Ako sa nezblázniť

V tomto príspevku Vám dám návod, ako si privodiť zdravú závislosť. Taká, ktorá Vás núti si psychicky oddýchnuť a ktorá vytvorí protilátky na problémy, ktoré sa valia z hora, z boku, z dola - odvšadiaľ.

Prišiel jeden pondelok, keď na mňa doľahlo všetko čo mohlo. Hlavne tie facebooky, správy, všeobecný pesimizmus a mnoho ďalšieho. A preto prvá vec ako sa nezblázniť - je to vyfiltrovať. Všimol som si, že mám na Facebooku často príspevky od novinárskych stránok, ktoré nemal zaliknuté, ale dávalo ich ako “odporúčané”. Takže raz pri káve som dal všetko skryť na dobu neurčitú. 

Správy v TV si pozriem večer, len tak jedným okom - predtým som ich pozeral viac a informácie si dohľadával na Facebooku. Už nie.

A potom, čo je mi asi najviac ľúto - blokovať príspevky od priateľov na Facebooku. Ja som asi v živote nezdieľal alebo nepridával na Facebook príspevok o politike, nejakých vírusoch a podobne. Samozrejme, že mám svoj názor!, ale nepatrí to hentam. Okrem toho som len magister v odbore dejepisnej a náboženskej výchovy, čiže si ani nemyslím, že som ten povolaný, aby som niekomu dával svoje názory rovno pred nos na internet. Rovnako sa ich snažím neriešiť aj v osobnej komunikácii (samozrejme, občas mi ujde poznámka, ale väčšinou len v rámci humoru). 

Ale už dosť aj tohoto!! 😀

Čo je to zdravou závislosťou? No predsa pobyt vonku. Stačí byť hodinku sám niekde v prírode, alebo na ceste ak sa bavíme o cyklistike. To vyfiltruješ z tej hlavy úplne všetko a máš aj iný pohľad na svet okolo seba.

September bol celkom upršaný a už to vyzeralo, že cyklosezóna sa jesene nedožije. Opak je ale pravda a ešte stále sa vie ukázať pár krásnych jesenných dní. 

Keďže už je po sezóne, tak si to človek už len užíva - nerieši rýchlosť ani samotný tréning. A najväčšou výhrou je les. Či už sú to dlhé stúpania, alebo len krátke cestičky. Popadané lístie, čistý vzduch, málo ľudí. To je topka. 

Mne sa dokonca podarilo vymyslieť jeden tatranský výlet aj s mojou Ivkou. Nasadli sme s cesťákmi na vlak do Popradu a popod vrcholy sme prišli až na popradské pleso - a odtiaľ a vlak do Štrby. Máličko ľudí, nádherné výhľady.

Ale človek nemusí ísť tak ďaleko. Napríklad tu v okolí Žiliny je kopec krásnych miest. 

O Kysuciach ani písať nemusím. 

Stačia len dve hodinky a človek má kopec pozitívnej energie a optimizmu aj na rozdávanie.

A časom sa to pretaví do závislosti - keď sa pozriete von z okna a len trošku svieti slnko, tak Vám to bude liezť do mysle tak dlho, kým nevyleziete z domu. 

Takže - menej internetov a televízie a viac času vonku. Viem, že sa to niekedy nedá, ale... Kým je to len niekedy, tak sa niekedy aj dá, či? 

Ja by som to prial každému facebookovému teroristovi, hejterom čo vidia iba svoj jeden pohľad a ostatné názory ich nezaujímajú ale aj premotivovaným domácim epidemiológom, politológom a určite aj kope žurnalistom z rôznych denníkov.