Bicykel.
Keď sa opýtate ľudí, že či poznajú bicykel, tak každý povie, že áno - to ale nie je nič zvláštne. Špeciálne je to, že keď sa opýtate na čo majú bicykel, alebo čo pri cyklistike cítia, tak Vám dajú rôzne odpovede. Pre niekoho je to dopravný prostriedok, pre iného prostriedok na občasný výlet s rodinou, niekto to vníma ako pretekársky stroj a sú aj takí, ktorí pozdvihli bicykle na umelecké diela.
Keby ste sa opýtali mňa, tak by som odpovedal veľmi dlho. Ja som sa zamiloval hlavne do cestnej cyklistiky. Milujem aj krátke výjazdy, keď lenivo točím nohami, vychutnávam si prostredie a urobím aj nejakú tú fotku. Ale milujem aj to, keď idem dlhé hodiny v rýchlom tempe, štverám sa hore stúpaniami, kde je sklon vyjadrený dvojciferným číslom, nohy pália a pľúca nevládzu. Jedno to má ale spoločné a to je sloboda. Akýsi pocit voľnosti, keď všetko môžem vypustiť z hlavy a venovať sa jazde na bicykli, či už sám, s manželkou alebo s chalanmi v partii.
Prečo ale bicykel vznikol? Prečo tak neskoro? Prečo dnes vyzerá ako vyzerá? A prečo s príchodom automobilov "neumrel"? Ako sme sa dopracovali od kovových ťažkých nepohodlných bicyklov ku karbónovým strojom s prepracovanými komponentami?
"Prvý bicykel" sa objavuje na stránkach kódexu (Codex Atlanticus), ktorý napísal sám Leonardo da Vinci. To ste možno počuli a niekde zachytili. Da Vinci sa narodil v roku 1452 a umrel v roku 1519.
Na obrázku vidíme niečo čo pripomína dnešný bicykel. Má dokonca aj pedále, reťaz a vpredu to vyzerá ako niečo s čím sa dá otáčať predné koleso. V ďalších častiach uvidíte, že tieto komponenty si prešli dlhým vývojom a vidieť ich na nákrese z prelomu 15./16. storočia je neuveriteľne nadčasové.
Tento nákres objavili až v roku 1967 počas toho ako mnísi reštaurovali spomenutý kódex. Mnohí tento obrázok zobrali ako fakt, ale niektorým historikom a profesorom umenia to nedalo a začali sa tomu venovať.
Jedným z nich bol napríklad taliansky historik Carlo Pedretti, ktorý bol považovaný sa jedného z popredných svetových odborníkov na život a dielo Leonarda da Vinci, ktorý napísal, že mnísi ktorí reštaurovali da Vinciho kódex boli chaotickí a slovo reštaurovali dáva do úvodzoviek. Nakoniec napíše, že sa tu objavujú: čmáranice, nie od Leonarda a pravdepodobne nie z Leonardových čias.
Neskôr sa začalo špekulovať, že ho nakresil niektorý z Leonardových študentov, pretože obrázok bol nakreslený iným atramentom než zvyšok kódexu.
Našli sa ale aj historici, ktorí chceli ukázať, že bicykel je taliansky vynález a tak zdieľali svoje poznatky so svetom. Vznikol hoax. A tak ako to platí aj teraz tak to bolo aj v týchto rokoch - prvá nepravda letí rýchlosťou svetla, ale jeho oprava už nie. Takým profesorom bol aj Augusto Marinoni, ktorý pre zaujímavosť spolupracoval neskôr so spoločnosťami IBM a Philips. Jeho práce o živote Leonarda da Vinci nahrávali na konci 70-tych rokov na CD a sú prvými, ktoré sa na toto médium dostali. Problém však bol, že tento profesor bol skôr odborníkom na filológiu - vedná disciplína, ktorá sa zaoberá všeobecne jazykom a jeho produktami, nie historikom umenia a odborníkom na texty. Zároveň to bol veľmi hrdý Talian.
Práve tohto profesora a jeho články o Da Vinciho bicykli okopírovali mnohé noviny a "prvý bicykel" sa dostal na titulky. A nielen to. V roku 1974 na prednáške vo Vinci ukazuje verejnosti skicu bicykla. On prišiel s teóriou o mladom učňovi, ktorý prekresľuje stratené Da Vinciho diela. Bola z toho senzácia a na internete nájdete nejeden stroj, ktorý bol skonštruovaný na základe tej skice.
Nech to vyznelo akokoľvek, je treba podotknúť, že bol naozajstným odborníkom na život a dielo Leonarda da Vinci a veľmi pomohol propagácii jeho diela. Na stránkach s jeho životopisom sa o tomto pochybení dočítate len ťažko.
Spory viedli ďalej - zapojilo sa doň viacero odborníkov a nebolo to ani trochu pekné. Navzájom sa obviňovali z klamstiev, niekoho dokonca označili za plagiátora.
Nakoniec vďaka pokročilejším vedným metódam bol kódex konečne poriadne preskúmaný. Doktor Hans-Erhard Lessing v roku 1997 odstránil svojim výskumom všetky pochybnosti.
Zistilo sa aj to, že pôvodné nákresy sú len kruhy a nejaké geometrické tvary. Tie sa dokonca nachádzali na prednej strane listu. A na tieto už vyblednuté tvary niekto zo zadnej strany dokreslil bicykel. Najviac pravdepodobná je možnosť, že išlo o jedného mnícha v 60-tych rokoch, ktorý si počal prestávky, alebo znudený, čarbal na zadné strany kódexu. Znie to fakt hrozne a možno je pravda niekde inde, pretože si neviem predstaviť toho mnícha ako to robí. To je však len môj osobný názor. Dočítal som sa aj to, že bicykel "sfalšoval" samotný profesor Augusto Marinoni - no keďže oponenti v tejto diskusii na seba útočili mi to príde len ako plané obviňovanie. Našiel som aj zmienku, že pred samotným reštaurovaním, niekto ukradol určité stránky kódexu a potom sa vrátili späť. Ale kto to naozaj vytvoril sa asi nedozvieme. Autor skice však vytvoril nie božskú, ale bicyklovú komédiu a možno sa niekde smial za rohom, pretože to nebolo to jediné, čo sa pri bicykli nachádzalo - to ale až na konci.
Prikladám aj obrázok nižšie - všimnite si, že tie tvary sú skutočne pretočené. Komponenty na obrázku sú z iného kódexu (Madridské kódexy), ale profesor Marinoni ich spojil s bicyklom - čo bolo chybné. Jednoducho mu to pasovalo. Reťaze, ktoré tam vidíme slúžili skôr na fungovanie s lanami - na dvíhanie ťažkých vecí.
Ešte si dovolím jeden citát z roku 1949, teda o niekoľko desiatok rokov skôr, než prišiel spomínaný spor. Ide o kúsok z jedného diela, ktoré napísal spisovateľ a režisér Curzio Malaparte: „V Taliansku patrí bicykel k národnému umeleckému dedičstvu rovnako ako Mona Lisa od Leonarda, dóm svätého Petra alebo Božská komédia. Je prekvapujúce, že ho nevymysleli Botticelli, Michelangelo alebo Raffael. Ak by sa vám stalo, že v Taliansku dáte najavo, že bicykel nevynašiel Talian, uvidíte: Všetky pohľady budú namrzené, na tvárach bude ležať závoj smútku. Ach, keď hovoríte v Taliansku, keď hovoríte nahlas a zreteľne v kaviarni alebo na ulici, že bicykel - ako kôň, pes, orol, kvety, stromy, mraky - nevynašiel žiadny Talian, potom sa po chrbte polostrova spustí dlhé chvenie, od Álp po Etnu."
Píše to tak, pretože verili, že to boli Taliani, ktorí vynašli koňa, psa, orla, kvety, stromy, mraky. Doplním ešte to, že v týchto rokoch vládlo v Taliansku prehnané vlastenectvo. Naozaj prehnané. Stačí ísť pár rokov vzad a máme tu Mussoliniho, ktorý zbláznil rečami o nadradenosti celý národ. A ešte desiatky rokov až pol storočie predtým, keď Taliani vytvárali svoj štát - množstvo ale obrovské národných pamätníkov, diel, opier, eposov, národných hrdinov... A to im aj vydržalo, čo nie je zlé. Samozrejme - tu by sa dalo napísať hrozne moc a toto je len na vytvorenie obrazu o tom, akí boli Taliani hrdí národ. Dôležité je to, že keď mal taliansky vedec na dosah, že bicykel vynašiel Talian - to bol pre neho splnený detský sen. Dovtedy to bol totiž vynález nejakého Nemca či Angličana. Preto tomu ľudia verili a tak sa to rozšírilo.
Dám ešte jeden príklad: napríklad v roku 2004 sa chyby dopustil aj Ernesto Colnago, keď na výstave prisúdil vynález bicykla Da Vincimu. Priznávam, že je na tom niečo romantické a tiež by som chcel, aby vynález tohto stroja patril géniovi z Vinci, ale nie je to tak.
Na záver ale ešte pridám jeden obrázok na dokončenie tejto absurdnosti. Určite každý videl Leonardove diela ako vitruviánsky muž, Mona Lisa, náčrty ľudského tela. O to viac prekvapí, že pod bicyklom v spomenutom Codex Atlanticus sa nachádzajú kráčajúce... ehm..
Zdá sa mi to, alebo tá konštrukcia skutočne vyzerá ako súčasná "mestské bicykle"? Nie som síce priaznivcov tohoto typu konštrukcií, ale vzdialene sa tam tá podobnosť dá nájsť. Na druhú stranu je pravda, že da Vinci asi neriešil jazdenie 60 km v lese a nemeral si pri tom čas s hodinkami s oxymetr , takže vlastne primárne navrhoval niečo, čo je potrebné do mesta. :) Ale v tom by asi poradil skôr nejaký historik a odborník na jeho dizajn. :)
OdpovedaťOdstrániť