 |
| Malenovice z Lysej hory |
A je to tu opäť. Lysá hora. V tomto príspevku však trošku špeciálne, pretože som tam liezol s mojou Ivkou o 02:25 v noci z Ostravice. No nebude to len o tom. Napíšem niečo o spoločnom výstupe k rozhľadni na Kamenitom a bude tu niečo aj o jednom kopci, na ktorom som si musel opraviť čas a overiť si, že je moja kondícia taká, aká má byť.
Najprv ale k tej Lysej hore. S mojou Ivkou sme uvažovali, že by sme zobrali stan a išli na pár dní do Beskýd. V hlave sa mi hneď vynoril nápad na super trasu, ale potom som začal googlovať, že ako je to so stanovaním v prírode v ČR. Bol som z toho vydesený, znechutilo sa mi to a nechcel som to riešiť. Tak sme pristúpili k tomu, že si pozrieme východ slnka. Z ktorého kopca by to bolo asi najlepšie? Samozrejme, že z Lysej. Rýchlo sme pozreli, že kedy má byť noc bez oblakov a akurát nám zapasovala noc zo štvrtka na piatok (14. 07. 2017). Dohodli sme sa, že o pol druhej autom vyrazíme od nás do Ostravice - čo je necelých 40 kilometrov. Ja som ani nespal, pretože som sa tak moc tešil. Keď sme zastavili auto, tak sme išli na modrú trasu, potom sme sa napojili na červenú, ktorá nás dostala až na vrchol.
Najprv ale k tej Lysej hore. S mojou Ivkou sme uvažovali, že by sme zobrali stan a išli na pár dní do Beskýd. V hlave sa mi hneď vynoril nápad na super trasu, ale potom som začal googlovať, že ako je to so stanovaním v prírode v ČR. Bol som z toho vydesený, znechutilo sa mi to a nechcel som to riešiť. Tak sme pristúpili k tomu, že si pozrieme východ slnka. Z ktorého kopca by to bolo asi najlepšie? Samozrejme, že z Lysej. Rýchlo sme pozreli, že kedy má byť noc bez oblakov a akurát nám zapasovala noc zo štvrtka na piatok (14. 07. 2017). Dohodli sme sa, že o pol druhej autom vyrazíme od nás do Ostravice - čo je necelých 40 kilometrov. Ja som ani nespal, pretože som sa tak moc tešil. Keď sme zastavili auto, tak sme išli na modrú trasu, potom sme sa napojili na červenú, ktorá nás dostala až na vrchol.
Tma bola poriadna. A je pravda, že ísť v noci po lese s baterkou v ruke určite nie je moja najobľúbenejšia kratochvíľa. Kým sme išli po modrej trase, tak bola skutočne tma. Ja som občas pískal, až tie zvery o nás vedia a s Ivkou sme sa nahlas rozprávali.
Slnko malo vychádzať o 4:50. Keď sme sa napájali na červenú trasu, tak sa už dalo vidieť. Lúče už osvetľovali tento kraj, no slnko ešte nevyliezlo. Aj tak sme však vedeli, že niekde sa stala pri počítaní chyba a my to nestíhame. Celú trasu smerom hore sme mali šialené tempo. Pod vrcholom sme to už brali aj skratkami, len aby sme to stihli.
Hore sme si sadli na lavičku, vytiahli sme deky (lebo bola hrozná zima - asi 3°C) a čakala nás odmena:
Ja som urobil aj kratulinké video:
 |
| Romantika? |
 |
| Chcel som dať nejakú špeciálnu pózu... moc nevyšlo. |
 |
| Samozrejme, že sme sa museli odfotiť aj pri obelisku |
 |
| Nad vodnou nádržou Šance sa vznášala hmla |
 |
| A ranný pohľad na Smrky, Radhošť... (toto by bola dobrá túra) |
 |
| A už tradičná fotka smerom na juh |
A čo potom? Môj brat si bol kúpiť nový horský bicykel. Takže sme to mali v pláne vyskúšať, zobral som aj Ivku a išli sme na Kamenité, kde je rozhľadňa. Dá sa nájsť aj pod menom: Mikovčákova rozhľadňa. Ja som tu už raz bol, ale išlo vtedy o to, že som k nej prišiel hrozne neskoro večer, keď už zapadalo slnko, tak som ani nezastavil, len som to rýchlo cvakol foťákom a šprintoval som dole kopcom. Pamätal som si, že je to pár terénnych kilometrov s niekoľkými stojkami, kým sa to nenapojí na asfaltku, ktorá vedie do osady u Turkov na Turzovke. Zároveň je to aj žltá turistická trasa.
Tak sme vyrazili. Pohodičkové nedeľné tempo. Kým neprišla tá žltá trasa. Ako hovorím: moc som si to nepamätal, pretože vtedy som letel dole. Ale cestu z dola hore si zapamätám. Tie stojky na štrku, kde sa prešmykovali zadné kolesá..
 |
| Ejha. 😄 |
 |
| Takto vyzerá rozhľadňa. Lenže v tú nedeľu som to z nejakého dôvodu neodfotil - toto je teda fotka z toho môjho spomenutého dobrodružstva pri západe slnka. |
 |
| My dvaja |
 |
| A aj výhľad odtiaľ stál za to. :) Pohľad smerom na sever. K osamelej.. teda.. Lysej hore. |
Po ceste späť sme zastavili pri moteli Smažák na Turzovke, kde viem, že majú dobré pivo a kofolu. A keď sme prišli domov? No keď bola tá nedeľa tak sme dali aj grilovačku.
A prišiel tento týždeň, keď som mal v pláne urobiť niečo šialené. Nakoniec to ale muselo z pár dôvodov ustúpiť a mal som voľnú iba stredu. V pondelok som však zapol Stravu a naplánoval som si zopár jázd po okolí. Potom som len prehľadával na mape Hornú a Dolnú Lomnú, pretože by som tam chcel čo to pojazdiť, keďže som tam sám ešte nikdy nebol.
Ale späť k tej strede. Mal som naplánovanú šialenosť - Makovské kasárne, Veľké Karlovice, Soláň, Pustevny, popod Smrk do Ostravice a keby bol čas, tak ešte do Pražma a cez Visalaje domov. Skutočná šialenosť, ale ja som si hovoril, že by som to mohol dať! Chcel som vyraziť už okolo šiestej, ale bola hrozná hmla a nechcel som riskovať, že ma zabije nejaké auto, pretože svetlo na bicykli nie je nejaký zázrak. Tak som išiel až o siedmej. Vyliezol som Kasárne a v zjazde do Veľkých Karlovíc som sa dobre zasmial. Išli nejaké deti s vedúcimi hore na Kasárne. Ja som išiel pomaličky, lebo som vedel, že udržať všetky deti vo väčšej skupinke na jednej strane cesty je nadľudská úloha. Poďakoval som za to - čo akoby spustilo jedného chlapca, ktorý začal kričať vedľa mňa, že: "Sagan poď!" Ja som sa na neho pousmial, lebo toto meno počúvam celkom často. Čo ma však prekvapilo bolo, keď som za sebou od takého asi piataka na ZŠ počul: "Pozor na lakte!", a ďalší na to: "To Cavendish sám spadol!"
Našťastie som sa vzdialil, pretože na tému Petrovho vylúčenia z TdF sa ma pýta skutočne každý a už je to trošku otravné.
Išla však ďalšia skupinka, vedúca skričala na deti, že: "Pozor!" Ja som išiel opäť pomaličky a v tom jeden malý chlapec celkom nahlas povedal: "Pozrite na tie tretry!" To ma samozrejme potešilo, pretože moje tretry vyzerajú aj podľa mňa neskutočne dobre. (😉)
Z Veľkých Karlovíc som išiel smerom na Soláň, kde som mal nevybavené účty. Možno si pamätáte článok o tom, ako som trpel a zničil som si nohy na spoločnom výjazde, pretože som nemal dobrú kondíciu. Najviac ma odpáral práve Soláň. Vtedy som išiel na takmer najľahších prevodoch, potil som sa a boleli ma stehná.
V tento deň som to však liezol úplne krásne, ani som nešiel naplno, pretože som sa ešte šetril na pokračovanie mojej etapy. Celkom dosť som vylepšil svoj čas aj napriek tomu, že som sa zastavil a v pohodičke sa najedol. To bolo pre mňa veľmi dobré znamenie toho, že tú kondíciu už skutočne mám a bol som na seba aj dosť hrdý. Tam na vrchole stúpania som si povedal, že toto bola Soláňska pomsta za tú hanbu, keď som tam liezol na najľahších prevodoch. To som ešte nevedel, že pomsta príde aj od samotného Soláňa! Išiel som dole smerom na Pustevny, keď tu zrazu v jednom zo zjazdov mi začalo točiť predné koleso nejak zvláštne. Už som si povedal, že dokelu! Zase nejaký problém! Našťastie išlo len o defekt, na čo som samozrejme pripravený a bola to jediná dlhšia zastávka dňa. No aj tak som si spomenul na Soláň a povedal som si, že za to určite môže ten kopec!
Čo ma však čakalo? Hrozný protivietor. Ja som sa snažil ísť naplno, až mám ten nudný úsek cez Bečvu čo najrýchlejšie za sebou a ono mi fúkalo do tváre. V stúpaní zase fúkať prestalo, no opravujú tam cestu a nový asfalt priam piekol a cítil som ako to teplo od cesty lezie až ku mne. Našťastie som kopec preliezol a zastavil som sa na Makove, pretože som si povedal, že si na chvíľku sadnem a počkám, že či sa ten vietor neupokojí. Nakoniec to bol super nápad, pretože vietor trochu zmenil svoj smer a mne až tak moc neubližoval. A struhol som v tom teple najrýchlejší sólo čas z Makova, aký som kedy dal. Domov som prišiel celkom zničený. Trasa mi dala 110 kilometrov a celkom pekné nastúpané metre, no aj tak.. Ubehlo to celkom rýchlo. Akoby sa upravovala moja kondícia aj na takéto dlhšie trasy. Nemal som žiadnu krízu, ani nič podobné a posledných 25 km som struhol naplno. Pamätám si časy, že som dal 80 kilometrov bez kopcov a bol som proste domordovaný.
Tento rok je pre mňa cyklisticky dosť zaujímavý. Skutočne lozím dlhšie trasy so slušnými prevýšeniami. Veď ja som tento rok nastúpal k tomuto dňu viac výškových metrov ako za roky 2015 a 2016 dokopy. Je to pre mňa šialené číslo, ale ešte viac som nadšený z tých dlhých trás, ktoré si ukladám aj vo svojej hlave a budem na ne dlho spomínať.
Ten čas strávený vonku v prírode je riadne super. Hlavne sa netreba báť. My sme liezli vtedy na tú Lysú horu s Ivkou pešo, tam bola taká hrozná zima a išli sme tak šialeným tempom hore, až to stihneme - ale celé to stálo za to. Bol to neuveriteľný zážitok.
A aj tie spoločné výjazdy, keď sa ide aj ľahšie tempo a človek si nemusí dávať taký pozor na výkon svojho tela, sú poriadne super.
Na koniec spomeniem tie šialené výjazdy, keď ide človek sám s bicyklom, snaží sa vyliezť to a to čo najrýchlejšie a chce nasadiť takú etapu, ktorou by prekvapil ostatných cyklistov a ľudí na facebooku.
Najťažší je ale vždy ten prvý krok a to je: vôľa.
