Minule som zaznamenal reklamu, ktorej názov bol: náš spôsob spomalenia je zrýchlenie. Išlo o nejakú cestovku, čo robila reklamu práve pre cyklistiku. Žijeme v hrozne rýchlej dobe čo sa podpisuje na tom, ako sa ľudia k sebe správajú a ako žijú. Od jedla, cez peniaze, nervozitu a doslova neschopnosť si niečo "užiť".
Ja som svoj pokoj našiel práve v cyklistike. Vtedy môžem vypnúť a užívať si jazdu na tom dvojkolesovom stroji. Veď hneď Vám to ukážem cez fotky za posledný mesiac.
Najradšej som, keď môžem ísť s niekým, kto tiež zdieľa svoju radosť z cyklistiky. Vlastne nie! Úplne najradšej som vtedy, keď sa mi podarí vytiahnuť aj moju Ivku. To si najradšej vytiahnem trekingový bicykel a idem s ňou na nejakú chatu, alebo niekde do ticha lesa.
Potom sú ostatní! Najradšej so "staršou" partiou z nášho klubu na Strave. Tento rok to zatiaľ poriadne vychádza s Vladom a Mircom. Nieje to dávno, čo sme boli v Štramberku (kde mali ten geniálny guľáš). A už sme išli opäť na výjazd na Pustevny popod najkrajšie kopce na svete. Alebo aspoň srdcu najbližšie kopce. Pri týchto dvoch sa vždy smejem. Popočúvam historky, sám niečo poviem a jazdí sa mi s nimi najlepšie. Pri nich si uvedomujem, že rýchlosť nieje najdôležitejšia. Miesta ktoré majú pojazdené a to ako poznajú okolie len tíško závidím.
A občas si treba dať aj do tela, nie? Ja som si dal poriadnu sólo časovku na Kasárne z Makova. Padol mi dobrý čas a v zjazde som si vychutnával okolie a ten les. Toto stúpanie osobne považujem za najkrajšie na Kysuciach. Hore sú aj hotely, takže sa dá aj dobre najesť a vedú sem trasy aj z Bytče a Veľkých Karlovíc. Takže sa dajú využiť aj pri plánovaní okruhu.
A opäť sa mi ju podarilo vytiahnuť na bicykel! Teraz na Muřinkový vrch, kde stojí osamotená kaplnka. Cesta cez les v ktorom je fantastický vzduch. A to napriek výrubu, ktorý teraz prebieha aj v týchto kopcoch.
Končil som v práci o 16:30, ale o 20:00 som musel byť späť. V Žiline a okolí mám toho pojazdeného málo, ale čítal som o stúpaní do sedla Rakytie. Tak som si cez prestávku naplánoval trasu, nahral do Garmina a vyrazil som. Stúpanie bolo dlhé, strmé - tak ako to mám rád. Išlo sa pekne lesom a neskôr sa otvoril výhľad, aby som mohol vidieť hrad Strečno.
A teraz jedno menej originálne stúpanie - "Zákopecká" cesta. Ide o cestu popod Briavu, alebo ako to iní volajú: popod Husárik. Ťažba tu už ako tak skončila, takže je tu voľná asfaltka, lesa je tu stále dosť, takže ide o príjemnú cestu, ktorá vie tiež otvoriť krásny výhľad.
A cyklistika v skupine je naozaj najlepšia. Preto som išiel na výjazd, cez Vychylovku do Oravskej Lesnej a späť. Vždy je super stretnúť ľudí, ktorí tiež žijú cyklistikou.
A opäť krásne stúpanie: Martinské hole. Ja som to liezol až k vysielaču Krížava. 11 kilometrov s 8% sklonom a človek nastúpa 888 metrov.
Nie - nieje to pre cestný bicykel. Po parkovisko v stredisku som musel kľučkovať pomedzi diery a hore od parkoviska sú úseky, kde je asfalt prerušený hlinou a štrkom a vyzeralo to ako väčší schod. Je však pravda, že zakončiť stúpanie na parkovisku je blbosť, pretože hore čaká odmena v podobe výhľadu. Takže keby som tu išiel nabudúce, tak by som išiel úplne hore aj keď viem, že je to rozbité.
Nie - nieje to pre cestný bicykel. Po parkovisko v stredisku som musel kľučkovať pomedzi diery a hore od parkoviska sú úseky, kde je asfalt prerušený hlinou a štrkom a vyzeralo to ako väčší schod. Je však pravda, že zakončiť stúpanie na parkovisku je blbosť, pretože hore čaká odmena v podobe výhľadu. Takže keby som tu išiel nabudúce, tak by som išiel úplne hore aj keď viem, že je to rozbité.
Potom nasleduje zjazd, ktorý je tu pre cestný bicykel skutočné utrpenie.
A už tu boli opäť aj preteky. Tento krát sa volali: Kysuce-Orava cez kopec. Problém bol, že na Oravu viedla robitá cesta (kvôli kanalizácii) a v Terchovej boli slávnosti. Takže sa išlo len cez Horné Kysuce. 125 kilometrov hlavne po rovine. Takže nič pre mňa, ale išiel som až stretnem nových ľudí a užijem si tú atmosféru. Keď človek sedí na bicykli v tom balíku, tak to má taký iný "náboj". Pretek išiel doslova aj popred môj dom, mali sme policajný doprovod a organizácia bola výborná. Musím opäť pochváliť guľáš, pretože aj tu bol výborný! Pretek som si užil, zamakal som si a odniesol som si aj nové skúsenosti.
Na psychiku je to super, pretože môžem "vystúpiť" z tejto uponáhľanosti a aspoň na tých pár hodín si oddýchnuť.
