(Takmer) Najkrajší pocit je práve z jazdy na bicykli

Toto bude príspevok o mojom auguste 2017. Mesiac, ktorý začal perfektne, ale nakoniec bol aj plný sklamania.
August začal mojou snahou vymeniť reťaz na bicykli. Čo som však netušil bolo to, že moja kazeta je celkom vyjazdená a nová reťaz na nej bude bolestivo skákať. To sa mi stalo deň pred plánovaným výjazdom, ktorý má aj svoje meno: Okolo Beskýd, pretože sa jazdí už nejaký ten rok. Kukal som internet a nakoniec som bol nútený nahodiť opäť starú reťaz a dúfať, že to bude fungovať. Ráno sme mali zraz, no ja som ešte pred tým išiel sám zopár kilometrov, až viem či mám ísť, alebo nie. Malo ísť predsa o 130 kilometrov s troma ďalšími jazdcami, ktorí išli na cestných bicykloch. To znamenalo, že môj stroj musel byť v poriadku, aby som stíhal.  Nakoniec to však vyšlo a bol z toho jeden z najlepších výjazdov tohto roka.  

A tu je trasa. Krásny okruh cez Turzovku, Ostravicu, potom severne od Lysej hory, popod Javorový do Bystřice a odtiaľ domov cez Čadcu. Počasie bolo parádne. Možnože bolo trošku viac teplo, ale inak to vyšlo perfektne.

Už takmer na konci trasy. Dali sme spoločnú fotku. :) Z ľavej strany: Juraj, Jozef, ja a Vlado

Je pravda, že som celkom trpel. Po nejakých 30-tich kilometroch, som uvažoval, že to proste vypustím a pôjdem si nejakú vlastnú trasu. Nakoniec sme trošku zvoľnili a ja som teda mal šancu prežiť. 😊 Čo však bolo hrozné, tak to boli také kopčeky hore-dole-hore-dole.. Mali sme však výbornú priemernú rýchlosť a určite môžem povedať, že takto dobre som si už dobre nezašportoval. A do toho prekrásne prostredie. Túto fotku urobil Vlado T.

A toto mi je paráda. Neviem však, či by som bol tak nadšený, keby som bol ja na druhom, či treťom mieste. Fotku upravil opäť Vlado a musím sa priznať, že ju mám na tapete môjho telefónu. 

Ďalšia parádna fotka od Vlada. Lysá hora a ja. :) 

To bol 5. august. Mojím cieľom na august, bolo preskúmanie Hornej a Dolnej Lomnej. Ja tam mám pojazdené veľmi málo. Tak som sa o štyri dni vydal na Kozubovú, čo je jeden z tých známejších vrcholov, kde sa nachádza aj turistická chata. Tá je vo výške 970 m. n. m. Počasie mi až tak nevyšlo - bolo pod oblakom a bol to chladnejší deň. Samotná cesta bola možno až priveľmi terénna na mňa a môj bicykel. Jeden pán sa dokonca smial, keď videl ako bojujem s kameňmi na ceste. Nakoniec ma ale pozitívne povzbudil, aby som to neotočil.

Chata na Kozubovej

Na vrchu sa nachádza dokonca aj kaplnka sv. Anny. Z toho čo som sa o nej dočítal, tak tá veža slúži aj ako rozhladňa.

Táto jazda bola tiež poriadne super. Išlo o 65 kilometrov s výbornými stúpaniami, pretože do, a aj z Dolnej Lomnej som liezol cez Medvediu skalu.
Potom však prišlo niečo nečakané. Ozvali sa mi ľudia, ktorí organizujú detský tábor, že či by som nešiel pomôcť robiť vedúceho. Kedysi som chodil na takéto tábory, len posledné roky sa mi už nechcelo. Teraz som však išiel. Povedal som si, že ten týždeň si oddýchnem aj od bicykla a potom to opäť rozbalím naplno. Čo sa však zvrtlo, bolo moje zdravie. Môj žalúdok mal už dlhšie nejaký problém, ale nejak som to neriešil, pretože ma to až tak hrozne neobmedzovalo.

Po tábore prišiel 17. august, čo je špeciálny deň, keďže mám narodeniny. S mojou Ivkou, sme sa rozhodli, že teda zájdeme niekde na bicykli. A ja som si povedal, že ju zoberiem niekam, kde ešte nebola a teda na chatu Kamenitý v Hornej Lomnej.

Cestou na medvediu skalu

Už na chate Kamenitý. Cesta sem je omnoho príjemnejśia, ako na spomínanú Kozubovú. A keďže sme mali krásne počasie, tak aj výhľady boli neuveriteľné. Odtiaľto je totižto vidieť Veľký a Malý Polom, Muriňkový vrch... Špeciálne je to v tom, že ich je vidieť z druhej strany - teda zo severu.

A ja musím proste odporučiť neuveriteľnú cesnačku na tejto chate. Tá naozaj stojí za to.

Spomínaný výhľad.

Samotná chata

A majú tam takéto parádne posedy.

A dali sme aj spoločnú fotku

Výlet to bol poriadne super. Celý deň s priateľkou na bicykloch. Malo to však jeden malý problém. Môj žalúdok. Bol som nahnevaný sám na seba a sľúbil som si, že okamžite zájdem ku doktorke. A prišli týždne bez bicykla. Hrozne som zoslabol a aj schudol. Aj preto som na blog nič nepísal.

Čo ma však potešilo? Táto známočka od Rapha. Dostal som ju za to, že som v júli za 23 dní nastúpal cez 4600 výškových metrov. Ja som ich samozrejme nastúpal omnoho viac. Po splnení som len vypísal svoju adresu, ale ani som nedúfal, že by mi niečo naozaj prišlo. O to viac som bol potešený. Prišlo to v takejto čiernej špeciálnej obálke. Vnútri bolo napísané: My vyzývame sami seba, vždy keď jazdíme na bicykli. Prejdená vzdialenosť, nastúpané metre, zdieľané konverzácie - to všetko je súčasťou toho, kým sme.
A asi si viete predstaviť, ako som od toho dňa začal bojovať so zdravím, až sa čo najskôr vyhrabem na bicykel.

Ten deň nakoniec prišiel. Síce stále chodím po rôznych doktoroch, pretože sa ešte presne nevie, že čo mi je, ale cítil som sa omnoho lepšie. Nešiel som samozrejme hneď, ale až keď som si bol na 100% istý, že to dokážem. A tak som sa v predposledný augustový deň vybral na môj obľúbený Muriňkový vrch. Názov článku súvisí práve s touto jazdou. Ja keď som sadol na ten bicykel, to bol Ten úžasný pocit z jazdy na bicykli. Hneď som sa do toho opäť zamiloval. K tomu cesta, po ktorej chodím síce často, ale vždy obdivujem okolité výhľady. Popod medvediu skalu na Muriňkový vrch. Samozrejme, že po ceste je aj "zákruta", ktorú chalani z klubu dokonca pomenovali po mne. 

No a pohľad z môjho "kokpitu" je proste super.

Nad "zákrutou" sa nachádzajú malé žlté šípky. Tak som urobil fotku. 

Posledný augustový deň som opäť využil naplno. Ivka chcela ísť do Starej Bystrice a ja som sa k nej pridal. V ten deň však boli priam príšerné kolóny v okolí Čadce a tak sme išli pomaly po krajnici a míňali to množstvo áut. Cesta z Čadce do Krásna nad Kysucou je celkom nudná, tak sme sa to snažili prejsť čo najrýchlejšie. A už sme sa tešili na cyklotrasu.

Na cyklotrasu sme sa dostali cez takýto most. Chvíľku sme obzerali aj zámky, ktoré ľudia zamykajú na tento most.



Cyklotrasa medzi Krásnom nad Kysucou a Starou Bystricou je tiež poriadne super. Išli sme pomaličky a prehodili sme zopár slov. Takáto oddychovka bola super.



Orloj v Starej Bystrici. Dlho sme s Ivkou uvažovali a diskutovali, že ako ten astroláb vlastne funguje. Nakoniec, keď orloj dozvonil o 17:00, tak to hlas z reproduktorov vysvetlil.

Dali sme Šofocolu a pomaly sa obrátili na cestu domov. Späť sme však nešli po cyklotrase, ale po hlavnej ceste. To preto, že už bolo celkom neskoro a cyklotrasa je postavená tak, že ide tak hore-dole až je to zaujímavejšie. Hlavná cesta je však rýchlejšia.



Tak sme išli opäť do Čadce okolo stojacich áut, ktoré stáli v dlhej kolóne. Išiel som na Korcháň odprevadiť Ivku a sám sa dopravil domov. Bol to parádny výlet, ktorý mal 60 kilometrov.


Takže som nakoniec zavŕšil august touto jazdou. Najazdil som "len" 395 kilometrov, čo je omnoho-omnoho menej, ako som pôvodne chcel. Moje zdravie sa ešte stále rieši, takže nemôžem zatiaľ jazdiť nejaké šialenosti. Len tak po okolí v pohodičke. August bol teda šialený. Začal tou parádnou 130-tkou, prežil som tábor s 30-timi deťmi zo Základnej školy a zažil aj obrovské sklamanie. O to krajší bol práve ten pocit, keď som opäť nasadol na bicykel. Dovtedy som len sledoval ako jazdia chalani v klube a v televízore som sledoval Vueltu, na ktorej mi robí obrovskú radosť útočnosť Alberta Contadora.


Dúfam, že zdravie sa vylepší a ja ešte čo to odjazdím. Hlavne dúfam, že to bude opäť nejaká legendárna blbosť (to znamená, že dám nejaký kopec v rámci šialenej trasy). Na také jazdy sa proste nezabúda. Rovnako, ako na ten fantastický pocit z jazdy na bicykli.