Absolútne naplno - Uphill MTB 2017

Foto od organizátorov - Prichádzam do posledného kilometra preteku

A prišiel opäť. Deň, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa. Deň, keď sa konal pretek u nás v dedine. Nejde však len o nejaký dedinský pretek, kde sa nazbiera zopár ľudí z dediny. To vôbec. Ide o medzinárodný seriál pretekov - horských časoviek, ktorý sa skladá z piatich častí. 2 preteky sú v ČR, 2 v PL, a jeden je u nás na Slovensku. Človek však nemusí ísť na všetky, ale môže si vybrať, že na ktorý pretek pôjde. Ja som uvažoval aj nad tým, že by som tento rok dal aj iný ako ten náš. V rokoch 2014 a 2015 som ich pobehal celkom dosť.
Nakoniec som sa však sústredil len na ten náš. Chcel som dať do toho absolútne všetko. Podať všetko čo v tom mojom tele je a nechať to na trati. Samozrejme, že som to nechcel len tak ľahko priznať v prípade, keby mi to nevyšlo. Môj cieľ bol vysoko. Chcel som vyhrať cenu pre najrýchlejšieho jazdca od nás z dediny. Konkurencia však bola silnejšia ako ja. Nebolo to však tak, žeby som dúfal, že niekto nepríde. To vôbec. Chcel som tam poriadny súboj!
Pretek mal byť v nedeľu a ja som začal týždeň zameraný na tento deň. V jeden deň si prejsť trať, v druhý sa rozbiť a roztiahnuť pľúca, pooddychovať...

V sobotu som vyčistil bicykel a večer pred pretekom som mal stres. Niekto si povie, že som to bral až moc vážne, alebo, že na čo to?
Ja som mal však na ušiach obrovské slúchadlá a počúval motivačnú hudbu. V hlave som si premietal trasu, počítal priemerky, kde a ako rýchlo mám ísť. Tento rok prišla špeciálna zmena. Trasa sa zmenila, pridalo sa zopár nepríjemných stojek, ale najhoršie bolo stúpanie, ktoré malo údajne okolo 30% a bola to taká vyšmýkaná hlina s vyhĺbenými koľajami od traktorov, že sa potom nedalo ísť ani pešo. Bol som rozhodnutý, že to vybehnem!

Spomenutá nepríjemnosť - pohľad zhora

Prišlo nedeľné ráno. Už o siedmej som popíjal kávu. O pol dvanástej som sa bol zaregistrovať a dostal som číslo 47. Stretol som aj Mirca a Peťu z klubu, ktorý máme na Strave a prehodili sme zopár slov. Tam som zbadal jazdca, ktorý minulý rok vyhral cenu pre najlepšieho Rakovana a mne nasadil niekoľko minút, ktoré ma desili celý rok. Opäť to presiľujem? Raz do roka môžem, nie?

Moje agamy mi určite tiež fandili. :)

Bolo hrozné teplo. Po týždni, keď bolo chladno a takmer každý deň pršalo. Vedel som, že tie pľúca budú trpieť. Ale to by vlastne trpeli tak či tak. O druhej štartoval prvý pretekár, hneď za ním kamarát Vlado T., ktorý mal číslo 2. Štartovalo sa po 30-tich sekundách. Potom išiel Mirec, ktorý mal číslo 43, Peťa s číslom 45 a potom ja. Na štarte ma ešte odfotil Vlado H., ktorý mal číslo 103. Tam som stretol pána, ktorý mi pomohol asi mesiac dozadu s prasknutým lankom, počas 170 km dlhej jazdy. Čosi sme si povedali, povzbudil ma a zrazu už som stál pri človeku, ktorý odpočítaval čas do môjho štartu. Zapol som tachometer, nastavil stopky. Pozrel som sa na svoju ruku, kde som mal napísané: "Do toho! Naplno!", a vyrazil som. 

Na štarte - fotka od Vlada H.

Adrenalín sa zobúdzal pomaly, chcel som ostať pokojný a nič neprepáliť. Prišla prvá časť trate - časovka pod Korcháňsky kostol, ktorá má 4,8 km. Mal som cieľ ísť priemerkou 27 km/h. No po chvíli som pochopil, že v tomto teple to nemôžem udržať celý čas a tak som na jeden kilometer zvoľnil až som nachystaný do stúpačiek. Už tu som však predbehol zopár cyklistov.

Nasledovala druhá časť, ktorá mala síce len 0,7 km, ale boli tam 3 nepekné stojky. Tam som už zazrel pred sebou kamaráta Mirca a opäť som predbehol zopár ľudí. Tepy som musel mať hrozne vysoké, pretože aj keď to hrozne bolelo, tak som nezvoľňoval tempo.

Keď som to vyliezol tak ma čakala tretia a najhoršia časť preteku. Beh vedľa bicykla. Zosadol som a snažil som sa bežať čo najrýchlejšie. Moje tretry, ale šmýkalo no aj tak som sa snažil a bojoval som s tým. Nakoniec to dopadlo lepšie, ako som čakal.

Dostal som sa na poslednú časť preteku. Z doliny na medvediu skalu - kde bol cieľ preteku. Tu mávam často problém, že "zaspím". Dám si nejaké primerané tempo a tak vyjdem až hore. Dnes som však chcel ísť naplno a tak som sa stále sústreďoval len na tachometer. Už som však dobehol Mirca, ktorý štartoval o 2 minúty predo mnou, no zato na starom bicykli - a preto obdivujem jeho čas. Ten však na mňa zakričal: "Fučí ti reťaz!" Určite to zamýšľal s humorom, no ja som počul: "Trčí ti reťaz!" Tak som sledoval reťaz a uvažoval, že čo teraz? Po chvíli mi to ale došlo. V tom vypätí a v tej bolesti som teda liezol cestou, ktorá je dosť rozbitá. Staval som sa zo sedačky až prekonávam nerovnosti a krátke stúpania. Snažil som sa roztáčať nohy do šialenej kadencie až môžem nasadiť aj ťažšie prevody. Ani neviem ako, ale posledný kilometer a pol som preletel. Tam som už nasadil aj zbytky síl. Vedel som, že je to výborný čas (pre mňa). Nikto ma nepredbehol a naopak ja som predbehol veľké množstvo cyklistov. Na cieľovej rovine som predbiehal človeka čo štartoval 5 minút predo mnou.

Foto od organizátorov - cieľ

Tu je video z cieľovej "roviny" - autor Vlado T.:

Nebudem to už naťahovať. Po chvíli som zistil, že som opäť nebol najrýchlejší z dediny. No neľutoval som to. Dal som čas: 34:38 - čo je o 6 sekúnd rýchlejšie ako minulý rok. Dosť ma to prekvapilo, lebo som kvôli zmenenej trase očakával čas na úrovni 36-tich minút. Neľutujem však absolútne nič! Ani jednu sekundu. Nakoniec som skončil na 45. mieste, pretekárov bolo 156. Keď sa pozriem na konkurenciu, tak som veľmi rád za to, že som v prvej 50-tke.

Naše bicykle. Modrá Piranha patrí Mircovi. Jeho bicykel je v servise a tak musel pretekať na tejto retro mašine. Aj preto skláňam klobúk pred jeho časom, už len kvôli tomu, že to nevzdal a išiel.

A aby to nebolo len o tom, ako hrozne som sa snažil dať čo najlepší čas, tak som sa veľmi tešil, že sme sa z klubu opäť nazbierali a išli sme do toho. Pivko po preteku padlo výborne a čo to sme aj povraveli. Mne sa tento deň dosť páčil, ale.. ako som písal, že pretekárske tempo a silné reči si raz do roka snáď môžem dovoliť, tak musím povedať aj to, že ten jeden deň v roku na to bohato stačí. Teraz sa opäť zameriam na cykloturistiku, bez toho, aby som niekde naháňal svoje srdce a ničil si nohy. Predsa len - takú cyklistiku mám skutočne najradšej.

Určite si pozrite aj blog od Vlada T., ktorý tiež písal o tomto  preteku: https://vlado3.blogspot.com/2017/07/uphill-mtb-2017.html?m=1