Po dlhšom premýšľaní a presvedčení, že nejdem písať príspevok o mojej sezóne 2023 som tu opäť. Svoje prvotné rozhodnutie som zmenil počas jazdy na trenažéri, keď som sa zasníval a uvedomil si, koľko som toho tento rok prešiel, videl a hlavne prekonal.
Rok som začal veľmi intenzívne. Rátal som aktívne dni a snažil som sa nevynechať ani jeden. Či už trenažér, bežky, alebo cvičenie celého tela. Jedným z najlepších dní zimnej prípravy bol určite ten, keď som išiel sám na bežkách takmer 27 kilometrov zo Semeteša až k hotelu Husárik. O tom som písal viac tu: Zo Semeteša na Husárik.
Koniec zimy prišiel celkom rýchlo a už na konci februára dávam prvé jazdy po Vodnom diele Žilina. Až do apríla však jazdím len po nových cyklotrasách - hlavne smerom na Kotešovú. V apríli dávam dve nedele za sebou koliečko z Varína: "Okolo Kysúc" (Lutiška, Čadca, Semeteš). 100 kilometrový okruh a 800 výškových metrov. Prekvapuje ma aj moja rýchlosť a výkonnosť. Zimná príprava sa vyplatila.
22. apríla som už dokonca stál na Kasárňach
Prvého mája stojím na Lysej hore. O výstupoch na Lysú viac tu: Moje výstupy na Lysú.
Počas mája prevetrám dva krát bicykel aj na Kasárne (raz dokonca aj s Ivkou) a pridám aj výjazd z Varína, cez Semeteš, Bumbálku, Bílú a Hlavice až na Korcháň.
Napriek tomu, že som popri práci a ešte aj rozširujúcemu štúdiu na univerzite dával do tej cyklistiky čo najviac času, tak stále toho bolo málo. Na konci júna mal byť Beskyd Tour, na ktorý som bol prihlásený. Využívam tak všetky voľné dni na tréning. Či už do Čičmian, na Kasárne, alebo prejdem dokonca týždeň pred pretekom celú trasu až na úsek k Bielemu Krížu.
Prišiel deň Beskyd Tour. To je pre mňa ten deň na ktorý sa vždy veľmi teším, ale zároveň som veľmi nervózny. Minulý rok som nedokončil a pred dvoma som vynechal: kvôli pádu týždeň pred pretekom. Teraz som sa cítil skvele, ale ako to tak býva, niečo sa aj tam muselo pokaziť. V tomto prípade to bolo počasie. Takmer 70 kilometrov v daždi (skôr ako jemný dážď to boli poriadne prehánky, keď nebolo takmer nič vidieť). Pamätám si ako na mne neostala nitka suchá a spod prilby sa mi valila voda na okuliare vďaka ktorým som ako tak videl svetlá jazdcov predo mnou. Napriek tomu som dokončil a v cieli som bol na seba hrdý. Bol to epický ročník, na ktorý nezabudnem. Viac o tom tu: Beskyd Tour 2023.
Prišli prázdniny a hneď som začal niečím novým. Výjazdom na Podjavorník. Pekná cesta cez obec Papradno až pod Malý Javorník.
Už 5-teho júla a teda na sviatok sv. Cyrila a Metoda som išiel z Varína cez Semeteš na Bumbálku. Tam sa pripojila ku mne moja manželka a preleteli sme cez Bečvy až k odbočke na Soláň. Bolo celkom teplo a Ivka potrebovala dosť prestávok. Ale zvládla to. Zbehli sme potom dole na druhú stranu do krásnych Veľkých Karlovíc a cez stúpanie okolo hotela Horal a okolo Partizána sme preliezli do Bíle, kde nás čakalo auto. Pre mňa to bolo ďalších 116 km s poctivými výškovými metrami.
Veľa som neoddychoval a už o dva dni, teda 7. 7. vyrážam na moju večnú výzvu, ktorú som doteraz síce pár krát skúsil prekonať, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Je to okruh "Okolo Beskýd" aj s Lysou horou.
Išlo sa mi perfektne, teda až na infarktový defekt v zjazde z Lysej, keď som na sekundu myslel, že je po mne. Okruh vedie mimo hlavných ciest a vďaka neustálemu hore-dole to vyšlo na 138 kilometrov a 2355 výškových metrov.
Na ďalší deň som potreboval oddych a tak som išiel s Ivkou "len" na Živčákovú. Išlo sa nám skvele. Až kým som neoprel bicykel pri toalete, a koleso v sekunde sfúklo. Ďalší defekt. Druhý za dva dni. Ako sa neskôr ukázalo, tak mohla za to zlá páska na ráfiku. Aspoň sme si urobili pekné fotky.
11. júla som sa rozhodol zobrať Ivku na nové stúpanie a niekde kde som bol aj ja len raz. Je to stúpanie Demänová z Vychylovky na Oravskú Lesnú. Miestami rozbité, ale stálo to zato.
Vraciam sa v čase a to až do 20. mája, keď som išiel z Varína na Kasárne. Odtiaľ som pokračoval do Karlovíc, ďalej do Nového Hrozenkova a odtiaľ na Kohútku. Išlo o moju premiéru. Kopec je tu hrozne strmý, ale našťastie krátky. Z Kohútky som zbehol do Púchova a mal som v pláne dôjsť až do Varína. Po ceste ma však pár krát zlial májový dážď a tak musela ísť po mňa Ivka. Vyšlo to vtedy na 140 km.
A práve 15. júla som išiel presne to isté - len naopak. Najprv Púchov, potom na Kohútku, Karlovice, Kasárne. Bolo však hrozne teplo. Ale z Kasárni už to tak nejak išlo "samo" a tak som dokončil 166 km. Najdlhší tohtoročný výjazd bol za mnou - a prvý krát kompletne tento krásny okruh.
Ďalšie dva víkendy som išiel takmer rovnaký okruh z Čadce, cez Skalité a Hrčavu. Prvý krát s chalanmi a druhý krát s mojou Ivkou. Nové cyklotrasy a krásne trasy pomedzi les sa mi veľmi páčili.
V júli ešte bolo toho dosť. Napríklad keď som nevedel kam ísť a vyšiel z toho krásny okruh cez Melocík, Hlucháňku, Klokočov a Semeteš späť do Varína.
Alebo Semeteš a Kasárne s kamarátom Mircom.
Na začiatku augusta mám za cieľ vyskúšať, či neprekonám svoj osobák na Lysú horu. Ten je z roku 2019 a je to 39 minút a 7 sekúnd. Ešte pred samotným pokusom som rozbehol nohy na Visalaje a cítil som miernu únavu. Napriek tomu som to skúsil. Už prvé kilometre nešli najlepšie a tak som si dal cieľ, že to dám pod 40 minút. To tesne vyšlo a bolo to teda 39:56. Bol som tam aj s mojou Ivkou. Tá nešla na Visalaje, ale rovno hore a tak som ju počas svojho pokusu predbiehal.
12. augusta sa konal už tradičný pretek "Kysuce-Orava cez kopec". Tento rok opäť verzia do Zákamenného a spať do Zborova nad Bystricou. Toto podujatie mám veľmi rád, lebo tu človek stretne veľa cyklistov z okolia. Cieľ bolo prísť pod kopec a tam by som už videl ako sa mi ide. Keďže na štarte stáli aj nejaké tímy, ktoré cestou cez Bystrice nešli pomaly, tak tepovka bola hneď veľmi vysoko. Stúpanie mi však išlo až prekvapivo dobre a predbiehal som veľa cyklistov. Až som si zanadával, že som do stúpania išiel zozadu a tak mi čelo ušlo. V zjazde do Oravskej lesnej ma už dobiehali iní cyklisti a v nejakých malých skupinkách som to celé prekonal až do cieľa. Celkovo som skončil 55/108, ale ani nie 10 minút za víťazom. Čas bol 2 hodiny a 5 minút. Priemerná rýchlosť 35,8 km/h.
Nasledoval jeden z pomalých výletov, keď som sa len motal po Beskydách. Najprv Podolánky, potom Smrček, okolo Šance, Grúň a nakoniec aj srdce v Bílé.
Teraz k jednému z mojich dlhodobých cieľov. Dať v jednom výjazde Pustevny a Lysú. Kondícia bola perfektná, viezol som sa autom do Bílé a vyrážal na Pustevny. Zbehol som do Trojanovíc, na chvíľu sa zastavil v Čeladné a cez Frýdlant valil do Pražma. A tam som videl ako na Lysej prší a kúsok od nej sa blýska a hrmí. To bolo týždeň pred týmto výstupom. Zastavilo ma počasie a na Lysú som nevyliezol. Dlhodobá predpoveď počasia ukazovala, že šanca na toto tak skoro nebude. Bol som trochu sklamaný, aj keď to bol aj tak veľmi pekný výjazd.
9. septembra som išiel jeden z najkrajších výjazdov roka. Z Varína cez Považškú Bystricu a Púchov na Zliechov. Odtiaľ dole do Čičmian a rajeckou dolinou späť do Varína. Išlo o pekné 150 kilometrové koliečko s priemerkou 29,4 km/h. Pamätám si ako zle sa mi išlo stúpanie a ako otrasne rozbitá cesta vedie rajeckou dolinou. Ale bola to práve nová cyklotrasa do Púchova, Zliechov a Košecké podhradie, pre ktoré sa mi to tu tak páčilo.
29. októbra to vyšlo na spoločný výjazd a dokonca vo štvorici. Moja Ivka ma vysadila v Bílé (už tradične) a ona autom pokračovala do Kunčíc pod Ondřejníkem, kde sa mala pripojiť k Mircovi a Vladovi. Ja som išiel ešte na Pustevny. Stúpanie nebolo vôbec príjemné, ale výhľad cez preriedený jesenný les skutočne stál za to. Makal som cestou dole a vo Frenštáte som sa pripojil k trojici, ktorá už kúsok spolu prešla. Náš cieľ bol Nový Jičín, ale najmä Štramberk. Mali sme prichystaný veľmi pekný okruh a moja Ivka bola v Štramberku dokonca prvý krát.
A posledný pekný výjazd tohto roka + rozlúčka s Beskydami v tejto cyklistickej sezóne.
1. novembra som išiel opäť z Bílé najprv na Bubmálku, Potom do Veľkých Karlovíc. Tam som sa zastavil pri kostolíku a potom pokračoval na Soláň. Išlo sa veľmi dobre a tak som cez Bečvy prešiel opäť do Bílé. Jesenný les a prázdne cesty boli veľmi príjemné. Takmer nikde nikoho nebolo a tak som si túto rozlúčku naozaj veľmi vychutnal.
Potom už som jazdil len po našich cyklotrasách. Nový úsek do Považského Chlmca s novým mostom sa stal mojou novou klasikou na tréning. Prišiel trenažér a dlhé hodiny strávené vo Watopii. Počasie bolo ale veľmi zvláštne a ja som dokonca na úplnom konci decembra mohol ísť von na bicykli. Napríklad do Kotešovej.
Ešte spomeniem aj to, ako sme išli v daždi na Pustevny počas Sazka Tour. Dôvod bol jednoduchý: pelotón tade prechádzal dva krát a bol tam aj Chris Froome. Keď išli prvý krát hore, tak išiel sám a pár metrov od nás. Druhý krát sme boli hore na cieľovej čiare.
Zdal sa ten príspevok dlhý? Alebo krátky? Opísal som len 20 dní z 217. Na bicykli (spolu s trenažérom) som prekonal 10.000 kilometrov za rok. Trvalo to 389 hodín. Určite ste si všimli, že som bol veľa krát v Beskydách a skoro vždy štartoval z Bílé. Tam to mám totiž veľmi rád a práve na konci minulého roka som si dal predsavzatie, že tu budem jazdiť trošku viac - a to sa podarilo.
Zaujímavé je ešte jedno číslo a to 31. Toľko krát som išiel jazdu dlhšiu ako 100 kilometrov.
Pre niekoho táto moja koncoročná štatistika bude vyzerať, akože je toho hrozne moc, ale sú ľudia, ktorí majú omnoho viac ako ja. A práve tam vidím stále priestor na zlepšovanie. Tento rok bol pre mňa a bicykel epický. Bol som silný a zároveň som dal kopec krásnych výjazdov. Mnohé som tu ani nedával. A budem sa snažiť aby bol budúci rok aspoň tak dobrý ako tento.
Komentáre
Zverejnenie komentára