Giro d´Italia, Tour okolo Talianska.
La Lotta per Rosa - boj o ružovú.
To je len pár z mnohých titulov cyklistického preteku, ktorý sa koná v Taliansku. Ďalej si budete môcť prečítať, že pretek už celkom veľakrát prešiel cez hranice Talianska. A to nie len do susedných krajín. Ale všetko po poriadku.
Ďalej v blogu budem písať skratku, ktorá sa používa vo svete cyklistiky a tá je jednoduchá: Giro. :)
Kto číta môj blog tak si všimol, že ako najväčší cyklistický úspech, po žltom drese na Tour de France, uvádzam práve víťazstvo na Giro d´Italia.
Tu sa na chvíľku zastavím. :) Ide len o môj názor. Pre niekoho je zaujímavejší iný pretek, klasiky, alebo podobne, no pre mňa sú najväčšie 3 preteky a to sú v tomto poradí: Tour de France, Giro, Vuelta.
Ale späť k Giru!
Giro sa začalo jazdiť v roku 1909. Jediné prestávky boli počas prvej a druhej svetovej vojny. Ročník 2017 je číslo 100.
A prišiel s tým Taliansky časopis: La Gazzetta dello Sport. Videli úspech časopisu L´Auto, ktorý organizoval Tour de France, a chceli prísť s niečím podobným.
Na obrázku nižšie je titulná stránka z 24. augusta 1908. Ale dočítal som sa, že sa prvý krát Giro objavilo už 07. augusta 1908, ale tú stránku som nenašiel.
Na tomto obrázku sa píše o víťazstve Carla Orianiho z roku 1913.
Etapy na trojtýždňových pretekoch sú rôzne. Horské, rovinaté, zvlnené, časovky jednotlivcov a tímov. Väčšinou sa ich organizátori snažia oznámkovať podľa náročnosti.
Pretekári bojujú vo viacerých súťažiach.
Generálna kvalifikácia znamená, že pretekár, ktorý prejde trasu celého preteku za najkratší čas, vyhral. Pretekárovi sa počíta čas vo všetkých etapách. Podľa toho vieme, kto je prvý, druhý,...
Počas pretekov môžu byť, ale nemusia: časové bonifikácie. Čo to znamená? Že na konci etapy, alebo niekde počas nej je miesto, kde pretekár, môže dostať bonusové sekundy. Nedostanú ju všetci, ale len určitý počet cyklistov, ktorí tým miestom prejdú prví.
Jazdec, ktorý je predbežne počas preteku prvý v tejto kvalifikácii, alebo v nej na konci zvíťazí, nosí dres v ružovej farbe. To je podľa toho papiera na aký vychádzala Gazzetta, ako som písal vyššie.
Vyzerá takto a poznáme ho ako Maglia Rosa:
(nositeľ na obrázku: Marco Pantani )
Druhou súťažou je horská.
Je celkom dosť pretekárov, ktorí idú po tejto súťaži. Prvý krát sa objavila v roku 1933. O čo ide? Počas trojtýždňového preteku sa nachádza na trati veľa kopcov. A kto ním prejde ako prvý získava body. Body získava aj pár jazdcov, ktorí prejdú za ním, ale každý ďalší pretekár dostane bodov menej a menej. To, že koľko bodov a aký počet cyklistov body dostane, závisí aj od kategórie kopca. Je ich 5. Najľahšie kopce sú 4-tá kategória, potom je tretia, druhá, prvá a najvyššou kategóriou je: Cima Coppi. Tak sa to volá na Gire, ale na Tour de France, či v appke Strava to poznáme pod pojmom: Hors Category (HC).
Dres, ktorý nosí predbežný alebo celkový víťaz tejto súťaže nosí Maglia Azzurra - Modrý dres. Kedysi sa ale nosil dres zelený.
Súťaž o body, bodová súťaž, šprintérska súťaž.
Prvý krát bola na Gire v roku 1966.
O čo ide? Rovnako ako pri kopcoch sa udeľujú body. Udeľujú sa v cieli niektorých etáp, či na špeciálne zvolených miestach, počas etapy. Body sa udeľujú aj v časovkách. Body sa rozdeľujú rovnako ako pri kopcoch - je určitý počet pretekárov, ktorí dostávajú body podľa toho, či pretekár prešiel prvý alebo na inej pozícii. Kategórie tu nie sú, no organizátor môže stanoviť, ktorý cieľ, miesto počas etapy, bude mať toľko a toľko bodov. Ale väčšinou je najviac bodov za víťazstvo v rovinatých etapách.
Predbežný, alebo celkový víťaz nosí červený dres, Maglia Rossa (s dvoma s, na rozdiel od ružového). Aj keď! Pre rok 2017 sa bude volať inak - Maglia Ciclamino. Tá farba už kedysi bola, ale potom sa zmenila na červenú.
Nositeľ červeného dresu na obrázku: Nacer Bouhanni.
Nositeľ Maglia Ciclamino na obrázku: Mario Cipollini, ktorý dokázal túto súťaž vyhrať na Gire 3x, ale jeho najväčším úspechom je vyhratých 42 etáp na tomto preteku.
Ďalšia súťaž je tu od roku 1976, pár krát sa ale stalo, že nebola. No teraz už patrí do každého ročníka.
Ide o súťaž , kde sa oceňuje najlepší pretekár v celkovej kvalifikácii, ale len do 25 rokov. Súťaží sa o Maglia Bianca - biely dres.
Na obrázku sa nachádza Fabio Aru.
Súťaží je ešte pár, no tieto 4 sú najznámejšie. Napíšem ešte o jednej, ktorá je už síce zrušená, ale mňa osobne dosť pobavila. :)
Súťažilo sa o Maglia nera - čierny dres. A dostal ho pretekár, ktorý bol posledný v celkovej kvalifikácii. Dokonca ho jeden pretekár vyhral 2 krát! A dá sa dočítať, že niektorí jazdci ho skutočne chceli a naschvál išli pomaličky a pozadu. :)
A niečo k histórii. Ale skutočne len prehľad, pretože o Gire by sa dalo toho napísať veľmi veľa.
Prvý ročník vyhral Luigi Ganna. Nedá s povedať o koľko minút vyhral, pretože až do roku 1913 sa nepočítal do celkovej kvalifikácie čas, za ktorý sa Giro prešlo, ale body. Jazdec prešiel cieľom a dostal nejaké body. Na konci sa to spočítalo a bolo jasné kto vyhral. Prečo to tak bolo? Lebo to bolo lacnejšie ako merať čas každému pretekárovi.
Lugi Ganna na Talianskej poštovej známke. Je tu zároveň znázornená aj trasa Gira z roku 1909.
Ďalšie 2 roky vyhral Carlo Galetti. A v roku 1912 urobili organizátori to, že zrušili individuálnu kvalifikáciu a nahradili ju tímovou. To znamená, že tento ročník nemá víťaza jazdca, ale stajňu. A tá víťazná sa volala: Team Atala.
V roku 1914 organizátori zmenili generálnu kvalifikáciu z bodovej na časovú. A v rokoch 1915-1918 bola prvá prestávka Gira, kvôli vojne. Do tejto prestávky malo Giro celkovú dĺžku od 2 443 kilometrov do 3 526.
Ďalšie obdobia sú rozdelené podľa toho, kto v tie roky dominoval. Prvá bola Brunerova dominancia. Potom to bol súboj: Bartali vs Coppi. Potom cudzinci: Merckx, Hinault. Zase Taliani: Marco Pantani, Garzelli, Simoni. A nakoniec je to obdobie posledných rokov.
Prvý jazdec, ktorý vyhral Giro tri krát sa volal: Giovani Brunero. Neskôr sa k nemu pripojili: Gino Bartali, Fiorenzo Magni, Felice Gimondi a Bernard Hinault.
Potom sú jazdci, ktorí vyhrali 5 krát: Alfredo Binda, Fausto Coppi a Eddy Merckx.
Na obrázkoch sú ( z ľavej strany): Binda, Coppi a Merckx.
Prvý víťaz, ktorý nebol Talian bol Hugo Koblet zo Švajčiarska. A to až v roku 1950. Je na obrázku nižšie.
Na obrázkoch: Indurain, Hinault, Anquetil (5-násobní víťazi Tour de France zvíťazili aj na Gire)
Zo súčasných cyklistov, ktorí tu vyhrali generálnu kvalifikáciu spomeniem: Alberta Contadora, Vincenza Nibaliho a Naira Quintanu.
Celková dĺžka sa točí okolo tých 3 500 kilometrov a väčšinou sa jazdí 21 etáp.
Giro d´Italia neštartuje vždy v Taliansku. V roku 1965 to bolo San Marino, 1966 Monaco, 1973 Belgicko, 1974 Vatikán, 1996 Grécko, 1998 Francúzsko, 2002, 2010 a 2016 Holandsko, 2012 Dánsko a v roku 2014 to bolo severné Írsko.
A teraz tá otázka - Prečo je Giro d´Italia také úžasné?
Na to sa budem snažiť odpovedať takou mojou úvahou a myšlienkami.
Niektorí hovoria, že je to najkrajší a zároveň najťažší etapový pretek na svete. Zároveň tvrdia, že nie je ani taký nervózny ako je Tour de France. A práve s Tour ho trošku porovnám. Nedávno som čítal zopár článkov, ktoré písali rôzni ľudia a tiež porovnávali tieto dva legendárne preteky. Najväčšia škoda pre Giro d´Italia je to, že sa jej nezúčastní Chris Froome. Nechcem tým povedať, že tá kvalita tým nejak extra padne. Skôr to pocítime až počas Tour. Na Tour totiž Froome s tímom SKY tvoria dokonale namazaný stroj, ktorý dokáže vyhrať tento etapák. Preto je Froome šampión z Tour. A tohto šampióna by sme chceli vidieť v Taliansku v ťažkých etapách, ako súperí s jazdcami, ktorí svoje maximá uplatnia práve tu. Mnoho jazdcov má totiž ako prioritu práve Giro d´Italia. Tak to bolo aj v minulosti. Veľké postavy ako Gino Bartali, Marco Pantani a ďalší mali radšej práve tento pretek. Možno preto, že boli rodení Taliani. Títo dvaja vyhrali aj Tour de France, ale išli tam preto, lebo ich vyprovokovali novinári z Európy - pýtali sa totiž v novinách, či dokážu vyhrávať preteky aj keď vytiahnu bicykle z Talianska.
Tour je predsa len väčší pretek - s väčšou prestížou, a aj ja ju mám asi trochu radšej ako Giro. Ale nie tento rok. Rok 2017 je ročník číslo 100. Trasa preteku vyzerá fantasticky. Od stúpania na Etnu, cez Stelvio až po legendárne Montirolo, ktoré bude mať tento rok titul: Scarponiho kopec, podľa veľmi obľúbeného Talianskeho cyklistku ktorý nedávno nešťastne zomrel.
Stý ročník bude legendárny. Príde dokonca opäť aj Nairo Quintana, ktorý sa údajne tento rok pokúsi vyhrať aj Giro aj Tour. Všetci sme tajne dúfali, že príde aj Froome, ale nestalo sa tak. Ďalšími horúcimi favoritmi budú jazdci ako Vincenzo Nibali, Thibaut Pinot, Tom Dumoulin, Steven Kruijswijk, dokonca aj líder tímu SKY na Giro - Geraint Thomas... Že niektorí by neboli na Tour de France favoritmi? To je to krásne na Gire - nie je tak ľahko predvídateľné, a keďže nieje tak nervózne tak tu môže vyhrať každý jazdec - ktorý to v kopcoch vie a má za sebou dobrý tím. A tých, ktorých som vymenoval to všetko majú. Veľmi sa favorizuje Nairo Quintana - keby som mal ja staviť nejaký peniaz, tak dám na neho, ale... Ja nechcem ľahko predvídateľný pretek a budem dúfať, že mu to niektorí jazdci len tak nenechajú a odovzdajú zo seba maximá.
Aj trasa vyzerá tento rok super. Organizátori sa ju snažili urobiť tak, aby išla po rodiskách naslávnejších cyklistov, ako bol Coppi, Bartali... Zaujímavosť je aj to, že už po prvých troch etapách bude voľný deň, a štvrtý deň budú cyklisti stúpať na prvý veľký kopec - na Etnu. Uvidíme aj celkom náročnú 39 kilometrov dlhú časovku a etapa č. 16 vyzerá neuveriteľne. Presný dátum: utorok 23. mája. V 227 kilometrov dlhej etape vidíme najskôr veľmi ťažké stúpanie na Mortirolo a hneď po ňom budú cyklisti liezť na Passo dello Stelvio. Sú to dve najikonickejšie stúpanie Giro d´Italia a organizátori nám ich naservírovali do jednej etapy. Touto etapou to ale nekončí, pretože po nej prídu opäť veľmi ťažké etapy a už teraz som zvedavý, že počas ktorej etapy tohtoročného Gira sa rozhodne o víťazovi. Ak však rozdiely nebudú obrovské tak posledná etapa bude veľmi zaujímavá. Už sme si zvykli na také lenivé dojazdy, ale tento rok, bude poslednou etapou časovka dlhá 28 kilometrov z Monzy (motoristická dráha) až do Milána.
K Amore Infinito sa viaže aj toto video:
Rozprávač hrá na city každého cyklistu. Ako napríklad keď prirovná bicykle pretekárov k cisárskym koňom.
Dám tu aj video od organizátorov, ktoré je akýmsi "trailerom" k tomuto ročníku:
A ešte jedno video. :) Bolo to vytvorené ako motivácia pred Girom 2015.
Ide o trofej, na ktorú sa píšu mená víťazov hlavnej súťaže - generálnej kvalifikácie.
Takže nezabudnite. Ak sa budete doma nudiť, tak choďte na bicykel. A ak bude škaredo, tak si nalaďte Giro d´Italia a len tak počúvajte, čo budú komentátori rozprávať o histórii, o okolí, o prírode, o budovách - prekrásnej architektúre, o legendách preteku. A samozrejme počúvajte aj to, ako budú zvyšovať hlas v kopcoch.
