Jeseň, to je to obdobie, keď sa jazdí "za odmenu". Kým v prvej polovici roka človek zbiera kilometre aby mal vytrvalosť, občas to doplní intenzitou pred prípadnými pretekmi. Mne tento rok nevyšla ani jar a ani leto tak ako by som dúfal. Počasie, pád a iné...
Tak som si povedal, že na jeseň sa posnažím. September som dal v rámci možností a počasia. Ale október. Tak to je môj najaktívnejší október čo bicyklujem.
Možno som už spomínal, že mám novú prácu (učím na ZŠ) a to, že stíham po práci krátke výjazdy, že forma stúpa a "ide to" ma veľmi teší.
Prvá fotka ma zachytáva práve na začiatku októbra pri Vodnom diele. Kvalitou patrí medzi tie horšie, ale dávam ju tu, pretože tento kratučký výjazd po práci považujem za prvý jesenný.
Druhá fotka je z cyklokrúžku. Áno, čítate dobre. Mám na škole cyklokrúžok a na prvý výjazd okolo Vodného diela prišlo 16 žiakov. Pomáha mi pri tom aj moja Ivka.
Ďalší výjazd bol taký epickejší. Ivka ma vyložila na Semeteši, odkiaľ som išiel na Vyšný Kelčov do sedla Hlucháňka. Tá už patrí medzi moje obľúbené. Opäť som zjazdoval, ale do Bílé. Tá cesta dole kopcom je fakt príjemná - pokiaľ to človek už ako tak pozná. Môžu za to odvodňovacie kanále, ostré zákruty a štrk. Na druhú stranu - je tu krásne prostredie, ktoré dopĺňajú studničky s hrozne smradľavou minerálnou vodou. Ideálne aj na peší výlet.
Z Bílé je to kúsok na Staré Hamry, ale tam som sa pri kostole otočil a išiel cez Klokočovskú konečnú na Rakovú. Cieľom bola vtedy Lysá hora, ale chlad a strach zo spotenia ma prinútili si to rozmyslieť.
Ako by som sem nemohol dať fotku z Vrátnej? Fotka opäť slabšia, pretože tu bola hrozná zima.
A aj pri tom Vodnom diele v Žiline sa dá nájsť takéto pekné miesto.
A kúsok od Žiliny sa nachádza aj Súľov. Keď pôjdete na koniec dediny, uvidíte odbočku do stúpania so zákazom vjazdu. Odtiaľ sa dajú urobiť takéto fotky. Musíte si však dávať pozor na "nášľapné míny", ktoré tu necháva pasúci sa dobytok.
A vyšla aj tá Lysá! Dokonca zo Žiliny. Plán bol, že sa doveziem až pod kopec a len vyleziem hore. Večer predtým sa však všetko zmenilo a ja som si povedal, že to nebude také hrozné. Veď len rýchlo zo Žiliny do Kotešovej, odtiaľ Semeteš, Hlucháňka, Bílá, Staré Hamry, Šance a na vrchol Lysej. Ako vidíte je toho predsa len celkom dosť. Ale pomaly v nižšej srdcovej zóne, s tyčinkami a dostatkom tekutín som to dal celkom na pohodu.
Teraz som oproti predchádzajúcemu pokusu hodil na seba tú poriadnu zelenú bundu. Oblečený som bol teda perfektne a nič ma nezastavilo v tom, aby som si užil krásne cesty okolo Vodnej nádrže Šance, Masarykovo údolí a aj samotnú kráľovnú Beskýd.
Z Lysej som išiel len do Bílé, kde ma čakala Ivka s autom. Aj tak to bola poriadna 100-vka.
Občas po práci vybehne so mnou na bicykel aj pani manželka.
A teraz nasleduje jeden z najkrajších výhľadov čo som videl. Už v lete mi kamarát Vlado písal, nech skúsim cyklotrasu medzi Strážou a Lysicou. To sú dedinky v smere zo Žiliny do Terchovej. Písal, že je tam kopec a parádny výhľad. Ja som to ale vždy odkladal. Chodil som okolo tých dedín - keď som išiel do Vrátnej, alebo koliečko okolo Kysúc. Raz som išiel na Terchovú, ale silno fúkalo. Tak som si povedal, že skrátim trasu a prišiel ten čas.
A ostal som v šoku.
Na tejto fotke je vidieť cieľ mojej cesty: tie kríky na kopci vpravo hore.
Stúpanie nie je vôbec náročné. Začiatok je trošku strmší a rozbitý, ale dá sa to zvládnuť aj s cestným bicyklom. Odtiaľ som mohol fotiť do aleluja, pretože výhľad na Malú Fatru bol fantastický.
Cez jeden víkend som chcel zapojiť do cyklistiky aj manželku. Vyberanie trasy chvíľu trvalo, ale nakoniec sme to vymysleli tak, že ona išla s bicyklom naloženým v aute do Zborova nad Bystricou a ja som išiel už zo Žiliny. Cieľ bola vodná nádrž v Novej Bystrici.
Chvíľu sme išli po cyklotrase, potom kvôli chladu a vlhku po hlavnej ceste.., až sme sa dostali k nášmu cieľu.
Cestou späť som uvažoval, či idem až do Žiliny na bicykli, alebo sa tiež naložím k Ivke do auta. Nakoniec rozhodol za mňa defekt. Necelých 200 metrov od auta! Samozrejme vozím so sebou vždy náhradnú dušu aj pumpičku, ale trošku mi odľahlo, že nemusím ísť do Žiliny, lebo sa mi moc nechcelo.
Prišli jesenné prázdniny a ja som dal okruh cez Považskú Bystricu. 80 kilometrov s dobrou priemernou rýchlosťou a jednou nie moc podarenou fotkou.
Na druhý deň prázdnin som išiel zo Žiliny na Kysuce. Nie rovno, ale cez Semeteš. Moc som po ceste nefotil. Ja už som bol takmer v cieli mojej jazdy, ale manželka s autom a mojimi vecami na prezlečenie ešte nevyrazila zo Žiliny.
Tak som vybehol ešte aj pod medvediu skalu, kde je miesto volané: "zákruta". Odtiaľ neurobiť aspoň jednu fotku? To sa nedá. V popredí je vidieť tú Kysuckú vrchovinu, vzadu Malú Fatru a z boku zazerá Veľká Rača.
Keďže po ceste bolo napadané červené lístie, tak som to využil aj na takéto fotky.
Tretí deň prázdnin bol špeciálny. Za predchádzajúce dva dni som mal v nohách 140 kilometrov, ale cítil som sa oddýchnutý a pripravený na nejakú výzvu. Uvažoval som nad koliečkom "Okolo Beskýd", nad Lysou... Ale opäť za mňa rozhodol kamarát Vlado, keď mi napísal, že by som mal skúsiť Javorový.
To je známy kopec v Beskydách, na ktorý vedie asfaltová cesta a ja som tam ešte nikdy nebol. To nakoniec rozhodlo.
Preto som vyrážal z Korcháňa smerom na Milošovú, odtiaľ cez dedinky ako Dolná Lomná, Bocanovice, Milíkov až pod stúpanie.
Doteraz to bolo neuveriteľná reklama na cestnú cyklistiku. Dedinky sú krásne, asfaltka nebola nikde rozbitá a časté kopčeky hore-dole pridávali trase na zaujímavosti. Vedel som však, že je to vďaka veľmi silnému vetru, ktorý mi fúkal do chrbta a už teraz som sa netešil na cestu späť.
Keď som začal stúpať na Javorový (4,4 km s priemerným sklonom 8,8%), tak sa prvý krát oprel do mňa ten protivietor. Neriešil som, chcel som si užiť skutočne náročný kopec. Išli najľahšie prevody (36x28) a hybaj dohora.
Hromady lístia na ceste dodávali atmosféru a výhľad na vrchole bol tiež krásny. Vysielač pri ktorom skončila moja trasa je v nadmorskej výške 947 m n. m.
Cestou späť som myslel, že budem volať odvoz. Takmer 40 kilometrov do toho protivetra bol skutočný trest. Namiesto nejakej 30-tky som išiel asi 15 km/h. Kopčeky, ktoré som si predtým užíval boli náročné ako Hlucháňka na Vyšnom Kelčove. Zjazdy boli nebezpečné, lebo mi hádzalo bicykel zo strany na stranu.
Našťastie som to nevzdal a tak som urobil v predposledný októbrový deň krásnu stovku, počas ktorej som prekonal cez 1700 výškových metrov. A bola to asi aj najťažšia jazda tento rok. Javorový je sám o sebe veľmi náročný, ale tá cesta späť. To bolo utrpenie. Napriek tomu, som si to užil a budem na to dlho spomínať. Nakoniec som urobil fotku pri fotogenickej kaplnke v Dolnej Lomnej.
Za tri dni som teda nastúpal 2800 výškových metrov a prekonal 246 kilometrov. Ďalší deň patril oddychu a potom prvého novembra som sa vracal do Žiliny. Keď som sa otočil a videl som za sebou Beskydy, tak som mal tušenie, že tento rok tam s bicyklom už asi nevyrazím. To samozrejme nevadí, pretože bolo tento rok toho viac než dosť.
Október bol tento rok môj najaktívnejší cyklistický mesiac. Prešiel som cez 1000 kilometrov, prekonal kopec stúpaní a objavil nové miesta. Jeseň bola skutočne krásna a každý deň som si užil. Už sa opäť na ňu teším.
Komentáre
Zverejnenie komentára