Ja a cyklistika

Na tento blog už toho moc nepíšem. Výnimka je však každoročný Beskyd Tour. 

Po dlhšom premýšľaní a presvedčení, že nejdem písať príspevok o mojej sezóne 2023 som tu opäť. Svoje prvotné rozhodnutie som zmenil počas jazdy na trenažéri, keď som sa zasníval a uvedomil si, koľko som toho tento rok prešiel, videl a hlavne prekonal.

Opäť je tu môj report z pretekov: "Beskyd Tour". Bude to asi dlhšie, pretože vďaka podmienkam a tomu ako sa mi išlo to bolo plné zážitkov.  Ale vráťme sa kúsok späť. V rokoch 2019 a 2020 som absolvoval trasu B (120 km a 2000 výškových metrov). Minulý rok som síce stál na štarte, ale po 55 km som odstúpil. Zdravotné problémy mi nedovolili pokračovať.  Aj to ma motivovalo k tomu, aby som sa tento rok dokonale pripravil a o nejakých odstúpeniach nepadlo ani slovo. Tento rok som najazdil už cez 4.500 kilometrov, pravidelne jazdil Beskydské kopce a týždeň pred pretekom som prešiel sám celú trasu až na úsek k Bielemu krížu. Vyskúšal som si výživu, ako reagujem na tekuté magnézium, gély... Nesmiem zabudnúť spomenúť aj dokonale vyčistený bicykel. V deň pretekov sme už o siedmej aj s manželkou sedeli v aute smerom do Bílé. Celý týždeň ukazovalo, že možno zaprší, ale posledné dva dni sa to zmenilo a ukazovalo, že by pršať nemalo. To ma potešilo.  Prebral som si štartovný balíček, nachy

Na konci roka 2022 sme boli s manželkou v Kremnici na Skalke, kde sme absolvovali kurz bežkovania. Celkom dosť sme sa naučili a ja som mal veľkú chuť. Chodil som na Bránicu, do Terchovej, ale to boli také krátke trasy.  Jedného dňa sme išli na Kysuce, manželka ma vysadila v sedle Semeteš. Plán bol, aby ma potom vyzdvihla keď budem na Husáriku v Čadci.  Priznám sa, že som sa aj dosť bál - ale omnoho viac som sa tešil. Tento hrebeň milujem, ale odkedy jazdím len cestný bicykel, tak som tam poriadne nebol. Fotiek som nerobil až tak moc. Sústredil som sa na techniku a bojoval so zjazdmi. Pred jedným strmým zjazdom som stretol jedného chlapíka a opýtal som sa, či sa to dá zbehnúť na bežkách, alebo mám ísť pešo. On odpovedal: "Ženy pešo, chlapi na bežkách!" To nebola odpoveď, ktorú som očakával a tak som kvôli vlastnej hrdosti ten kopec nejako zliezol na bežkách, ale nohy sa mi poriadne triasli z toho, ako som brzdil a snažil sa regulovať rýchlosť. Keď sa už viac krát tie zjazdy op

Ísť na Ťatliakovu chatu, ktorá sa nachádza na východe Oravy za obcou Zuberec, som mal v pláne celý tento rok, ale nejako to nevychádzalo. Premýšľal som nad tým, že naložím bicykel do auta, niekam sa odveziem a vyleziem na chatu. Nakoniec som vďaka príjemnému počasiu a novej cyklotrase, išiel pod Roháče už z Varína.

Jeden deň mi moja manželka povedala, žeby chcela podporiť svoju sestru, ktorá išla cestu SNP. Už mala dosť veľa kilometrov za sebou. Ja som teda kukal 2 dni na mapy a uvažoval ako to vymyslieť. Jedno ráno mala prechádzať práve cez sedlo Šturec - a dokonca cez víkend v sobotu.  Po zväčšení mapy som si všimol, že relatívne blízko sa nachádza Špania Dolina, kde som chcel už dlhšie ísť. Ja mám veľmi rád túto banskú oblasť, pretože sa tu zachovalo čaro minulých čias, bohatá história a je tu často aj krásne prostredie. 

Dnes taký netradičný blog, pretože nemám dve kolesá, ale turistické topánky. Prečo? No dôvod bol jasný. Už nejaký ten mesiac bývame vo Varíne a hneď pod nosom máme krásne vrcholy Malej Fatry. Sú to tie kopce, ktoré je vidieť najkrajšie z Vodného Diela, ale aj z celého okolia Žiliny, či dokonca z Beskýd. 

 Rok 2022 začal plný nádeje, že skutočne bude lepší, ako tie predchádzajúce. O tom, že príde vojna a ja skončím zle-nedobre, som počas prvých kilometroch na bicykli nemal ani tušenia. 

Po dlhej dobe nejaký praktický príspevok, kde nebudem opisovať len svoje jazdy, ale napíšem aj niečo praktické. Pozrieme sa na to, čo treba urobiť s bicyklom pred začiatkom sezóny, ako trénovať a podobne.

Máme nový rok a už je mojou tradíciou napísať sumár s kopou fotiek. Do roku 2021 som vstupoval s tým, že som nemal žiadne ciele, že kde by som chcel ísť a podobne, pretože doba bola aká bola. Samozrejme chcel som prejsť niektoré "tradičné" stúpania a trasy, Beskyd Tour... 

Jeseň, to je to obdobie, keď sa jazdí "za odmenu". Kým v prvej polovici roka človek zbiera kilometre aby mal vytrvalosť, občas to doplní intenzitou pred prípadnými pretekmi. Mne tento rok nevyšla ani jar a ani leto tak ako by som dúfal. Počasie, pád a iné...  Tak som si povedal, že na jeseň sa posnažím. September som dal v rámci možností a počasia. Ale október. Tak to je môj najaktívnejší október čo bicyklujem.  Možno som už spomínal, že mám novú prácu (učím na ZŠ) a to, že stíham po práci krátke výjazdy, že forma stúpa a "ide to" ma veľmi teší.

Hovorí sa: "Lysá volá!" Každý Lysohoř to pozná a ja mám dokonca tričko s anglickým textom: Lysá is calling. Čo to ale znamená?

To bol zase nápad - samozrejme Vladov. V sobotu som s malou dušičkou napísal do spoločného chatu, či niekto neplánuje niečo na nedeľu. Ja som uvažoval nad Beskydami a Lysou horou (ako inak). Ale Vlado prišiel s nápadom vyliezť k vodnej nádrži Čierny Váh a na Štrbské pleso. To sa mi zas zdalo moc a najprv som napísal, že sa asi nepridám.  Dôvod bol aj ten, že práve v sobotu som sa zobudil s bolesťami v ramenách a kolenách. Avšak ako večer plynul a ja som nad tým uvažoval, tak som sa začínal tešiť a v hlave som si to už rozmyslel. Vlado mi prorocky napísal, že ak by som chcel ísť, tak nech sa mu ozvem do 6:30 ráno.

Keď som s ňou začal chodiť, tak ju ten bicykel až tak moc netrápil. Vlastne... asi ju vôbec nezaujímal. Ale po pár rokoch keď videla, že ma to naozaj baví, pomaličky trošku prepadla tej cyklistike aj ona. A už sme pojazdili hocikade (od Slovenského raja, Tatier, Stupavy...).  Ja som neskôr prešiel na cestný bicykel, a po roku si ho kúpila aj ona. 

Každý kto pozná môj cyklistický život vie, že mojim najobľúbenejším miestom sú Moravsko-Sliezske Beskydy. 2x som sa zúčastnil aj na pretekoch Beskyd-Tour, ale tento rok nie.

Bicykel. Keď sa opýtate ľudí, že či poznajú bicykel, tak každý povie, že áno - to ale nie je nič zvláštne. Špeciálne je to, že keď sa opýtate na čo majú bicykel, alebo čo pri cyklistike cítia, tak Vám dajú rôzne odpovede. Pre niekoho je to dopravný prostriedok, pre iného prostriedok na občasný výlet s rodinou, niekto to vníma ako pretekársky stroj a sú aj takí, ktorí pozdvihli bicykle na umelecké diela. Keby ste sa opýtali mňa, tak by som odpovedal veľmi dlho. Ja som sa zamiloval hlavne do cestnej cyklistiky. Milujem aj krátke výjazdy, keď lenivo točím nohami, vychutnávam si prostredie a urobím aj nejakú tú fotku. Ale milujem aj to, keď idem dlhé hodiny v rýchlom tempe, štverám sa hore stúpaniami, kde je sklon vyjadrený dvojciferným číslom, nohy pália a pľúca nevládzu. Jedno to má ale spoločné a to je sloboda. Akýsi pocit voľnosti, keď všetko môžem vypustiť z hlavy a venovať sa jazde na bicykli, či už sám, s manželkou alebo s chalanmi v partii. Prečo ale bicykel vznikol? Prečo tak nesk

Hneď ako skončila sezóna 2020 (dopísaním zhrnutia roka), tak som sa tešil na tú ďalšiu. Ďalší rok musí byť lepší ako predošlý. Človek si plánuje nejaké tie ciele, čo by chcel dosiahnuť, uvažuje, že koľkokrát vylezie na Lysú...

Prišiel koniec roka a čas napísať jeho zhrnutie. Koniec roka a čas napísať sumár tohto roka. Šialeného roka - či už v dobrom, ale v niektorých prípadoch aj riadna mizéria. U mňa katastrofa, ale! Treba ostať pozitívny. Počkať to nie je to pravé slovo. Treba ostať ... optimistický - to už je lepšie.

V tomto príspevku Vám dám návod, ako si privodiť zdravú závislosť. Taká, ktorá Vás núti si psychicky oddýchnuť a ktorá vytvorí protilátky na problémy, ktoré sa valia z hora, z boku, z dola - odvšadiaľ.

Opäť sa blížil ten dátum, ktorý som mal napísaný v kalendári. Deň keď sa mal ísť Beskyd Tour. Čo to je? Sú to preteky v oblasti Moravsko-Sliezskych Beskýd, ktoré sú typické svojimi prudkými stúpaniami, zjazdmi, cestičkami mimo dopravu a krásnou prírodou. Minulý rok som si to zamiloval, čo je dosť zvláštne tvrdenie, keďže som tam mal pád, bolelo to a dlhý kus som išiel sám... Ale na druhú stranu: za 4 hodiny som nazbieral historky a spomienky, ktoré mi nikdy nikto nezoberie. 

Ako začať príspevok, kde budem písať o výstupe na Lysú? Veď už som ich napísal celkom dosť. Aj cyklistické, aj nočné výstupy a aj jeden silvestrovský. Niektoré sólo a niektoré v skupine. 

Keď som začínal bicyklovať (tak nejak "viac"), tak by mi ani vo sne nenapadlo, že kade sa raz budem s bicyklom naháňať. Vďaka pár ľuďom a jednej appke som bol stále viac motivovaný. Pamätám si, ako som krátko po kúpe "starej" Meridy, išiel len na Klokočov a bol som úplne mimo z toho, ako rýchlo som tam bol a vzdialenosť 20 kilometrov mi prišla nekonečná.  Ale roky prešli a teraz na svojom každodennom živote vidím, že ma cyklistika dostala. Chytila do jednej veľkej siete a už nepustí - a ja sa ani nebránim.  A prečo? Nebudem písať tie reči o tom, že sa budete cítiť zdravšie, budete sa zlepšovať a podobne. Možno s tým niekto vyráža na bicykel ale u mňa je to o niečom inom. Ešte predtým, ako začnete čítať, tak si urobte dobrú kávu. Na konci bude vysvetlenie. 😏

V prvých dvoch častiach som písal o nejakých pretekoch, trénovaní a podobne. Skončil som v polovici augusta s tým, že od teraz som si chcel cyklistiku len užívať, bez nejakého prehnaného hnania sa. 

Po Beskyd Tour som sa cítil ako hrdina, ktorý prežil takú trať. Ešte teraz si pamätám, ako sa ma každý začal pýtať koľký som skončil a podobne. Napriek tomu, že som bol so sebou veľmi spokojný, tak sa ťažko hovorilo: skončil som v polovici. 128-my z 260 pretekárov. Na niektorých miestach som mal brutálne osobné rekordy a ako bonus som mal v skrini nový výročný dres. 

Prišiel opäť čas na koncoročný príspevok. Dúfal som, že ešte potiahnem na tom bicykli pár kilometrov ale momentálne "skáčem" s barlami po byte, takže táto sezóna pre mňa naozaj skončila.

Poznáte to. Každému sa občas niečo nechce. Ja som začínal na bicykli cítiť "nechcenie" niekedy v septembri. Pokazilo sa mi zdravie, len by som sedel doma a nič nerobil.  Hovoril som, že veď už mám najazdené na tento rok celkom dosť. Mal som len dva ciele na tento rok. Prvý bol 5000 kilometrov a druhý dať Lysú pod 45 minút. Mal som ešte jeden taký vzdialený cieľ, a to bolo natrénovať čo najviac na Beskyd Tour 2020. Všetky ciele som splnil už do konca júna, bol som dokonca aj na Beskyd Tour . Ale cítil som takú dosť silnú motiváciu makať a makať na tom bicykli, až som ešte rýchlejší a vydržím viac. 

Minule som zaznamenal reklamu, ktorej názov bol: náš spôsob spomalenia je zrýchlenie. Išlo o nejakú cestovku, čo robila reklamu práve pre cyklistiku. Žijeme v hrozne rýchlej dobe čo sa podpisuje na tom, ako sa ľudia k sebe správajú a ako žijú. Od jedla, cez peniaze, nervozitu a doslova neschopnosť si niečo "užiť".  Ja som svoj pokoj našiel práve v cyklistike. Vtedy môžem vypnúť a užívať si jazdu na tom dvojkolesovom stroji. Veď hneď Vám to ukážem cez fotky za posledný mesiac.

Nie je to tak dávno, keď som začínal spoznávať Beskydy. Kopce, o ktorých som nevedel nič a mal som ich pritom priamo pod nosom. Alebo skôr nad nosom?

O motivácii hovorím celkom často. A dôvod prečo to tak je? Pretože bez nej sa nedá začať, alebo dlhšie udržať svoje snaženie. Samozrejme: neplatí to len v cyklistike, ale aj inde.

Nikdy to nie je zadarmo. A to platí aj v cyklistike. 

Určite to všetci poznáte, alebo aspoň dúfam, že poznáte. Ten pocit keď niečo veľmi-veľmi chcete až sa to stane cieľom či snom. Nehovorím o nejakej životnej láske, alebo niečom takom.  U mňa je to... samozrejme bicykel. Už pri kúpe svojho prvého bicykla som čumel na cestný červený bicykel od Meridy. 

Zima už tu je dlhšiu dobu - zvlášť u nás na Kysuciach. To znamená, že som dal bicykel bokom a užívam si oddych. Do práce chodím vlakom, čítam jednu knihu za druhou. Ale minule som sa pristihol pritom ako som si prezeral fotky z tohto roka. A že ich je veľa! Tak som si povedal, že je asi čas na koncoročný "už tradičný" príspevok v ktorom zhrniem tento rok.

Tak som tu opäť. Potom čo som dokončil články pre ŠBOT maratóny, tak som si dal od písania poriadnu pauzu. Poctivo som však jazdil, trénoval a aj čo to fotil.

“Tak toto som nečakal, veď to je možno najkrajší okruh aký som kedy na bicykli išiel!”: to som povedal mojej Ivke, ktorá sa so mnou vydala na jazdu po Slovenskom raji. Predtým ako sa pozrieme na možno najzaujímavejšiu cyklotrasu na Slovensku však začnem pekne poporiadku. Na výlet som opäť zobral aj moju priateľku Ivku, pretože sme išli na dva dni a prespávali sme u jej kamarátky v Letanovciach. To je dedina blízko Hrabušíc, kde bude štartovať septembrový maratón.

Tento krát ma putovanie po stopách ŠKODA BIKE OPEN TOUR priviedlo do kraja v okolí mesta Svit.  Uvažoval som, že čo by som o tomto meste napísal až som dospel k tomu, že odtiaľto je to blízko na krásne miesta. Na jednej strane sú to Vysoké Tatry, na druhej Nízke. Kúsok na východ je to Slovenský raj. Fantázia. Tu by to opäť chcelo poriadny viacdenný výlet. Korunou môjho výletu mala byť Kráľova hoľa, alebo Sliezsky dom.

Ďalšie miesto kde bude štartovať Škoda Bike Open Tour 2018, je Stupava. Tešil som sa, pretože keď som bol v Sv. Jure (ktorý je cez kopec), tak som jazdil po krásne upravených cestičkách, ktoré sa hodili na každý horský aj trekingový bicykel. V Stupave a okolí sa nachádza veľa zaujímavostí, ktoré som chcel prejsť. Korunou mal byť Devín – kde som ešte nikdy v živote nebol. Tento krát som nešiel sám, ale zobral som aj priateľku. Vyrážali sme však pomerne neskoro, čo ale nevadilo, pretože som si rezervoval v Stupave aj ubytovanie na jednu noc. Kým sme išli autom po upršanej D1, tak moja priateľka pozorne kukala na telefóne počasie nad Stupavou. Hrozne pršalo, ale kým sa nám podarilo dostať cez Bratislavu do cieľového mesta, tak už našťastie nepršalo. Ubytovali sme sa až o pol ôsmej sme ešte vyrazili na bicykloch smerom na Devín.

Posledný mesiac bol u mňa dosť zaujímavý. Opäť som zdolal Lysú horu, nepekne som padal na bicykli, prekonal som nejaký ten rekord, skončil v nemocnici a nakoniec prešiel aj moju najťažšiu trasu na bicykli. A to za jeden mesiac.