazdiť do práce aj cez Semeteš, teda dlhšiu trasu a s poriadnym stúpaním.
Na konci mesiaca si idem pozrieť stúpanie na Hlucháňku, ktorá je tiež na Beskyd Tour. Prvýkrát aj ja zaradzujem najľahší prevod, lebo tie 22% sklony sa inak nedajú. Šialenosť nad šialenosť! Kukám videá z minulých rokov a vidím, že tam niektorí pretekári svoje bicykle normálne tlačia!
Idem si prejsť úsek cez Kasárne, Soláň, Bumbálku a je z toho ďalšia stovka. Sranda ale je, že stretávam pár cyklistov, dávam sa s nimi do reči a zisťujem, že oni tam už trénujú tiež na Beskyd Tour. To bol 27. máj, teda mesiac do preteku.
Ja si chcem vyskúšať zjazd z Hlucháňky, ktorý je extrémne rozbitý + údolie Černé Ostravice. Teda prvých 55 kilometrov preteku. Idem sám v tempe a prejdem týchto 75 kilometrov s 800 výškovými metrami s priemerkou cez 30 km/h., za nejaké 2 hodiny a 25 minút. Chalani na Strave mi píšu pochvalné komentáre a ja už som pevne rozhodnutý, že pôjdem pretekať.
Pamätám si ešte teraz ako som si doma uvaril kávu, sadol do kresla a na 4 hodiny ma vyplo, čo som tak zaspal.
No ale nebicyklujem sám. S Vladom idem na ďalšiu 100-vku, cez Třinec, Ustroň a Hrčavu. Pre cesťáky hotová paráda.
O pár dní prichádza ďalšia 100-vka, keď idem s Vladom aj s Mircom na okruh cez Štramberk. Ja idem z domu až si prejdem trasu po pravom brehu vodnej nádrže Šance, keďže som tade asi rok nešiel. Tých "brdkových" 9 kilometrov som preletel priemerkou 30 km/h a mám z toho veľmi dobrý pocit. Dokonca som zistil, že je to krásna, ale naozaj krásna trasa.
Okruh samotný bol tiež bezchybný a asi do konca života nezabudnem na guľáš v Štramberku. Ježin, ten bol geniálny!
18. júna už som zase na Lysej. 100 kilometrov a 1800 výškových metrov. Od Šance vedie hore skratka, takže sa Lysá nemusí obchádzať cez Malenovice. Je to však krutá skratka. 3 kilometre 9% sklon. A potom čaká človeka ešte 5 kilometrov na vrchol Lysej. Takže keď si hore dávam cesnačku, je to naozaj zaslúžená odmena.
Idem preveriť svoju vrchársku formu na Živčákovú, kde som získal aj KOM. 2, 5 km so sklonom 7,4% a som tam 1. zo 74. A v najstrmšej pasáži je tiež segment. Aj tam mám KOM 1. zo 79. Začínam si aj veriť, že na Beskyde nebudem posledný!
Idem sa pohrať s foťákom a západom slnka na Zákopčá a získavam zase nejaké KOM-y. Tie mi neskôr zoberú, ale veľmi ma to netrápi.
A prišiel ten deň! 29. Jún a Beskyd Tour. 120 kilometrov a 2000 výškových metrov. O tom som napísal hrozne veľa tu: http://jurajcyklista.blogspot.com/2019/07/pretekal-som-na-beskyd-tour.html
Išlo o najkrajší a najťažší deň v sedle bicykla. Splnil som si svoj cieľ. Ešte teraz si pamätám ako som bol počas posledných 5 kilometrov šťastný, že som to zdolal. Moja Ivanka najväčšia opora, Vlado s Mircom pri trati boli tiež super. Keď som bol v tom 400 člennom pelotóne sám, tak bolo veľmi dobré vidieť aspoň na sekundu známu tvár.
No ešte pred štartom to bol hrozný stres, pretože som sa fakt bál. No a vzniklo aj takéto milé video. Keď sme išli cez Bílú, Ivka kamerovala a ja som na ňu zakričal: Milujem ťa!
Niekto sa ma opýtal, že prečo to robím, veď nič z toho nemám a prečo si radšej nekúpim auto... Pre veľa ľudí je to nepochopiteľné. Ja si ale myslím, že keby som nebicykloval, tak som úplne iný človek. S cyklistikou som získal aj odhodlanie a viem sa slušne motivovať. A na Beskyd Tour som získal niečo ako sebaúctu? Niečo ako hrdosť na seba, ale nie v nejakom nezdravom zmysle. Stanovil som si skutočne ťažký cieľ a splnil som ho. A stal som sa aj odolným voči ignorantským poznámkam na cyklistiku.
Tak tu by som ukončil túto prvú časť. Keďže sedím doma s barlami, tak som sa celkom rozpísal. Spomínam a veľmi veľmi sa teším na jar, keď budem môcť sadnúť na bicykel.
