Určite to všetci poznáte, alebo aspoň dúfam, že poznáte. Ten pocit keď niečo veľmi-veľmi chcete až sa to stane cieľom či snom. Nehovorím o nejakej životnej láske, alebo niečom takom. U mňa je to... samozrejme bicykel. Už pri kúpe svojho prvého bicykla som čumel na cestný červený bicykel od Meridy.
To bol rok 2012. Už som to písal milión krát. Prišiel som si kúpiť bicykel do predajne v Ostrave (náhodou vedľa sa nachádzala pre mňa neznáma obrovská predajňa Decathlonu).
Po absolventskej praxi som mal našetrené nejaké peniaze na Výšku a niečo aj na bicykel. Predavač v tom obchode ma ale vyprovokoval, minul som všetky tie peniaze a kúpil som svoju Meridu. Posadil ma na ňu v obchode - pamätám si, že mi bola hrozne veľká, ale on povedal, že to tak má byť - veril som mu. A s odstupom času mu veľmi ďakujem.
Vďaka tomu, že Merida bola hrozná veľká potvora, tak som si ju nastavil tak, aby som bol na nej čo najrýchlejší. Preto som dlhé roky nad inými bicyklami neuvažoval, iba ak občas kukal nejakú ponuku. Ved to poznáte: aj keď má už človek vybrané, tak sa pozrie aj po druhom.
Zvrat prišiel v roku 2016 keď som bol v Prahe na cyklistickom veľtrhu. Tie cestné bicykle. Tie stvorenia, ktoré iba čakali na to, kým ich niekto vypustí na cestu. Nevedel som kam pozerať skôr - Bianchi, Specialized, Giant, Trek, Orbea, Merida... Všetci tam mali svoje top modely. Len som pozeral na tie zakrivené riadidlá a chcel som vedieť ako sa to drží, ako sa s tým pôjde do kopca a kde do mačky to má páčky na prehadzovanie.
Pamätám si, ako mal Decathlon v rohu sály maličký stánok, kde sedeli dve dievčatá, ktoré ani nepozdravili. Keďže už od roku 2013 som bol verný zákazník, tak som bol trošku sklamaný.
Jazdil som po Prahe a na segmentoch či aj "na živo" som predbiehal chlapíkov na drahých cestných bicykloch. S mojou hrozne ťažkou Meridou. Moje cyklistické ego rástlo a chcel som vyhrávať každý súboj s každým náhodným cyklistom.
Pomaly som začal kukať už nie na horské bicykle, ale na cestné a hovoril som si, že by som ho mal kúpiť. Od tohto momentu som neustále sledoval internetové stránky Meridy, Canyonu, Decathlonu. Odvtedy už aj pár ľudí v mojom okolí malo cestné bicykle a na rovinách som sa ich ledva držal. V kopcoch som to bol stále ja - vrchár na hrozne ťažkom bicykli. A začali mi hovoriť: "Kúpi si cestný bicykel", alebo: "ty budeš na cesťáku lietať."
Pamätám si ako som vyliezol na Sliezsky dom a jeden Brit okukoval môj bicykel, prehadzovačky.. keď ho nadvihol tak sa na mňa so začudovaním pozrel. Chlapík pri závore povedal, že hore už lezú ľudia iba s elektrobicyklami.
Povedal som si, že keď sa mi podarí dať oficiálny segment na Lysú horu (8,4 km, sklon 8,2%) pod 45 minút, tak si ho kúpim! Môj najlepší čas bol dovtedy 48:11. Na ďalší krát to bolo 48:06. A potom 45:19. To už som išiel na hrane, všetkých predbiehal a ostatní cyklisti mi hovorili: "No leť nahoru borče!"
A prišiel október - posledná šanca v roku keď mi v prvom kilometri spadla reťaz. Nevzdal som sa, išiel som s priemernými tepmi srdca 175. Posledný kilometer, ktorý má stále veľký sklon som špurtoval. Môj čas bol 45:14 a bol som hrozne sklamaný. Vedel som, že som stratil vďaka zlému nastaveniu prehadzovačky asi pol minúty. Taká blbá chyba!
Napriek tomu, som si povedal, že už je čas. Náhodou pár dní po tomto pokuse sa ku nám do práce (Decathlon Žilina) dostal jeden cestný bicykel. Občas som sa pred ním zastavil a len tak pár minút nemo kukal. Predstavoval som si, ako by som s ním liezol na Lysú horu, Pustevny, Kasárne.. V novembri ho v britskom programe Cycling Weelky vyhlásili za bicykel mesiaca. A trošku drahší model vyhral ocenenie bicykla roka. Sledoval som britské fóra (na slovenské a české nemám nervy) a zistil som, že tie bicykle sú skvelé. Väčšinou si na "neznáme" značky urobí každý svoj vlastný obraz a viem, že niektorí budú môj výber spochybňovať. Ide však o moju voľbu, za ktorou si na 100% stojím.
Nakoniec prišiel január, ja som dal ten bicykel dole zo stojana, kde sa týčil nad ostatnými cesťákmi a namieril som to ku pokladni. A spadol mi kameň zo srdca. Mal som ju. Rovnako ako pri Meride aj tento budem oslovovať v ženskom rode. Keďže sa volá B´twin Ultra - tak to bude jednoducho: tá Ultra.
Keďže bývam tam kde bývam a sneh sa tu drží nekonečne dlho, tak nemôžem ešte jazdiť dlhšie jazdy - teda ak nechcem ochorieť. Teraz mám s Ultrou len pár kilometrov, ale už teraz viem, že je to Bicykel. Merida má u mňa špeciálne miesto, ale s týmto bicyklom sa nemôže porovnávať. To zrýchlenie, ľahkosť a to pohodlie. Ako každý som hľadal správnu veľkosť - a viem, že som ju trafil.
Už sa veľmi - veľmi teším na leto. Teraz budem stále pomaličky trénovať a potom to rozbalím naplno!
Samozrejme nie je to iba o bicykli. Hlavným faktorom je stále jazdec - cyklista. Ten musí byť z bicykla šťastný, a musí ho cyklistika baviť. Ak to tak nieje - tak žiaden bicykel nikdy nebude spĺňať jeho požiadavky. Viem, že tento bicykel mi s tým pomôže. Niektorí mi hovoria, že už všade vidím len a len bicykle a stále dookola. Je to totiž moja vášeň. Samozrejme - rodina, kamaráti majú svoje špeciálne miesto. Dúfam však, že každý nájde aj takúto neobyčajnú vášeň.
