Na konci roka 2022 sme boli s manželkou v Kremnici na Skalke, kde sme absolvovali kurz bežkovania. Celkom dosť sme sa naučili a ja som mal veľkú chuť. Chodil som na Bránicu, do Terchovej, ale to boli také krátke trasy.
Jedného dňa sme išli na Kysuce, manželka ma vysadila v sedle Semeteš. Plán bol, aby ma potom vyzdvihla keď budem na Husáriku v Čadci.
Priznám sa, že som sa aj dosť bál - ale omnoho viac som sa tešil. Tento hrebeň milujem, ale odkedy jazdím len cestný bicykel, tak som tam poriadne nebol.
Fotiek som nerobil až tak moc. Sústredil som sa na techniku a bojoval so zjazdmi. Pred jedným strmým zjazdom som stretol jedného chlapíka a opýtal som sa, či sa to dá zbehnúť na bežkách, alebo mám ísť pešo. On odpovedal: "Ženy pešo, chlapi na bežkách!" To nebola odpoveď, ktorú som očakával a tak som kvôli vlastnej hrdosti ten kopec nejako zliezol na bežkách, ale nohy sa mi poriadne triasli z toho, ako som brzdil a snažil sa regulovať rýchlosť. Keď sa už viac krát tie zjazdy opakovali, tak to išlo lepšie a lepšie.
Preliezol som cez rozhľadne na Kamenitom a Petránky. Cez Jakubovský vrch.
Kúsok pred koncom som zišiel z trasy do prašanu, nech ma to v zjazde spomalí. Nemám s tým vôbec problém, ale už po únave a zo silného svetla som si nevšimol, že je tam malý skok, ktorý ma totálne rozhodil a skončil som s tvárou v snehu. Tak aspoň jeden krát som sa vyváľal v snehu.
______
Celá trasa bola upravená, prostredie bolo krásne a ľudí málo. Smutnejšie to bolo už pred Husárikom, kde trasa nebola dobre upravená (alebo bola skôr zničená). Od Hotela Husárik som na parkovisko pri cintoríne išiel behom - tam totiž čakala manželka.
Fotiek som nerobil až tak moc. Sústredil som sa na techniku a bojoval so zjazdmi. Pred jedným strmým zjazdom som stretol jedného chlapíka a opýtal som sa, či sa to dá zbehnúť na bežkách, alebo mám ísť pešo. On odpovedal: "Ženy pešo, chlapi na bežkách!" To nebola odpoveď, ktorú som očakával a tak som kvôli vlastnej hrdosti ten kopec nejako zliezol na bežkách, ale nohy sa mi poriadne triasli z toho, ako som brzdil a snažil sa regulovať rýchlosť. Keď sa už viac krát tie zjazdy opakovali, tak to išlo lepšie a lepšie.
Preliezol som cez rozhľadne na Kamenitom a Petránky. Cez Jakubovský vrch.
Kúsok pred koncom som zišiel z trasy do prašanu, nech ma to v zjazde spomalí. Nemám s tým vôbec problém, ale už po únave a zo silného svetla som si nevšimol, že je tam malý skok, ktorý ma totálne rozhodil a skončil som s tvárou v snehu. Tak aspoň jeden krát som sa vyváľal v snehu.
______
Celá trasa bola upravená, prostredie bolo krásne a ľudí málo. Smutnejšie to bolo už pred Husárikom, kde trasa nebola dobre upravená (alebo bola skôr zničená). Od Hotela Husárik som na parkovisko pri cintoríne išiel behom - tam totiž čakala manželka.
Nakoniec to boli 4 hodiny, 27 kilometrov, 722 výškových metrov a zážitok na celý život. Tie bežky som si touto trasou doslova zamiloval.
Komentáre
Zverejnenie komentára