Preskočiť na hlavný obsah

Začiatok roka... ako odštartovať cyklosezónu?

Až vás nalákam na príspevok. ;-) 

Tieto začiatky nových cyklosezón. U každého cyklistu sa vynára množstvo otáznikov. Koľko kilometrov tento rok prejdem na bicykli? Aký legendárny kopec prekonám? Nekúpim si nový bicykel?

Mne sa však nejak vyhli. V januári som štátnicoval a do apríla makal na diplomovke. Aj preto nevychádzal žiaden blog.
Musím však priznať, že túto zimu som si vychutnal. Žiadne silné mrazy, ale celkom slušná prikrývka snehu. Aj preto som konečne prešiel tri miesta na ktoré som sa veľmi tešil. Bral som to aj takú prípravu na sezónu. Práve preto ich tu dám. 

Prvou väčšou túrou bol môj už ôsmy výstup na Lysú horu. Išiel som aj s mojou Ivkou a mali sme pripravenú skvelú trasu. Takú po akej som sem ešte neliezol. Bolo mi jedno aké bude počasie, pretože som musel niekam vyliezť a kde lepšie než na Lysú?

Ako je na fotkách nižšie vidieť, počasie sme skutočne "vychytali". Ale to vôbec nevadilo! Bolo menej ľudí a výstup bol úplne iný ako zvyčajne. :)


Cestou na Lysú sme navštívi aj vodopády Satiny.


Kúsok od vrcholu Lysej hory sa nachádza mohyla Ivančena. Vznikla po tom, ako boli počas 2 sv. vojny zabití skauti v neďalekej dedine. Ľudia sem postupne začali nosiť kamene. Následne sem začali chodiť sprievody ľudí, čo sa nepáčilo komunistickému režimu. Mohyla totiž poukazovala na slobodu. Nie je tu iba táto "kopa kameňov", ale množstvo tabúľ od skautov - asi z celej Európy.


Cestou na Lysú môžme vidieť aj kríže venované ľuďom, ktorí tu zahynuli. Tento sa nachádza na fotkách dosť často, pretože sa akoby "pozeral" na ďalšie beskydské vrcholy.  V diaľke je napríklad Radhošť.


A na vrchole sme mali takéto počasie. Vidieť bolo len na pár metrov.


Detail na zábradlie na vrchole hory.

A my s Ivkou pri obelisku.


A aj cesta späť bola takáto. Teda - pár kilometrov, potom už bolo opäť vidieť.

Druhým výstupom bol prekrásny prechod cez vrchol Veľkého Polomu ku kaplnke na Muřínkovom vrchu. Ja som mal neskutočné šťastie - slabší mráz, presne tak, ako sa mi to páči, žiadne sneženie - no zato poriadne veľa snehu. Ja mám totiž rád turistiku keď je zima, ale taká zima, že sa musí človek poriadne obliecť. Baví ma to omnoho viac ako v lete. Aj preto som si tento prechod užil. Spoločnosť mi robila naša Ela - čo je slovenský čuvač. :)











Kamenná chata







Na Veľkom Polome s Elou.







A kaplnka na Muřinkovom vrchu.

Ja som toho nachodil omnoho viac. Moja dedina je doslova obkľúčená kopcami s krásnymi výhľadmi, kde človek môže stretnúť množstvo obyvateľov týchto lesov. No mal som ešte v túto zimu jeden cieľ. Jeden kopec v Moravsko-Sliezskych Beskydách - druhý najväčší: Smrk (1276 m. n. m.). Stojí vedľa Lysej hory a pohľad naň budí rešpekt. Nieje o toľko nižší a... je to poriadny kus kopca. Ja sa vždy smejem na tom, že pod ním sú ďalšie menšie kopce s menami: Malý Smrk, Smrček, Malý Smrček.
Opäť som vyrazil s Ivkou a teda.. teraz sme počasie vychytali. Naozaj. A ten výhľad na Lysú horu. Veď posúďte sami z fotiek nižšie.



Hore sa išlo úzkym chodníkom, ktorý bol pokrytý snehom.




To je predsa Lysá hora!


My s Lysou horou. :)


Pomník Jánovi Palachovi. Niekde sa tu nachádza aj pomník Johnovi Lenonovi - ten sme však nenašli, asi bol pod snehom.

Joj tá Lysá.







A na vrchole. Nestihol som samospúšť. Samozrejme sme urobili aj fotku, kde som to stihol - tu je však vidieť ten malý bicykel na mojom  batohu. :)


Keďže na vrchole sa nenachádza žiadna chata, ani hotel, musí tu byť ukrytá pečiatka s atramentom. Ak sa sem vyberiete, tak pohľadajte skrinku na strome. :) 

Potom keď sa vylepšilo počasie a prišla jar, tak som samozrejme vytiahol bicykel. Prvé jazdy ako vždy boleli, nedalo sa nič poriadne prejsť. Dali sme s kamarátom Vladom aj jazdu na Kamennú chatu, kde som si dal konečne zelené pivo - áno to pivo, ktoré bolo na začiatku tohto príspevku. :)

Včera som dal konečne niečo dlhšie. 80 kilometrovú jazdu na kopec medzi Kysucami a Oravou. Smerovník navrchu hovorí, že sa to tam volá Jamy, no hneď kúsok odtiaľ je vrchol Mrvovej Kykule. A že to je kopček. Krásny asfalt s fantastickým výhľadom na Malú Fatru - špeciálne na Veľký Rozsutec. 


Stále s verným bicyklom. Tu ukazujem aj túto krásnu cestu, ktorá musela stáť hrozne veľa peňazí a pre nás cyklistov je super, že sa až tak moc nevyužíva. 

V Novej Bystrici - malá stará kaplnka. S krásnou cibuľkou na streche, ktorá je vytvorená, akoby zo šindľov. 


A výhľad na Malú Fatru.


Vľavo Veľký Rozsutec - vpravo hrebeň s kopcami, ktoré objímajú Vrátnu dolinu.

A dnes? 
Veľmi boľavá cesta na.. Lysú horu. Ale o tej píšem stále, tak ju nechám tak. Myslím, že tento rok štartujem sezónu poriadne. :)  Nebudem predbiehať - ale tento rok, bude dúfam legendárny. :)