Tento krát ma putovanie po stopách ŠKODA BIKE OPEN TOUR priviedlo do kraja v okolí mesta Svit.
Uvažoval som, že čo by som o tomto meste napísal až som dospel k tomu, že odtiaľto je to blízko na krásne miesta. Na jednej strane sú to Vysoké Tatry, na druhej Nízke. Kúsok na východ je to Slovenský raj. Fantázia. Tu by to opäť chcelo poriadny viacdenný výlet.
Korunou môjho výletu mala byť Kráľova hoľa, alebo Sliezsky dom.
Začnem ale ešte skôr. Výlet mal trvať dva dni. Prvý deň sme sa spolu s Ivkou mali dostať do Letanoviec (kde už nie je osada), tam sme mali prespať. Vlakom sme sa teda dotrepali do Popradu, ktorý ma neskutočne prekvapil. Z vlaku totiž vyzerá tak ehm.. Ale vnútri mesta je skutočne pekne. Dokonca tu majú aj parádne cyklotrasy a jedna viedla až do Letanoviec. Cez nejaké polia, lúky, dedinky a blízko jednej osady... Dokonca sme išli aj cez Gánovce, kde sa v travertíne našiel odliatok mozgu neandretálca. Prostredie bolo neskutočné. Na jednej strane Vysoké Tatry a na druhej stále na nás kukala Kráľova hoľa.
Podvečer sme dorazili k Ivkinej kamarátke do Letanoviec a rozhodli sme sa, že ešte pešo zájdeme do Slovenského raja k Tomášovskému výhľadu, pretože ja som tam nikdy nebol.
Na druhý deň sme zavčasu vstali a už sme sa tešili. Išli sme z Letanoviec vlakom do Popradu a potom do Svitu po cyklochodníku, ktorý tu pozná asi každý domáci - okolo rieky Poprad.
Krásna oddychová asfaltka - aby som sa neunavil pred blížiacimi stúpaniami. Veľmi príjemne ma prekvapilo aj množstvo cyklistov na tejto trase a úžasný bol aj výhľad na Vysoké Tatry. Občas bolo v diaľke vidieť aj Kráľovu hoľu.
Korunou môjho výletu mala byť Kráľova hoľa, alebo Sliezsky dom.
Podvečer sme dorazili k Ivkinej kamarátke do Letanoviec a rozhodli sme sa, že ešte pešo zájdeme do Slovenského raja k Tomášovskému výhľadu, pretože ja som tam nikdy nebol.
Na druhý deň sme zavčasu vstali a už sme sa tešili. Išli sme z Letanoviec vlakom do Popradu a potom do Svitu po cyklochodníku, ktorý tu pozná asi každý domáci - okolo rieky Poprad.
Krásna oddychová asfaltka - aby som sa neunavil pred blížiacimi stúpaniami. Veľmi príjemne ma prekvapilo aj množstvo cyklistov na tejto trase a úžasný bol aj výhľad na Vysoké Tatry. Občas bolo v diaľke vidieť aj Kráľovu hoľu.
Po cykloceste sme zamierili do Svitu a odtiaľ na Tatranskú polianku. Tu sa nedá stratiť. Človek ide stále po hlavnej ceste. Pred sebou má neustále Gerlach a krásne sa vypínajú aj ostatné Tatranské štíty. Keď sa človek otočí, tak môže z diaľky pozorovať Nízke Tatry.
Z diaľky som videl svoj cieľ, a to Sliezsky dom:
Moju Ivku som nechal v Tatranskej Polianke, pretože na toto stúpanie sa necítila. Veď to má cez 6 kilometrov s priemerným sklonom 9,6%. Rešpekt som mal aj ja.
Ani neviem ako sa mi to podarilo - našiel som si svoje optimálne tempo, išiel som podľa tepovej frekvencie. Ľudí tu bolo ceste málo a krásne to tu voňalo lesným ovocím. Anglicky hovoriaci ľudia ma povzbudzovali do stúpania.
Ide o skutočnú makačku a treba mať bicykel nachystaný v perfektnom stave! Neviem povedať, či by som sem išiel na cestnom bicykli, pretože povrch bol miestami dosť rozbitý.
Výhľad hore bol však skutočnou odmenou.
Ďalším cieľom malo byť Štrbské pleso, ale nakoniec sa to zmenilo. Ivka si povedala, že skúsi prejsť kúsok hore. Prešla asi kilometer a čakala ma. Ja som si až cestou dole skutočne uvedomil, aké je to stúpanie strmé. Za jednou zákrutou ma zrazu Ivka buchla z boku. V rýchlosti 45 km za hodinu. Bojoval som so svojou rovnováhou, keď som si len kútikom oka všimol, ako Ivka padá na zem. Nechápem čo sa stalo ďalej. Bicykel na ktorom sedela proste vyletel obrovskou rýchlosťou predo mňa. Ja som teda v tej rýchlosti nejakým zázrakom prešiel po bicykli a úspešne som zastavil. Hneď som uhýbal bicykle z trasy, aby sa nik ďalší prípadne nezranil a bežal som za Ivou, ktorá sa medzitým sama odplazila z cesty. Hneď som ju išiel dávať na bok do stabilizovanej polohy a už som chcel volať záchranku, keď tu zrazu... Ivana mohla chodiť, hýbať sa a normálne komunikovala. Neveril som tomu, pretože ten pád vyzeral hrozne. Neskôr som sa smial, že musela pristáť ako lietadlo, pretože mala "len" oškreté kolená a lakte. Bicykel po ktorom som prešiel bol tiež v poriadku. Povedal som si, že je to zázrak. Rozhodli sme sa, že zamierime do Svitu, kúpili sme nejaký sprej na dezinfekciu a obväzy, dali výborný obed a rozhodli sa ísť do Popradu ešte inou cestou, ktorú som pozeral na mape.
Zamierili sme po cyklotrase do Lopušnej dediny, kde sa nachádza aj lyžiarsky vlek. Odtiaľ sme išli po zelenej cyklotrase do Popradu, kde sme chceli nastúpiť na rýchlik. Prostredie tu bolo krásne. Čakalo nás jedno menšie stúpanie, ale výhľady tu stáli za to. Ak chce niekto perfektný výlet, tak určite vyraziť zo Svitu po tejto trase a pred Popradom sa napojiť na cyklotrasu, okolo rieky späť do Svitu.
Celý čas na nás dozerala spomínaná Kráľová hoľa, ku ktorej sa dá do Svitu tiež v pohode dostať. Ale to už inokedy.
Takže neváhajte a príďte sem na niekoľko dní. Vysoké, Nízke Tatry, Slovenský raj... To musí navštíviť každý! A s bicyklom toho stihnete viac. ;-)
