Preskočiť na hlavný obsah

Ja a cyklistika: 2019 (časť 3 - commuting, svadba a barle)


V prvých dvoch častiach som písal o nejakých pretekoch, trénovaní a podobne. Skončil som v polovici augusta s tým, že od teraz som si chcel cyklistiku len užívať, bez nejakého prehnaného hnania sa. 

Napriek tomu som stále jazdil do práce - z práce. V angličtine je pre takéto dochádzanie vhodné slovo: commuting. Ako som už sto krát písal, tak som chodil ráno do práce 40 km a z práce 40 km. Ranné jazdy už vyžadovali rozmýšľanie nad tým, čo si obliecť, keďže už bývala hmla a celkom aj chlad. Takže od septembra som skúšal hocijaké doplnky, kým som nenašiel oblečenie čo mi sedí a cítim sa v ňom super.  

Stále som však mal chuť aj na nové trasy. Jednou z nich je okruh, ktorý jazdí takmer každý žilinský cestný cyklista. Cez Považskú Bystricu na Rajec. Kamarát mi poslal gpx súbor, lenže ja som si to urobil špeciálne a to tým, že som nešiel zo Žiliny, ale z Rakovej. 



Natiahlo sa to teda na slušný okruh a ešte teraz si pamätám, že až do Považskej som mal v tvári neustály protivietor. Zároveň som si zapamätal hroznú cestu z Rajca do Žiliny - rozbitá po krajoch a plno áut bez náznaku ohľaduplnosti voči osamelému cyklistovi.

Prišiel 29. august, čo je zároveň štátny sviatok. Tento dátum každý rok doslova volá po nejakom poriadnom výjazde. Pre tento rok sa Vlado rozhodol, žeby išiel okruh cez Oravu. Ja som sa samozrejme bez váhania pridal.  



Kým Vlado mal v pláne "len" 130 kilometrový okruh, ja som tajne dúfal, že by mi konečne padla 200-vka. Preto som ráno vyrážal sám z domu, stretol sa s Vladom v Oravskej Lesnej a užil si tento parádny okruh. Cez Dolný Kubín, popod Oravský hrad... Jediné čo mi kazilo radosť a aj môj pôvodný cieľ bol môj žalúdok. Tak som to vzdal a domov išiel s Vladom autom.
Napriek tomu to bol môj zatiaľ najdlhší výjazd. Starý rekord som pokoril asi o pol kilometra. 😜




Žalúdok ma stále neposlúchal, ale prišiel jeden taký voľný deň, keď som cítil, že mám fakt dobré nohy. Ideálne na môj 18-ty výstup na Lysú nie? A povedal som si, že sa tam totálne rozbijem v stúpaní z Papežova, kde som mal nutkanie zlepšiť aspoň o trošku svoj čas. Už len pod toto stúpanie som išiel cez pár pekných stúpaní, takže nohy neboli najčerstvejšie. Vyrazil som však úplne naplno, na čo som v polovici takmer doplatil. V hlave som to ale nevzdal, zaťal som zuby a v najstrmších úsekoch som si urobil osobné rekordy. To nakoniec vyústilo v to, že som starý rekord 41:34 upravil na 39:07, na čo som naozaj hrdý. 
Ešte si pamätám moje veľké úsilie, keď som sa snažil ísť pod 45 minút.



Prišla jesenná klasika: na Kasárne s Vladom. Tam sme takto na jeseň asi fakt každý rok.


No ale už sa blížilo niečo čo nesúviselo s cyklistikou (aspoň som si myslel), a tak dlhých výjazdov ubudlo. Čas na "zákrutu" som si ale samozrejme našiel.



Prišla spomenutá udalosť: ženil som sa. Môj najdôležitejší deň v živote. 
Pred svadbou som hovoril, že to bude oddych od bicyklov, ale... zástava pred kostolom - chalani z dediny ktorí spojili svoje bicykle zámkami a ja som ich musel odomykať, kaplán v kostole spomínal bicykle, v príhovore boli bicykle... Dokonca aj pri fotení (na zákrute) sme stretli dvoch cyklistov, čo sa pýtali, či nechcem požičať bicykel. 
Bolo to humorné a aj ma úprimne potešilo, že ľudia si ma už takto spájajú s bicyklami.

Prišla krátka prestávka a sťahovanie do Žiliny, kde som chcel nájsť nové stúpania. A začal som Sačným, kde budem budúci rok veľmi často, pretože ide o krásne, dlhé stúpanie.


Samozrejme aj sedlo Rakytie, ktoré je proste chuťovka.


No bol som aj smutný. Počasie sa kazilo a vyzeralo to, že tento rok už nevyjde na náš každoročný zraz "zamykania Beskýd" a teda ukončenia sezóny. Ale prišla jedna pekná nedeľa! Tak sme sa nejak dali dokopy a ja som vyrážal až zo Žiliny na cesťáku do Mostov u Jablunkova a odtiaľ som liezol na túto chatu. Nebolo nás veľa, ale pivko chutilo a takéto stretnutie na konci (cyklo)roka začína byť tradíciou.





Bol som veľmi rád, že ešte v novembri sa dalo dobre jazdiť. Vytiahol som bicykel aj do Vrátnej doliny.



Môj posledný tohtoročný výjazd bol 25. novembra okruh cez Považskú Bystricu a Rajec. Teraz som mal ale super zážitok, pretože áut bolo máličko, dokonca som dlhé kilometre nestretol ani dušu. Počasie bolo také "smutné", ja som prežíval nostalgiu za týmto rokom a uvedomoval si, aké super rozhodnutie bolo, že som si v januári kúpil ten cestný bicykel.



Až zlepším svoj tréning a v zime sa nenudím, tak som si kúpil aj cyklotrenažér.



Ale skôr ako som poriadne začal na ňom točiť nohy, tak som skončil na barlách s poškodeným väzivom na päte. 3 týždne som teda sedel doma s nohou na ktorú som nesmel stúpiť. Po sviatkoch sa mi noha dala už ako tak dokopy a ja som už opäť točil nohy. O cyklistickej regenerácii som počul už hocičo, a že je to asi pravda ma presvedčilo aj doktorove prekvapenie, že ako rýchlo sa to dalo dokopy.


Moja tohtoročná kompletná štatistika: 

To bol môj rok 2019. 
Vzdialenosť ako z Bratislavy do Japonska, 15 x 100 kilometrové výjazdy, 74 222 výškových metrov a sólo-výjazd počas ktorého som prekonal 2 621 výškových metrov. 

Dúfam, že 2020 bude podobne dobrá (ak nie lepšia.) Tak snáď sa vidíme! 😏