 |
| Lance Armstrong |
Tento príspevok bude opäť len akousi úvahou - z mojej hlavy. A budem skákať raz tam, raz sem.
Čo to ten doping je? Ide o nejaké látky, ktoré pomáhajú zvýšiť športovcom ich výkon - jeho výdrž, silu, rast svalov, okysličovanie buniek v tele... Existuje list zakázaných látok.
Kedy to prišlo do cyklistiky? Doping nebol hneď nelegálny. Jazdci si dávali rôzne látky pre zmiernenie bolestí na bicykli, niečo čím by oklamali telo aby.. nebolelo. Neskôr sa začali niektoré látky postupne zakazovať.
Keď bolo zastavené vozidlo Festiny v roku 1998 a vnútri sa našlo obrovské množstvo rôznych látok ako: EPO, anabolické steroidy, tak sa začal lov. Tím Festiny bol vylúčený z Tour de France.
Len 96 zo 189 jazdcov dorazilo do Paríža. Bola to katastrofa. Tento ročník mal jedno pozitívum - vyhral Marco Pantani. Jeho život bol tiež poznačený dopingom, ale trošku inak - falošným obvinením, po ktorom sa mu zrútil svet.
Potom nastúpil na scénu cyklistiky jeden Američan. Hovorilo sa o ňom ako o nádeji pre cyklistiku. Prežil rakovinu a jeho meno je Lance Armstrong.
Veľmi silný chlapík, ktorý mal za cieľ jediný pretek: Tour de France. Nezaujímali ho iné Grand Tour. Len tento jeden pretek a tomu podriaďoval celú energiu - a pridal niečo viac. Doping. Nedávno vyšiel film o Armstrongovi: The Program.
Ten film bol šialený. Ukazovali tam nečisté praktiky, podvody, osobnosť Armstronga - jeho pretvárky a klamstvá. Ale niečo tam nebolo. Možno iba tak náznakom. To bola tá tvrdá drina. Šialene veľa roboty, aby dosiahol to, čo dosiahol. Nebolo to tak, že by prišiel pred pretekom, pichol si ihlu a hneď vyhral.
Armstrong podvádzal, používal zakázané látky a 7 titulov mu bolo právom odobratých. Cyklistika bola v tom čase pod obrovským nánosom špiny - čo ale nik nevedel, až pokiaľ to nevyšlo na svetlo.
A často stretnem niekoho kto povie: Ale on to vyhral!
Armstrong podvádzal, používal zakázané látky a 7 titulov mu bolo právom odobratých. Cyklistika bola v tom čase pod obrovským nánosom špiny - čo ale nik nevedel, až pokiaľ to nevyšlo na svetlo.
A často stretnem niekoho kto povie: Ale on to vyhral!
To áno - vyhral tých 7 ročníkov, ale stratil ich. Vtedy ich vyhral, ale už nie je ich víťazom.
A bola to katastrofa. Prichádzali ďalší a ďalší pretekári - sami sa priznávali, alebo boli odhaľovaní.
Až prišla nová generácia. Občas niekto spätne vyšetrovaný, občas sa nájde nález a cyklista je hneď vylúčený a potrestaný, ale väčšina už nič. Začali vznikať nové tímy, ktoré mali za cieľ vyhrávať "čisto". Ako napríklad team Sky - tím ktorý keď vznikol mal za cieľ dosiahnuť to, aby do piatich rokov od vzniku tímu, vyhral nejaký Brit Tour de France a čisto. Ľudia čo sa orientujú vo svete cyklistiky ma teraz môžu zastaviť a povedať: A čo Wiggins, ktorý je práve vyšetrovaný? Neviem - neviem či je "čistý", ale dúfam v to. Dokonca som dnes začal čítať jeho knihu.
 |
| Tour de France 2012. Wiggins v strede, vľavo Froome a vpravo Nibali. |
A Christopher Froome? Na neho často počujem - ten určite dopuje!, to sa nedá takto vyhrávať!, ide ako stroj bez bolesti. A na tom sa smejem. Froomov životopis stojí za prečítanie. Riadne som sa smial, keď raz na Eurosporte rozprávali, že ako sa dotrepal z Afriky do Európy, o jeho jazdách v Afrike a o jeho kamošovi, ktorý má v chatrči podpísaný žltý dres z Tour de France... A príde mi nepravdepodobné, aby takýto chlapík dopoval. Ako bonus priložím - veď má dieťa a ženu ktorú miluje. Ktorý muž by bral injekcie a drogy, keď má doma fungujúcu rodinu. Dokonca posielal vzorky do nezávislých laboratórií.
Ale možno sa mýlim a pichá si tam tie striekačky, má tam presne vymedzený plán, vďaka ktorému sa vyhne kontrole.
Ale možno sa mýlim a pichá si tam tie striekačky, má tam presne vymedzený plán, vďaka ktorému sa vyhne kontrole.
Kontroly. Ja som kdesi čítal vyhlásenie o tých kontrolách. Zhodil som film "The Program" o Armstrongovi, ale bolo tam krásne ukázané, aké bolo jednoduché to, aby sa človek vyhol kontrole. Ten antidopingový inšpektor nemal takú moc ako dnes. Dnes musia cyklisti hlásiť pol roka dopredu, že kde sa budú nachádzať a inšpektor môže prísť aj v strede noci.
Občas sa stane, že je niekto obvinený neprávom. Ja si pamätám ako Roman Kreuziger skončil na Tour de France 2012 na piatom mieste, hneď za Contadorom. Hovoril som si: Wáu. A potom prišiel pád - dopingové obvinenie. Napriek tomu, že nemal pozitívny nález. Hovorilo sa o tom ako o love na čarodejnice od antidopingovej organizácie. Nakoniec bol obvinení zbavený, ale to mu nevráti všetky preteky, ktoré kvôli zákazu vynechal. A jeho výkon tento rok... Bolo cítiť, že tie roky nepretekal.
 |
| Roman Kreuziger |
Mechanický doping a Belgičanka: Femke van den Driesscheová. Išlo o cyclocrossárku. Tej našli v bicykli motorček. Bolo to všade. Aj v našich televíziách, ktoré hovoria o cyklistike len vtedy, keď po a) Peter niečo vyhrá, b) keď sa stane niečo zlé čo pláva internetom už niekoľko dní.
 |
| Femke van den Driesscheová |
A hneď: "to majú aj v cestnej cyklistike", "ten šport je celý zlý", "počul si o motorčekoch?", "to by som aj ja dokázal s motorčekom vyhrávať"...
Až na ten problém, že také bicykle sa vyrábali už dlhšie (dokonca sa dal normálne kúpiť) a UCI to kontrolovala pred týmto incidentom za pomoci rôznych termokamier, mini kamier, meraní váhy bicykla, pečatení rámov. V mužskom cyklocrosse sa motorčeky tiež neobjavili. Problém nastal u profíkov v nižšej kategórii pretekov za ktoré sa dá tiež vyhrať nejaký ten peniaz, ale nik špeciálne nekontroluje nejaké mechanické či iné podvody.
Tiež musím povedať, že ten motorček vie pridať pár Wattov, ale tiež to nieje, že človek na to sadne a hneď je majster sveta.
No kto najviac kričí o tom, že tá cyklistika je zlá a že všetci tam dopujú? Mám tu 2 skupiny ľudí. Prvá skupina sú športovci, ktorí makajú, ale nemajú šancu dosiahnuť také výkony, ako profíci. To vidia na základe časov, alebo Wattov (jednotka výkonu). Alebo na to jednoducho nemá. A taký človek ľahko povie: tamtí len dopujú, preto sa na nich nedotiahnem. Samozrejme takých je máličko (teda dúfam).
A potom sú to ľudia, ktorí to nikdy neskúsia. Nikdy nesadnú na bicykel s cieľom vyliezť nejaký kopec za nejaký čas. Na tom nieje nič zlé, pokiaľ si uvedomí, že je za tým obrovská drina, aby sa tí športovci dostali tam, kde sú. Ak si to neuvedomí, tak sa z takého človeka stane pesimista, ktorý si myslí, že keď si pichne injekciu s nejakým hormónom, alebo mu niekto pomôže s EPOm, tak hneď bude na vrchole a bude vyhrávať pretek za pretekom. A to je predsa nezmysel. Taký človek môže dokonca začať hundrať aj na ostatných športovcov len preto, že nie je schopný postaviť ten svoj zadok zo stoličky.
A to som stále nepísal o špeciálnych jedálničkoch, absencii alkoholu, veľmi tvrdých tréningových plánoch (tréning neznamená len to, že sa ide cyklista previesť pár desiatok kilometrov). Sú ľudia, ktorí majú v tímoch za úlohu zanalyzovať dáta svojich jazdcov a naplánovať im, že ako často, kedy, od koľkej do koľkej a ako majú jazdci trénovať. Pracujú s Wattmi a číslami. A aj keď to nieje najkrajší štýl jazdenia, tak takto Chris Froome a tím Sky vyhrávajú Tour de France.
Čo si myslím ja? Podľa mňa cyklistika prechádza rôznymi obdobiami. A tvoria ju ľudia, ktorých tie obdobia ovplyvňujú. Raz sa správajú ako hlupáci, inokedy ako hrdinovia. Sú ovplyvňovaní vlastným egom, alebo tvrdou rukou tímového riaditeľa. Teraz zažívame opätovný boom. V starších dobách bola cyklistika v Taliansku populárnejšia ako futbal. Vo Wigginsovej knihe som čítal, že keď pelotón prechádzal cez dedinku vo Fr, tak im jedna staršia babka hovorila: poďte chlapci! A veď to môžete vidieť v TV. Pri každej etape veľkých pretekov, tie obrovské množstvá fanúšikov. Ľudia, ktorí tým žijú.
Máme obrovský nárast cyklistov v Británii, v Beneluxe, v Dánsku, na Slovensku, v USA... Teraz je na profíkoch, aby si uvedomili, že na ich ramenách stojí cyklistika. Pretože môžeme jazdiť na bicykloch bez toho, aby sme sledovali profi pelotón, ale... Jedna obrovská časť cyklistiky by umrela. Nám ostáva ukazovať profíkom našu podporu. Ukázať im, že pre nás sú to hrdinovia aj bez toho aby podľahli pokušeniu dopingu. Doping je totiž smrť profesionálnej cyklistiky a profesionálna cyklistika je veľmi dôležitým orgánom samotnej Cyklistiky.
