 |
| Na vrchole Lysej hory |
Možno si to niekto z Vás pamätá. Minulý rok som písal o tom, ako som liezol na Lysú horu z môjho domu. Žiadne auto, vlak... Doma som nasadol na bicykel, zapol navigáciu a išiel som. Tá jazda bola pre mňa najzaujímavejšou v živote. Aj keď som minulý rok najazdil pomerne málo kilometrov (len okolo 2 500), tak vďaka tejto ceste som aj tak rok 2016 považoval za super pre moju cyklistiku. Samozrejme v tom zohrávala úlohu aj cyklistika v Prahe, kde som tiež odjazdil jednu poriadne šialenú trasu (Křivoklátsky okruh T8). No cesta na Lysú z domu, to bolo niečo čo som označoval ako: blbosť. Vždy poviem: to bola taká blbosť. Prečo? Aj keď som si trasu plánoval pekne cez mapy, tak som to okolie nepoznal tak dobre a nevedel som vybrať tú najlepšiu cestu. Liezol som zbytočnou obchádzkou, bolo hrozne teplo, nevychytal som ani jedlo a cestou späť som chcel zavolať domov kvôli tomu, aby ma niekde vyzdvihli autom. Hrozne to bolelo. Ale! Som na to hrdý - išiel som do toho a bola to neskutočná paráda, ktorá zatieni všetky negatíva.
Vďaka minulému roku som sa poučil. V minulom príspevku som písal o hľadaní mojej kondície. Išiel som na to rozumne. Cvičil som najprv kratšie trasy, vždy spojené s nejakým stúpaním. Vyliezol som na Makovské kasárne, kde som si vyskúšal aj časovku po rovine. A počasie? V sobotu malo pršať, v nedeľu mala byť teda dobrá teplota (okolo 23°C) a mal fúkať vietor zo severu, čo by mi nahrávalo cestou domov. Skutočne som si to pripravil do posledného detailu. V sobotu som si nakúpil hromadu tyčiniek, aby som nevyhladol a mal som energiu po celý čas.
A zmenil som aj trasu. Minulý rok som liezol cez Staré Hamre, do hrozného stúpania ku hotelu Chamburlák a odtiaľ na Visalaje... Tento rok som to chcel zobrať hneď z Klokočova na Biely kríž, odtiaľ na Visalaje a potom už ma čakala osada papežov, kde začína stúpanie na Lysú horu. V hlave som si premietal tie stúpania a zjazdy. Po minuloročnom masakri som bol pripravený dokonale (aspoň som si myslel). Nevytváral som si ani trasu na mapách, pretože som myslel, že presne viem kade pôjdem.
V nedeľu som teda počkal, kým sa oteplí na takých 18°C, až môžem zobrať krátky dres bez zbytočných doplnkov (rukávy..). Na Klokočov som sa dostal v absolútnej pohode. Ráno vietor ešte nefúkal, išiel som na pohodovú rýchlosť - až ma nebolia nohy. Prvé stúpanie dňa - stúpanie na Klokočovskú konečnú, som si dal - na moje prekvapenie celkom dobre.
 |
| Výhľad z Klokočova smerom na Lysú horu |
Odtiaľ nasledoval zjazd - nie po hlavnej ceste, ale takou dobrou skratkou na krásnu asfaltku, ktorá vedie až k Bielemu krížu. A tam sa mi išlo tiež perfektne. Stretol som veľké množstvo cyklistov a v stúpaní na Biely kríž som dal aj svoj osobný rekord. To bolo druhé stúpanie dňa.
 |
| Biely kríž |
Tam som prišiel ku tomu bielemu krížu - prečítal si, že prečo sa tam ten pľac vlastne tak volá, vrátil sa kúsok späť a išiel som smerom na Visalaje.
Ibaže nie. Pri kríži som urobil hlúposť. Mal som totiž pokračovať okolo kríža a dostal by som sa najkratšou cestou a klesaním na spomenuté Visalaje. Ja som sa ale vrátil a išiel som inou cestou, pretože som si myslel, že tá je správna. Na turistické značky som z nepochopiteľného dôvodu nepozeral, napriek tomu, že sa tu nachádza celkom dosť veľa cestičiek. Tak som sa dostal do parádneho zjazdu - a pomaly som si uvedomil, že som na zlej ceste. Zapol som mapy v telefóne a videl som, že mierim na Morávku a nie na Visalaje. Naspäť sa mi ísť nechcelo. Tak som našiel na google mapách takú malú cestu - po ktorej by som sa čo najrýchlejšie dostal na správnu trasu. Bola síce najkratšia, ale zato to bol kamenistý terén s pár nepeknými stúpaniami. V jednom z tých stúpaní som si nevšimol, že za plotom okolo ktorého som išiel, boli kone. Jeden zrazu vydal divný zvuk, ja som sa hrozne zľakol, zanadával som - nato sa zľakli aj tie kone a bežali od plota.
Takto som sa dostal na vytúžené Visalaje.
Odtiaľ nasledoval krásny zjazd po ceste až do osady papežov, kde je začiatok stúpania na Lysú. Bez zbytočných zastávok som sa na to vrhol. Hneď na začiatku som predbehol zopár cyklistov na cestných bicykloch, čo povzbudilo moju psychiku. Staral som sa o správne dýchanie a počítal, že koľko mi ostáva na vrchol. Išlo sa mi parádne - no nešiel som naplno, pretože som pamätal aj na to, že ma čaká ešte cesta domov spolu so všetkými tými kopčekmi. Ľudí tu bolo požehnane. V tom stúpaní bolo tak veľa cyklistov, že to vyzeralo ako na preteku. Veľa cyklistov som predbehol, veľa ich tlačilo bicykle dohora, veľa cyklistov išlo už zhora dole. Mňa predbehol len jeden. Na vrchole bolo obrovské množstvo ľudí.
 |
| Tento stroj. :) Najlepší parťák. |
 |
| V správny čas na správnom mieste? Kamarát Vlado ma našiel na zázname z kamerky, ktorá je na Lysej hore. Určite ma vidíte pri tom plote v tom žltom drese. Ja som tam medzitým sledoval skupinku ľudí, ktorí sa snažili robiť o obelisk stojky na hlave. Vyzeralo to dosť komicky. :) |
 |
| A aj výhľady za to stáli - ako vždy. :) |
Ja som išiel ku obelisku, ktorý je úplne na vrchole, dal som si kofolu a išiel som naspäť. Hore bolo asi 15°C, takže som v zjazde celkom dosť vymrzol. Stúpanie z papežova na Visalaje ma bolelo. Nohy som mal po zjazde celkom stuhnuté a tak som ich musel rozhýbať. Z Visalají som išiel už správnou cestou na Biely kríž - ide o terénny kúsok cesty, kde je tiež celkom nepríjemné stúpanie (teda pre mňa). Z Bieleho kríža nasledoval zjazd po tej krásnej asfaltke, až ku skratke na Klokočov - čo bolo tiež stúpanie.
 |
| Keď sa povie, že krásna cesta - tak to vyzerá presne takto. Asfaltka skrytá v lese, kde nepečú obrovské teploty. |
Z kopca na Klokočove nasledoval opäť zjazd a pomáhal mi aj spomenutý vietor, ktorý fúkal zo severu. Tak som to vyčasovkoval až do Turzovky ku kruhovému objazdu, odkiaľ ma čakalo posledných 10 kilometrov, ktoré som nakoniec preletel ako nič.
Prišiel som domov a... celé sa mi to zdalo nejaké jednoduché. Bolo to 92 kilometrov a nastúpaných som mal cez 2 000 výškových metrov. Boleli ma trochu kolená, no inak som bol v pohodičke. Keby som tie posledné kilometre nešiel naplno, tak by som išiel ešte niekde 8 kilometrov, až to zaokrúhlim na 100 km, ale.. už sa mi nechcelo. A ani mi to nevadí. Celú cestu som si dával pozor na jedenie a pitie a aj na to, až sa niekde príliš nezničím.
Takže tento rok to nebudem označovať ako blbosť. Urobil som si z toho príjemnú etapu, ktorú môžem opakovať aj častejšie.
Bola to však jedna z mojich najkrajších trás. Skutočne som si celú cestu užíval okolie - o samotnej Lysej hore ani nemusím hovoriť. Výhľady boli parádne, cesta bola zo sobotného dažďa na niektorých miestach vlhká - no nie tak aby to špliachalo, ale aby to príjemne zospodu chladilo.
Doma som bol poriadne hrdý na seba. 92 kilometrov nie je nejaká extra dlhá vzdialenosť, ale... to množstvo stúpaní a samotné miesta ktorými som prešiel. To mi prišlo ako poriadne super.
Ani som nevedel, že či mám o tom písať príspevok, no večer som si povedal, že by som mohol skúsiť písať o každej jazde na Lysú, ktorú absolvujem z môjho domu a číslovať to. Ako rád hovorím: predsa len.. je to Lysá hora!
