Hovorí sa: "Lysá volá!" Každý Lysohoř to pozná a ja mám dokonca tričko s anglickým textom: Lysá is calling. Čo to ale znamená?
Lysú horu už určite nemusím predstavovať. Na tomto blogu si dokonca vediem stránku, kde mám všetky výstupy pekne pohromade. A to volanie? Určitá skupina ľudí má pri pohľade na ňu nutkanie tam vyliezť. Je to pri výhľadoch z iných kopcov, alebo pri fotkách na sociálnych sieťach od druhých ľudí. Ja si vždy tak poviem: "Už som tam dlho nebol!: Lysá volá!"
Prečo Lysá? Klamal by som, keby som povedal, že moje najobľúbenejšie miesto na svete nie sú Moravsko - Sliezske Beskydy. Hneď za nimi je Rím, ale to už je iná debata. Najvyšším bodom tejto časti Beskýd je práve Lysá hora s nadmorskou výškou 1323 metrov nad morom. Zároveň tam vedie množstvo ciest a dve z nich sú vhodné aj pre cestný bicykel.
Tento rok som tam bol zatiaľ dva krát.
Keďže však tohtoročná jeseň kúzli, a na nedeľu 17.10. ukazovalo veľmi pekne, tak som bol rozhodnutý, že tam pôjdem. Autom pod kopec, vybehnem hore a potom sa odveziem domov.
Plány sa však zmenili večer predtým a ja som sa rozhodol skúsiť opäť tú "blbosť": ísť od Fatry (zo Žiliny) až na Lysú. Rozhodol som sa tak aj preto, lebo moja forma je teraz v októbri na tom fakt dobre - a mám aj celkom dosť najazdené. Blbosťou to označujem kvôli tomu, že kým sa človek pod Lysú dostane musí prekonať kopec prekážok. Vlastne... 3 kopce.
Ránko bolo svieže: hmla, nízka teplota, ale bezvetrie.
Oblečenie som zvolil múdro. Šatka cez uši, poriadne termo tričko, zimná bunda, rukavice a aj návleky na tretry. Bál som sa, že mi po ceste niekde bude až moc teplo, ale po skončení jazdy som si uvedomil, že som bol oblečený perfektne a nebola mi ani zima, ani moc teplo.
Chvíľu potom čo som vyliezol zo Žiliny už svietilo slnko.
Do Kotešovej to ušlo veľmi rýchlo. Ja som držal tepovú frekvenciu nižšiu, nech zbytočne nemíňam energiu. Bezvetrie, ktoré bolo takmer celý deň mi v tom veľmi pomohlo.
Začalo však prvé stúpanie na Semeteš. Opäť to ubiehalo, v stojke na záver som sa krotil a išiel som ľahké prevody. Hore som cvakol rýchlu fotku smerom na Kysuce a valil som do zjazdu.
Uvažoval som, či ísť na Českú stranu cez Klokočov a dlhé stúpanie na Konečnú, alebo cez Kelčov a nepríjemnú krátku Hlucháňku. Keďže som nemal chuť predlžovať svoju trasu a cez Bílú chodím rád, tak som sa rozhodol pre Kelčov, kde má záver 500 metrov s priemerom 14%, ale je tam to povestné "cez 20%-né" miesto, kde zosadávajú aj pretekári na Beskyd Tour. Pre mňa je to jediné stúpanie, kde fakt trpím a hovorím si, že by to chcelo vzadu na kazete ešte jedno ľahšie koliesko. Našťastie som to vždy v pohode vyliezol a vychutnával som si výhľad zhora smerom do ČR.
Rýchly zjazd cez "údolí Smradlavé" (to sa tak volá podľa prameňov, ktoré sa tu nachádzajú), a už som valil cez Bílú až do Starých Hamrov. Odtiaľ začína cesta okolo vodnej nádrže Šance. Nie je to úplne zadarmo - je tu kopec menších stúpaní vrátane jedného dlhšieho, ktoré sa volá Jamník.
Ale vyzeralo to skutočne pekne - akoby sa tam tá jeseň vybláznila. Tak prikladám aj fotky.
Z Masarykovho údolia som odbočil preč od Šance a pomaly som začal už liezť na kráľovnú. Nepríjemná dlhá stojka, kým človek príde na širokú asfaltku vedúcu na vrchol. Po ceste som stretol borca s defektom a opýtal som sa či má všetko na opravu. Povedal, že hej, tak som išiel ďalej.
Hore bolo máličko ľudí. Bol som až prekvapený, pretože som čakal tradičné víkendové návaly. A tie výhľady. Napriek nízkej viditeľnosti to bola nádhera. Veď pozrite na fotky.
Hore som sa moc nezdržoval, nech nevychladnem. Len som zavolal Ivke, nech vyrazí autom do Bílé, odkiaľ ma mala zobrať domov. Tak sme boli dohodnutí.
Lysú horu už určite nemusím predstavovať. Na tomto blogu si dokonca vediem stránku, kde mám všetky výstupy pekne pohromade. A to volanie? Určitá skupina ľudí má pri pohľade na ňu nutkanie tam vyliezť. Je to pri výhľadoch z iných kopcov, alebo pri fotkách na sociálnych sieťach od druhých ľudí. Ja si vždy tak poviem: "Už som tam dlho nebol!: Lysá volá!"
Prečo Lysá? Klamal by som, keby som povedal, že moje najobľúbenejšie miesto na svete nie sú Moravsko - Sliezske Beskydy. Hneď za nimi je Rím, ale to už je iná debata. Najvyšším bodom tejto časti Beskýd je práve Lysá hora s nadmorskou výškou 1323 metrov nad morom. Zároveň tam vedie množstvo ciest a dve z nich sú vhodné aj pre cestný bicykel.
Tento rok som tam bol zatiaľ dva krát.
Keďže však tohtoročná jeseň kúzli, a na nedeľu 17.10. ukazovalo veľmi pekne, tak som bol rozhodnutý, že tam pôjdem. Autom pod kopec, vybehnem hore a potom sa odveziem domov.
Plány sa však zmenili večer predtým a ja som sa rozhodol skúsiť opäť tú "blbosť": ísť od Fatry (zo Žiliny) až na Lysú. Rozhodol som sa tak aj preto, lebo moja forma je teraz v októbri na tom fakt dobre - a mám aj celkom dosť najazdené. Blbosťou to označujem kvôli tomu, že kým sa človek pod Lysú dostane musí prekonať kopec prekážok. Vlastne... 3 kopce.
Ránko bolo svieže: hmla, nízka teplota, ale bezvetrie.
Oblečenie som zvolil múdro. Šatka cez uši, poriadne termo tričko, zimná bunda, rukavice a aj návleky na tretry. Bál som sa, že mi po ceste niekde bude až moc teplo, ale po skončení jazdy som si uvedomil, že som bol oblečený perfektne a nebola mi ani zima, ani moc teplo.
Chvíľu potom čo som vyliezol zo Žiliny už svietilo slnko.
Do Kotešovej to ušlo veľmi rýchlo. Ja som držal tepovú frekvenciu nižšiu, nech zbytočne nemíňam energiu. Bezvetrie, ktoré bolo takmer celý deň mi v tom veľmi pomohlo.
Začalo však prvé stúpanie na Semeteš. Opäť to ubiehalo, v stojke na záver som sa krotil a išiel som ľahké prevody. Hore som cvakol rýchlu fotku smerom na Kysuce a valil som do zjazdu.
Uvažoval som, či ísť na Českú stranu cez Klokočov a dlhé stúpanie na Konečnú, alebo cez Kelčov a nepríjemnú krátku Hlucháňku. Keďže som nemal chuť predlžovať svoju trasu a cez Bílú chodím rád, tak som sa rozhodol pre Kelčov, kde má záver 500 metrov s priemerom 14%, ale je tam to povestné "cez 20%-né" miesto, kde zosadávajú aj pretekári na Beskyd Tour. Pre mňa je to jediné stúpanie, kde fakt trpím a hovorím si, že by to chcelo vzadu na kazete ešte jedno ľahšie koliesko. Našťastie som to vždy v pohode vyliezol a vychutnával som si výhľad zhora smerom do ČR.
Rýchly zjazd cez "údolí Smradlavé" (to sa tak volá podľa prameňov, ktoré sa tu nachádzajú), a už som valil cez Bílú až do Starých Hamrov. Odtiaľ začína cesta okolo vodnej nádrže Šance. Nie je to úplne zadarmo - je tu kopec menších stúpaní vrátane jedného dlhšieho, ktoré sa volá Jamník.
Ale vyzeralo to skutočne pekne - akoby sa tam tá jeseň vybláznila. Tak prikladám aj fotky.
Z Masarykovho údolia som odbočil preč od Šance a pomaly som začal už liezť na kráľovnú. Nepríjemná dlhá stojka, kým človek príde na širokú asfaltku vedúcu na vrchol. Po ceste som stretol borca s defektom a opýtal som sa či má všetko na opravu. Povedal, že hej, tak som išiel ďalej.
Hore bolo máličko ľudí. Bol som až prekvapený, pretože som čakal tradičné víkendové návaly. A tie výhľady. Napriek nízkej viditeľnosti to bola nádhera. Veď pozrite na fotky.
Hore som sa moc nezdržoval, nech nevychladnem. Len som zavolal Ivke, nech vyrazí autom do Bílé, odkiaľ ma mala zobrať domov. Tak sme boli dohodnutí.
V zjazde som opäť stretol toho istého cyklistu s defektom. Pokazila sa mu pumpička, ale tú mu už niekto požičal. Keď som však videl ako sa snaží s lepkami lepiť tú dušu, tak som sa rozhodol, že mu dám svoju náhradnú. Ja som to mal už len kúsok a aj keď som sa bál, že by som dostal defekt, tak som neváhal. Nakoniec som zistil, že je až z Brna a chodí do Beskýd celkom pravidelne.
Okolo Šance som preletel. Cez Staré Hamry som dal dokonca osobný rekord a už som bol v Bílé pri aute.
Trasa mala 104 kilometrov a 1875 výškových metrov. S prestávkami to trvalo 5 a pol hodiny. Večer som sa necítil rozbitý, na druhý deň ani nohy moc neboleli. No vyšlo to perfektne.
Bol to výstup číslo 25. Pod fotkou na facebooku mi ktosi napísal, či ma to ešte baví a či nepoznám aj iné kopce. Rozčúlilo ma to. Tento rok som tam bol 3x, čo nie je tak veľa - keď sa pozriem na to, že mám tento rok 7000 kilometrov. Keby som zdieľal takto každý jeden kopec, alebo jazdu, tak by nikto nesledoval môj profil, lebo by som toľko spamoval. Len pre príklad: cez Kasárne na Makove som prechádzal už 27 krát.
A nechcel som to robiť osobné, ale keby som začal menovať kopce v okolí na ktorých som bol, tak by niektorí ani nevedeli o čom rozprávam a pritom to majú rovno za domom. Niekoho baví pozerať dookola ten istý televízor, hrať hry, alebo niečo iné. Ja to nikomu neberiem. Jazdím na bicykli aby som sa vyfiltroval, užil si prostredie a aj samotnú jazdu. Lysá hora a Beskydy boli dôvodom, prečo som jazdil tak veľa - chcel som mať nohy a formu na to aby som ich mohol zdolávať. Zamiloval som si ich a budem v tom pokračovať aj naďalej.
Teraz nejakú chvíľu nebudem počuť nič, ale zas príde ten deň, keď budem počuť, ako Lysá volá.
Komentáre
Zverejnenie komentára