Fantastická jeseň

Na vrchole Lysej hory! Vlado, ja a Mirec.

Tento rok začal pre mňa cyklisticky hocijako. Jazdil som si kratučké trasy v okolí Ružomberka, no potom som totálne vyhorel počas spoločného výjazdu, ktorý mal cez 100 kilometrov. Jún a júl boli výborné, dokonca som odjazdil veľmi dobre aj časovku na medvediu skalu. Potom prišli nepríjemnosti so zdravím a aj počasie sa koncom augusta pokazilo.

Ja som však hovoril, že nie je možné, aby už teraz prišla zima - že ešte musí prísť oteplenie! A práve keď sa mi polepšilo natoľko, že som sa odvážil jazdiť na bicykli opäť častejšie, tak prišlo aj fantastické počasie. 
Mojou prvou skúškou boli také ľahšie výlety, ako prejsť cez Hlavice a na Korcháň... No skutočným testom bol môj výstup k rozhľadni na Marťákovom kopci. Povedal som si totiž, že to dám úplne naplno. Bojoval som s pľúcami a nakoniec som jednu stojku nevydržal a musel som ísť pešo. Cítil som však, že tá sila tam niekde predsa len je a musím to len oprášiť.

Na kopci som sa zasmial, lebo kým som fotil tak prešli okolo mňa dvaja cyklisti. Keď kúsok prešli tak som počul ako jeden hovorí druhému: "Ten má cyclocrossový bicykel, tomu sa ide!" Smiech ma však prešiel, pretože na kopci bolo zopár áut a ľudia čo si robili selfie a neustále používali slovo instagram. Bolo to tak otravné, že som odtiaľ hneď odišiel o kúsok ďalej. Doslova to "zabil" aj nejaký "ehm - chlapec" na motorke, ktorý jazdil do koliečka, akoby mu v hlave jedno chýbalo a rachotil na tom ako zmyslov zbavený. 

Na Marťákovom kopci s výhľadom na Lysú horu. Kúsok od rozhľadne som našiel vytúžený pokoj.

Prišla svalovica, ale už na druhý deň som mal v pláne vyliezť na kopec Slavíč. Trasu som mal nachystanú, ale.. doma sme mali nejakú robotu, tak som vyrážal hrozne neskoro. Vyliezol som na Muřínkový vrch a žltou trasou som sa chcel dostať do Hornej Lomnej. Slnko však už pomaly zapadalo a teplota rýchlo klesala. Tak som to rýchlo presvišťal aj cez Hornú, aj cez Dolnú Lomnú až do Čadce a potom domov.
No zato som mal pri západe slnka krásne výhľady.

Pohľad na Bahaňu

Opäť prišla svalovica, pretože v úniku pred zapadajúcim slnkom som využil hrozne veľa síl. Prišla pauza kvôli počasiu a potom už opisovaný cyclocrossový pretek, ktorý bol teda poriadnym zážitkom.

Nasledoval opäť ďalší deň a s ním príjemná jazda na Živčákovú, kde je tá fantastická voda a... výborné stúpanie. Celý čas sa so mnou hralo počasie, pretože fúkal silnejší vietor. 

To počasie mi pripravilo skutočné divadlo, ktoré som sledoval cestou ku kaplnke na Živčákovej.

Niečo som ešte pojazdil popod Husárik, na Korcháň a také drobnejšie jazdy. Medzitým sa v klube zorganizoval cyklozraz. Už tretí rok po sebe sa na konci sezóny stretávame na Kamennej chate, kúsok od vrcholu Veľkého Polomu. Tento rok nám tie spoločné výjazdy až tak nevychádzali, tak aj preto som bol veľmi rád, že sa takto stretneme. 

Z cyklozrazu

Cestou z chaty sme sa boli pozrieť na miesto, odkiaľ je fantastický výhľad na Lysú horu. (To vďaka Vladovi - na fotke vyššie - druhý z pravej strany)

Cestou z cyklozrazu sme sa už aj trošku porozdeľovali. My piati sme však stihli urobiť ešte jednu spoločnú fotku.

Moja Ivka a ja. :) 

Dokonca sme sa dohodli na tom, že na druhý deň vylezieme na Slavíč. Ja som si hovoril, že konečne! Stretli sme sa o 11-tej na "zákrute" a odtiaľ sme išli smerom na Muřínkov vrch, potom dole do Hornej Lomnej, na Slavíč, odtiaľ na Kamenitý, dole do Dolnej Lomnej a ja cez medvediu skalu domov. Cestou som sa veľa dozvedel, pretože keď sa stretne len zopár cyklistov z nášho klubu, tak sa rozoberajú hlavne prejdené trasy a tipy, že kam vyraziť. A nás bol na tomto výjazde rekordný počet - 9.

Ja som urobil aj video:



A zopár fotiek: 

Kaplnka na Muřínkovom vrchu. 

Spoločná fotka na Slavíči (na fotke sme "len" siedmi, pretože dvaja sa v stúpaní odpojili)

Ja som sa musel nechať odfotiť s tabuľou na Slavíči - keď už som tu konečne bol! :)

A na tejto fotke je vidieť, že aké sme mali krásne počasie. Tie výhľady boli famózne.

Celá trasa je tu:

Aby nebol tomu koniec, tak som sa s Vladom dohodol, že skúsime vyliezť na samotnú Lysú horu. Vlado deň predtým nalákal aj Mirca. Každý sme však išli inak. Ja som išiel z domu cez Klokočov, Biely kríž a Visalaje. Vlado sa doviezol autom pod horu a Mirec išiel z Frídku - Místku.

Ja som vyrážal už o 10-tej. Bola hmla a 9°C. Bolo však bezvetrie a mne sa išlo parádne. Celkom som sa hnal, pretože som myslel, že tí dvaja budú hore skôr ako ja - tak až na mňa nečakajú. Padol z toho osobný rekord v stúpaní na Biely kríž a dokonca padli osobné rekordy na všetkých segmentoch v stúpaní na Lysú horu. Išiel som naplno - so zaťatými zubami a hlasným dýchaním. Stúpanie na Lysú horú z Papežova má niečo cez 8 km a priemerný sklon cez 8%. Prvé kilometre sú však omnoho jednoduchšie ako tie záverečné.
Vyliezol som hore, splnil som si cieľ, že som to dal pod 50 minút a išiel som okuknúť chaty, že či niekde neuvidím známe bicykle. Prišiel som však prvý a tak som dal dole dres a pol hodiny som sedel na slniečku, kým prišli parťáci. 

Kým som čakal. :) 

Vrchol Lysej hory a vysielač. Aj keď mi vysielače na niektorých kopcoch vadia, tak k tej Lysej hore už tak nejak patrí. Z diaľky to vyzerá ako taká korunka. Fotka od Vlada. 

Tak tento výhľad je proste neuveriteľný.

Výhľad smerom k vodnej nádrži Šance a k Smrku

A fotka smerom na sever od Vlada.

Cestou dole sme chceli ísť inou trasou. Mirec však dostal defekt a my sme hneď vytiahli foťáky. :)

Každý kto bol s Vladom niekedy na výjazde, tak toto pozná. Fotky za jazdy. :)

A tu je výsledok. 

Domov som išiel autom s Vladom. Hore sme celkom posedeli a preto by som už ani nestíhal prísť domov pred západom slnka. A bolo to super. Za pár dní sme vynahradili tie zanedbané spoločné výjazdy.
Tomuto sa hovorí parádna jeseň. Nečakal som však, že sa nám podaria ešte takéto výjazdy a už vôbec nie, žeby som liezol ešte na Lysú.
Mne sa teda veľmi polepšilo a počas jazdy na bicykli v tejto prekrásnej prírode chytám aj pozitívnu náladu.
Veď o tom ten bicykel je. Ja som našiel na internete citát, ktorý je z konca 19. storočia, a hovorí o tom, že vynálezca bicykla urobil pre ľudstvo viac, ako všetci filozofi. Dá sa nad tým premýšľať a diskutovať, no základná pointa je v tom, že vďaka tomu stroju je človek šťastnejší. Samozrejme nie len kvôli nemu.
Pre mňa je to teraz dôležitý spoločník vďaka ktorému si môžem vychutnávať krásy jesennej prírody a... vďaka ktorému sa môžem zúčastňovať tých parádnych spoločných výjazdov. :)