Beskyd Tour 2023

Opäť je tu môj report z pretekov: "Beskyd Tour". Bude to asi dlhšie, pretože vďaka podmienkam a tomu ako sa mi išlo to bolo plné zážitkov. 

Ale vráťme sa kúsok späť. V rokoch 2019 a 2020 som absolvoval trasu B (120 km a 2000 výškových metrov). Minulý rok som síce stál na štarte, ale po 55 km som odstúpil. Zdravotné problémy mi nedovolili pokračovať. 

Aj to ma motivovalo k tomu, aby som sa tento rok dokonale pripravil a o nejakých odstúpeniach nepadlo ani slovo. Tento rok som najazdil už cez 4.500 kilometrov, pravidelne jazdil Beskydské kopce a týždeň pred pretekom som prešiel sám celú trasu až na úsek k Bielemu krížu. Vyskúšal som si výživu, ako reagujem na tekuté magnézium, gély... Nesmiem zabudnúť spomenúť aj dokonale vyčistený bicykel.

V deň pretekov sme už o siedmej aj s manželkou sedeli v aute smerom do Bílé. Celý týždeň ukazovalo, že možno zaprší, ale posledné dva dni sa to zmenilo a ukazovalo, že by pršať nemalo. To ma potešilo. 

Prebral som si štartovný balíček, nachystal sa a išiel rozjazdiť. Aj tento rok som išiel trasu B.

15 minút pred štartom som už postavený v poli cyklistov, nechcem opakovať chybu a štartovať zozadu. Ivka je pri mne (opakuje mi, nech sa nezabijem). Štart je pomalý, kvôli výrezom na ceste. Ja som odštartoval, ale nikde som sa nehnal. Nechal som dosť jazdcov prejsť aj okolo seba a myslím, že som bol niekde v polovici. Moja taktika bola dostať sa do "druhej veľkej skupiny". V prvej som ísť nechcel, to by som minul hrozne veľa síl a za druhou skupinou už také veľké skupiny nebývajú. To sú už tie skúsenosti. 

Organizátori sa správne rozhodli kontrolovať rýchlosť až po odbočku na Biely kríž, kde hneď začne prvé krátke stúpanie, ktoré prekvapí nerozjazdených pretekárov. 

A aj sa tak stalo. Ja som si išiel v pohode rýchlosť, niekoho som občas predbehol. Počul som to fučanie okolo seba a dokonca som videl aj dva pády. Jeden asi 2 metre odo mňa. Stúpanie je také hore-dole a má to 7 kilometrov. V diaľke som si všimol, že sa to už medzi skupinami rozpojilo. Pridal som, aby som išiel do zjazdu vpredu. Ten zjazd je hrozne nebezpečný. Ťažší jazdci ma predbiehali, ale myslím, že som išiel celkom slušne, bez nejakého zaváhania a udržal som sa v háku. Technický zjazd mal asi 6 km. 

Následne išlo stúpanie na Konečnú. A potvrdilo sa mi to čo som si všimol už cestou na Biely kríž - že v kopcoch mi to ide neskutočne dobre. Napriek tomu som sa nechal ťahať v skupine. Toto stúpanie nie je až tak náročné. Sú tu úseky, kde človek musí pridať do tempa, aby potom mohol ísť do zjazdu čo najrýchlejšie, prípadne na krátkych rovinkách. A keďže ja to tam poznám veľmi dobre, tak z 5 kilometrového stúpania som polovicu potiahol. Na vrchole som bol len s pár jazdcami, čo bolo super, pretože som si mohol v zjazde oddýchnuť a nechať sa dobehnúť skupinou.

Cez Slovensko sme išli teda vo veľmi veľkej skupine. Tu musím poďakovať ľuďom čo ťahali špicu z Turzovky po kostol na Kelčove. Ten protivietor bol hrozný a aj tak sme valili. Ja som sa držal blízko čela, ale raz som si vyšiel do boku a za sebou som videl možno 70 ľudí, ktorí sa len viezli v balíku. 

Od kostola na Kelčove som mal jedinú úlohu - utiecť. Čakalo nás Kelčovské sedlo (Hlucháňka), kde je 550 metrov so sklonom 14% a maximum má 22%. Nechcel som ani náhodou riskovať, že ma niekto zablokuje, alebo zosadne z bicykla. Áno, je to tam tak strmé, že tam pretekári tlačia bicykle. 

Cieľ mi vyjde, ešte pred týmto stúpaním je jedno kratšie, ale tiež strmé - a keď som sa otočil mal som zopár desiatok metrov k dobru. Zasmial som sa, že mám únik. Jeden jazdec ma doskočil, kým som sa napil vody a spolu sme sa vrhli do stúpania. Síce bolestivo, ale ušlo to. 

Hore nás varovali pred zjazdom.

Ten je hrozne nebezpečný tým, že je rýchly, sú tam nebezpečné zákruty a je to rozbité. Ako bonus tento rok - diery zahádzali tým lepkavým štrkom. Keďže som mal na skupinu slušný náskok, tak som si to zliezol pomaly a opatrne. Predbehli ma možno dvaja pretekári. Po zjazde cestou do Bílé som sa rýchlo najedol a dal si už aj magnézium. Nechal som sa dobehnúť, preleteli sme okolo mojej Ivky a už sme išli k vodnej nádrži Šance.

A tu nastal šok. V Starých Hamroch bola cesta plná vody! Vyliezol som bez problémov na Jamník a išli sme do zjazdu. A tej vody pribúdalo. Po pár kilometroch už nebola na mne nitka suchá, voda od bicyklov predo mnou prskala. Vďaka okuliarom som však videl perfektne. Horšie to bolo v zjazdoch. Okolo Šance tiež nasypali štrk + tá voda. Tá tam normálne stála. Vyzeralo to ako v tých šialených upršaných etapách v televízore - hotový očistec. Kvôli svojej bezpečnosti som tie zjazdy išiel naozaj veľmi opatrne. V krátkych stúpaniach mi však nohy fungovali perfektne. Napriek tomu som si po jednom dlhom zjazde nechal ujsť pár jazdcov a tak sa naša skupina rozpadla.

Po rovine do Ostravice som sa najedol a už nás čakal Smrček. Asi 2 a pol kilometra s 9% sklonom. Išiel som v tej našej skupinke, ja som aj trošku šetril sily. Tie kopce sa mi išli fakt dobre. 

Zjazd bol ale otrasný. Celé to bolo na vode. Môj bicykel s ráfkovými brzdami už normálne nebrzdil. To som zažil prvý krát. Tak som to opäť vypustil a išiel som si svojou bezpečnou rýchlosťou. Radšej pomalšie, ako sa niekde zabiť. Pod začiatok stúpania na Pustevny sme išli v dvojici/trojici. Smial som sa na staršom manželskom páre: povzbudzovali akoby boli pri trati Tour de France. Obrovský zvon a kričali na nás ako o život. 

Stúpanie na Pustevny bolo strašné. S vodou v tretrách, zima a hmla, že som videl na 5 metrov pred seba. Okuliare išli do vrecka a pedáloval som. Tu som už pocítil únavu a išiel som ľahké prevody. Malo to veľmi zvláštnu atmosféru - aj tým, že som išiel celý čas sám. Pustevny majú 5,5 kilometra so sklonom 7,6%. Inak... Ešte nikdy som nevidel v Trojanoviciach a hore prázdne parkovisko. 

Hore bol bufet, kde bola skupina cyklistov. Ja som bol najedený, tak som len vytiahol vreckovku, utrel si okuliare a pustil sa do zjazdu dúfajúc, že cyklisti čo jedli ma dobehnú, aby som išiel potom v skupine.

Zjazd bol stále na vode. Našťastie tam nebola zima ako v stúpaní. Tam už som mal tak skrehnuté prsty na ľavej ruke, že som radil obidve páky pravou rukou. Ani som si nemal kde utrieť ruku, lebo aj dres, gate, všetko bolo mokré. Dokonca aj z prilby mi tiekla voda. 

Zjazd bol veľmi rýchly aj na vode. Išiel som veľmi opatrne, ale veril som si. Predsa len je to široký asfalt a nie úzka cestička. Zjazd má asi 10 km. Prvých 5 je veľmi strmých, potom to zvoľní. A práve v druhej polovici ma dobehla skupina a ja som sa zaradil za nich. Čo bolo najpríjemnejšie bolo to, že tu bola suchá cesta. Prišli sme do Bečvy a už nás čakal posledný úsek. 6 kilometrov, ale s takým asi 3,5 % sklonom. Takéto fakt nemám rád. 

Asi 2 km od konca mi začali dochádzať sily a skupina mi ušla. Voda na bicykli sa postarala o to, že mazivo z reťaze zmizlo a môj bicykel znel ako fúrik. Už som sa ale vrhal do zjazdu do Bílé, ktorý som dal celý sám. 7 a pol kilometra s priemerkou 40 km/h. Prišiel som do Bílé a prešiel cieľom. Výsledný čas bol 4:26. V kategórii som skončil 34 zo 46 a celkovo 113 z 206.

Nebyť tej vody, tak by ten čas bol omnoho lepší. V zjazdoch by som nestrácal tak moc, skupiny by som si nenechal ujsť a v stúpaniach by som nemíňal toľko energie na dobiehanie. Posledných 15 kilometrov bez maziva na bicykli (fakt som nečakal, že bude pršať). Ale to nevadí. Takto si budem ten ročník pamätať ako epický. Ani raz som nepomyslel, že by som to nezvládol do cieľa a som zato veľmi vďačný. Stále bojujem so zdravím a toto bola taká moja malá výhra. Čas som mal dokonca lepší ako v roku 2020 a len 10 minút za časom v 2019.

Na záver by som ešte takto poďakoval mojej manželke, že so mnou prežíva túto moju vášeň a išla aj sem ako podpora. Potom by som spomenul ešte celkom dosť ľudí (najmä tých s dáždnikmi), čo nás povzbudzovali.
O rok bude 30-ty ročník Beskyd Tour a ak sa nič nepredvídateľné nestane, tak som tu určite zas!