Jar, slnko, dlhé trasy a hrozný vietor

Na Veľkom Javorníku

Vždy sa snažím trafiť čo najlepší nadpis pre príspevky na blog. Niekedy však vôbec neviem čo majú moje posledné jazdy spoločné. Teraz to však presne viem. Ide o nadmieru teplé počasie, nehorázne nepríjemný vietor a dlhé trasy, ktoré kombinujú asfalt a terén. 

Moja prvá takáto jazda bola na konci apríla, keď som chcel prejsť v tomto mesiaci aspoň jednu 100 kilometrov dlhú jazdu. Pár krát som to skúšal, no vždy ma zastavil vietor. Niekedy som normálne zastavil a nahnevaný som do niečoho poriadne buchol. Išiel som s obrovským výkonom a pomaly - akoby som išiel z obchodu. Vedel som, že by mi 100-vka zabrala hrozne dlhý čas, alebo by mala stála priveľa síl a v ďalšie dni by som nemohol bicyklovať podľa mojich predstáv - kvôli regenerácii.
V jednu nedeľu som sa vydal na cestu smerom na Makov. Opäť som kvôli vetru zmenil trasu a išiel som úplne inde. Do Ostravice. Tam som si povedal, že obídem vodnú nádrž Šance. Ale tam bola nejaká závora, ktorú som nechcel preskakovať a inak sa nedala obísť. Tak som išiel úplne inde, kde som v živote nebol. Ocitol som sa niekde v lesoch medzi Lysou horou a Bielym krížom. Jediný tvor ktorého som stretol bola celkom veľká vretenica, ktorá sa uhýbala mojim kolesám.
Našiel som aj parádne miesto s výhľadom na Lysú horu:



Nejakými cestičkami som sa dopravil práve na Biely kríž a odtiaľ som išiel krásnou asfaltkou po pravom brehu potoka Čiernej Ostravice. Odtiaľ sa dopravil domov a chýbalo mi 7 kilometrov do 100-vky. Problém bol, že som to chcel ísť doraziť smerom na Zákopčie - teda smerom na sever. Vietor fúkal tak silno, že to bola moja úplne najdlhšia cesta do tejto dediny. Nohy boleli, telo bolo unavené. Ale pocit bol výborný. Prvý krát som dosiahol 100-vku na neplánovanej trase.

Po tejto jazde nasledoval len jeden deň oddychu od bicykla. Na 1. mája sa chalani z klubu dohodli, že polezú na Lysú horu. A ja som chcel ísť tiež, len som netušil, či budem môcť ísť. Ráno som všetko stihol a vyrazil som na cestu. Nikomu som však nepovedal, že tam poleziem.
A kto išiel? Vlado s Jozefom išli s autom do Ostravice a odtiaľ mali v pláne prejsť okruh cez vrchol Lysej. Mirec s Peťou išli na vrchol pešo.
A ja som sa zasa trepal z Rakovej cez Klokočov, Biely kríž, Visalaje... Ako vždy. Tento rok túto trasu už druhý krát. Už je to však pre mňa špeciálna trasa a rád o nej hovorím ako o svojej klasike. Prekonám tu totiž po ceste tam aj späť 90 kilometrov s prevýšením 1 800 metrov. V tento deň som dal ale úplne najrýchlejšiu edíciu, pretože som chcel ostatných stihnúť. Ako je vidieť na fotke nižšie, tak som všetkých stihol. :)




Táto jazda bolela - ale už nie toľko. Žeby som začal chytať formu? Trošku som si oddýchol od sedla bicykla a o pár dní som už liezol na Veľký Javorník. Ten sa nachádza nad Makovskými kasárňami, kde som bol už mnoho krát. No na samotnom Javorníku som ešte nebol. Vlado mi povedal, že je tam úplne najkrajší výhľad na Moravsko-Sliezske Beskydy.
Vyliezol som na Kasárne a odtiaľ zamieril veľmi príjemnou cestičkou na samotný vrch.
Je tam dokonca aj chránená krajinná oblasť a musím povedať, že je to tam neskutočné. Veď posúďte z fotiek:

Výhľad je tu skutočne parádny

A aj čučoriedky sa už sfarbujú. :)

Trasa z Rakovej na Veľký Javorník:

Po tejto jazde som si povedal, že to chce dlhší oddych. No netrvalo dlho a išiel som na spoločný výjazd, keď sme sa štyria vydali niekde za Čadcu na Javorské, Leskovú a Stankovo. Ja tieto kopčeky vôbec nepoznám a preto som bol veľmi rád, že ideme. Vytiahli sme horské bicykle, stretli sa v Čadci a vyrazili. Výhľady boli krásne. Dúfam, že to pozná väčšina bikerov z okolia, ale ak náhodou nie, tak určite sem vyrazte. Trasa je tu:



A samozrejme pridám aj nejakú fotku:

Malá Fatra

Veľká Rača

Cesta je samé: hore-dole.. :)

Nesmie chýbať spoločná fotka - Ja, Peter, Lucka a Vlado

Máj - dík za tieto výhľady! :)

Na ďalší deň som mal v pláne niečo veľké. Moju najdlhšiu sólo jazdu. Doteraz som dal sám maximálne tých 120 kilometrov (niekoľko krát). V skupine už padli však aj dlhšie jazdy.

Vyrazil som keď sa oteplilo - smerom na sedlo Semeteš. Tu som dal dokonca aj svoje osobné rekordy! Vietor mi fúkal do chrbta a čo nevidieť, tak som sa hnal cez Bytču do Považskej Bystrice.

Po ceste som nazbieral aj fotografie:

Nešiel som len po asfalte. Kúsok som išiel aj po brehu Váhu

Považský hrad

Považská Bystrica s Váhom.

To však nebola tá zaujímavá časť cesty. Tesne pred Púchovom som odbočil do Udiče a odtiaľ som išiel cez niekoľko dedín do kopcov na Stolečné. Odtiaľ sa dá ísť na pomerne známu chatu Kohútku, alebo do druhej strany na Malý Javorník. Ja som si vybral druhú možnosť, aby som nenaťahoval trasu. Išlo však o skutočne rozbitú cestu, ktorá na 100%  percent nie je pre cestné bicykle. Dostal som sa na turistickú trasu, po ktorej som išiel na Malý Javorník, Stratenec a pod Veľký Javorník.

Pridávam aj fotky:

Cez dedinky až do kopcov na Stolečné to išlo po takejto ceste, vhodnej aj pre cestné bicykle. Neskôr sa však cesta úplne rozbila.

Pridávam aj smerovník - aby ste videli, že tu sa stratiť nedá. Trasy sú tu krásne značené a aj keď som tu v živote nebol, tak som ani ja nemusel vyťahovať mapu.

Hore na hrebeni to je už skutočne terénna cesta

Kríže na Stratenci, nachádza sa tu aj malá rozhľadňa

A prekrásny výhľad smerom na M-S Beskydy. Mne sa zdal byť ešte krajší ako z Veľkého Javorníka. :)

Samozrejme, že som sa musel aj sám odfotiť. :)

A pokúsil som sa aj o panorámu.

Zo sedla pod Veľkým Javorníkom som sa hnal na Kasárne a odtiaľ domov. Vietor bol však odporný. Občas prišli až také nárazy, že sa to rovnalo rovnakému pocitu, akoby do mňa niekto hodil kýbel vody. 

Celá trasa je tu:

Na ďalší deň som išiel do Dohnian, ktoré sú pri Púchove. Nachádza sa tu krásna rozhľadňa, ktorá má 21 metrov a 6 poschodí. Išiel som však maličký okruh, ktorý nemal ani 10 kilometrov. No stúpanie to bolo poriadne. :) Ja som aj trošku poblúdil, pretože.. Cez vrchol ide jedna cyklotrasa, ale ukazujú tu aj iné značky, ktoré odkazujú na náučný chodník. Musím však priznať, že to značenie bolo pre mňa ako cyklistu dosť biedne - najmä cestou dole, keď značená cesta bola absolútne zarastená a zatarasená popadanými stromami. Rozhľadňa s výhľadom - tak tá je fantastická a stojí aj za blúdenie po lese. :)
Fotky:

Rozhľadňa

A vyliezol som sem s horskou mašinou

Selfie? :) Vedel som, že budem len krátko - tak som nebral ani cyklodres. :)

A výhľady boli parádne:

Veža z diaľky

Cestou späť som zazrel na strome vevericu. Využil som požičaný fotoaparát, ktorý má 40x optický zoom. :)

Tento rok mi to skutočne "jazdí". Minulé roky som mal v tomto čase najazdené 300-400 kilometrov. Tento rok som už prešiel cez 1000. A aj výškové metre mám poriadne nazbierané.
Môže za to minulý rok. Keď som nemohol jazdiť, tak som si uvedomil, ako veľmi som zabíjal svoj čas za PC, alebo inými blbosťami. Tento rok ani nesledujem tak veľmi profesionálov v TV, ale radšej sa sám vydám na bicykel.
Namiesto toho aby som sledoval ich príbehy, tak sa snažím písať svoje vlastné. A určite nielen ja.
My cyklisti píšeme príbehy zo svojich jázd. Je nám jedno, či sa niekomu s tým môžeme pochváliť, pretože to najdôležitejšie je to, že sa na tie cesty znova a znova vydávame, skúmame okolie a často robíme fotografie, ktoré zdieľame.


Ja aj keď píšem tento blog a opisujem svoje jazdy - tak ten pocit z bicykla, keď sa podarí dobrý výlet - to sa opísať nedá. :) Treba sadnúť na ten bicykel a vyraziť aj na najbližší kopec. ;-)