Hmm.. Možno sa pokúsim "zadefinovať", akú cyklistiku ja vlastne robím.
Niekto vidí cyklistiku ako miesto, kde môže robiť osobné rekordy, niekto to berie ako preteky a iní berú bicykel ako turistický prostriedok, ktorý je pre nich rýchlejší a zaujímavejší ako pešia chôdza.
Niekto vidí cyklistiku ako miesto, kde môže robiť osobné rekordy, niekto to berie ako preteky a iní berú bicykel ako turistický prostriedok, ktorý je pre nich rýchlejší a zaujímavejší ako pešia chôdza.
A ja? Zo všetkého kúsok.
Rád si zašprintujem nejakú časovku,
až prekonám svoje osobné rekordy,
občas idem na pretek - kde kukám
ostatné mašiny, porovnám si ako
na tom som s výkonom.
A ako prejav turistiky?
Rád si zašprintujem nejakú časovku,
až prekonám svoje osobné rekordy,
občas idem na pretek - kde kukám
ostatné mašiny, porovnám si ako
na tom som s výkonom.
A ako prejav turistiky?
O tom ani nemusím písať.
Ja keď sadám na bicykel, tak vždy vykonám svoj rituál - uvariť si do fľašiek zelený čaj, do neho pridať citrónovú šťavu a lyžičku cukru. Potom zbaliť do nepremokavého puzdra mobil, občianku, kartičku poistenca a nejaké drobné. Kľúče od domu a nejaké to jablko do vrecka. Potom už len zapnúť appku na mobile a ide sa!
Keď mám nejaké starosti a povinnosti (ako napríklad teraz prax a školu), tak sa často pristihnem pri tom, ako uvažujem nad tým, čo budem robiť a tak... Takže niekedy je tá cyklistika aj spôsob ako si dať dokopy svoje myšlienky a naplánovať si nejaké veci. Ale niekedy si sledujem tachometer, srdcové tepy a idem na čo najlepší čas, trénujem nohy a podobne.
Posledný je typ jazdy, keď fotím s telefónom každú vec čo vidím, pretože budem písať tu - na blog.
A jazdiť sám, či v skupine? Keď sa nájde dobrá partia tak nikdy nie je problém. Som za to len a len rád. Pre mňa je to super, pretože zo skupinových jázd sú vždy dobré nápady na napísanie príspevku. Už som zažil aj (pre mňa) absolútne šialenosti, ako minuloročných 139 km v jednej jazde, keď som sa ťahal za Stanom, ktorý mal cestný bicykel, alebo aj na druhú stranu ešte dlhšej jazde so spolužiačkou Jankou, keď sme išli z Ružomberka domov na Kysuce na bicykloch. Dlhšia bola časovo, nie vzdialenosťou. Parádne zážitky boli z oboch jázd. Vždy sa človek zasmeje, niekedy keď nestíha tak si vytrpí snahu udržať sa s parťákmi. Najlepšie sú jazdy s chalanmi zo Stravy, tie mám najradšej. Často sme išli aj trasy, o ktorých som ani nepočul. Aj keď! Na najlepšie skupinové jazdy sa štverajú jazdy s mojou Ivkou - veď sme toto leto odjazdili zopár parádnych kilometrov.
No jazdiť stále s niekým? Nie. Ja milujem ten pocit slobody. Keď idem na bicykel a doma sa pýtajú: "Kam ideš?", tak ja vždy odpovedám, že ešte sám neviem. Prídem predsa ku križovatke a tam sa rozhodujem: Smerom do Čadce, na Turzovku alebo na Korcháň? A počas jazdy si hovorím a teraz idem tam a tam. Môžem si ísť svoje tempo, robiť prestávky kedy len chcem a... aj sa so sebou porozprávať. Občas ale prišiel ten trapas, že ma niekto počul a len na mňa nemo kukal.
Samozrejme, keď nejazdím tak sledujem nejaké tie preteky, novinky zo sveta bicyklov, čítam čo sa kde deje. Takže aj keď veľa nejazdím, tak tej cyklistike sa proste venujem. Snažím sa poznať jej históriu, nielen o jazdcoch, ale aj o samotných pretekoch a ikonických kopcoch. Obdivujem legendy z minulých dôb a fandím dnešným profi-cyklistom, aby sa tiež raz stali legendami.
Je tu ešte jedna špeciálna vec a to: prostredie. Na našich horných Kysuciach a v Beskydách nie je o čom hovoriť. Je to tu čarovný kraj.
No cyklista si vie podľa mňa užiť aj mesto - veď ja som v Prahe najazdil cez 600 kilometrov a neskutočne som si to užil.
A nemôžem zabudnúť ani na okolie Ružomberka - veď som dva krát vyliezol na Donovaly a niekoľko krát do Vlkolínca.
Keď na tým tak uvažujem tak... Stále si myslím, že Beskydy sú Top! :) No chcel som tým povedať, že jazdiť sa dá podľa mňa všade. A s kopou zážitkov.
Už ste si asi všimli, že opisujem tú cyklistiku z môjho pohľadu, prečo ma tak láka. Nemôžem písať, že: keď na to sadneš, tak ťa to určite bude hneď baviť. To nemusí byť pravda. Ale! Môže. ;-)
Ja rád hovorím: Cyklistika je neuveriteľná!
Samozrejme, sú aj cyklisti, ktorí to berú čisto ako šport. Dávajú do toho minimálny.. ako to povedať.. cit. Je to pre nich kolobeh: tréning - pretek - tréning - pretek. No v cyklistike je super, že to tak byť nemusí. Je tam krásne prepojenie s tou turistikou. Človek vytiahne mapu, alebo kukne na internet, že kade jazdia iní cyklisti a vie si naplánovať neuveriteľnú trasu. A ak nejaký šofér za volantom nadáva na cyklistov - tak my cyklisti, si vieme nájsť také trasy, počas ktorých nestretneme ani jedno auto. Viď moje MTB dobrodružstvo, o ktorom som tu písal.
To bola absolútna šialenosť pre mňa. Videl som potom fotky na internete, ako jeden chalan išiel kúsok po tej istej trase, ale na rozdiel odo mňa nestihol dôjsť do civilizácie pred západom slnka. Tak mal odfotené, ako so svetlami na bicykli išiel cez les. Normálny človek si povie: Blázon!, Nebezpečné!, ale ja som si povedal, že to bola frajerina. A o tom to vlastne je!
Spomínam si na jeden citát: "Kedysi sa tí ľudia volali objavitelia/dobyvatelia, dnes sa volajú cyklisti."
Dobyvatelia preto, lebo... Tie kopce čo lezieme, sú často šialené. Za mňa hovorí toto: Na Lysú horu, alebo aj toto: Queen Stage. Najazdil som tento rok menej kilometrov, ale také etapy... A to som ešte nespomenul moju jesennú klasiku: Raková - Černová. Tú som si dal minulý týždeň. Cez Lutiše, Terchovú, okolo rieky Orava, až do Černovej. Etapa bola kratšia, pod 90 km., ale... Bolelo to ako čert. V ten deň som sa rozhodoval: ísť to na bicykli? Alebo priamym vlakom z Čadce do Ružomberka, ktorému to malo trvať 2 hodiny. Nakoniec som sa vybral na bicykli, trvalo to cez 4 hodiny, ale bola to riadna paráda. Tými krajmi som išiel len pár krát v živote. Autom si človek veľa vecí nemá šancu všimnúť, vo vlaku si akurát pospím, alebo sa hrám na mobile. Ale toto stálo za to!
A za všetkými tými dobrodružstvami je ten bicykel. Vec, o ktorú sa človek stará, aby sa mu nepokazila. Niekedy je v TV vidieť, ako profíci hádžu od zlosti svoje bicykle o zem. To by som ja svojmu bicyklu v živote neurobil. Už to nie je len nejaký prostriedok. Vždy som sa smial, keď bola relácia: Top Gear (o autách) a tam občas vypustili moderátori hlášku, že tie autá milujú. To bolo väčšinou po nejakom ich dobrodružstve. Ja som sa tomu smial, ale potom som to pochopil. Neznamená to ani z ďaleka to, čo voči inému človeku!, ale niečo za tým určite je. Ten (pre mňa) bicykel vie prirásť človeku k srdcu. A poriadne.
(aj keď sa vždy nájde nejaký človek, ktorý kritizuje môj predstavec, alebo to, že už má 4 roky - pre mňa je dôležité, že stále funguje na 100%!) :D
A ešte jedna veľmi dôležitá.. vec. A to je každý jeden cyklista sám. Musí nájsť v sebe to odhodlanie, ten voľný čas, namakať sa počas pedálovania do toho kopca, alebo aj na rovine. Najdôležitejšie je to chcenie. Kde je vôľa - tam je aj cesta. A to platí aj v cyklistike.
Ako povedal Eddy Merckx: "Jazdite tak veľa alebo tak málo, tak dlho alebo tak krátko, podľa toho ako sa cítite. Ale jazdite!"
Tak som sa snáď vykecal. Som zvedavý, či to niekto dočítal až sem. :D
Niečo na koniec?
Skúste to! Raz na to sadnete a možno vás to chytí tak, že budete rozprávať o svojich vlastných dobrodružstvách. Verte mi keď poviem, že potom budete môcť rozprávať doslova príbehy o svojich jazdách, o miestach kde ste boli. Vysvetľovať ostatným ľuďom, že kde čo je a ktorý kopec má aké meno.
A tí ktorí tak jazdia? Dúfam, že nám to vydrží čo najdlhšie a každým rokom si budeme do svojich myslí zapisovať svoje vlastné príbehy z ciest na bicykli.
Ja keď sadám na bicykel, tak vždy vykonám svoj rituál - uvariť si do fľašiek zelený čaj, do neho pridať citrónovú šťavu a lyžičku cukru. Potom zbaliť do nepremokavého puzdra mobil, občianku, kartičku poistenca a nejaké drobné. Kľúče od domu a nejaké to jablko do vrecka. Potom už len zapnúť appku na mobile a ide sa!
Keď mám nejaké starosti a povinnosti (ako napríklad teraz prax a školu), tak sa často pristihnem pri tom, ako uvažujem nad tým, čo budem robiť a tak... Takže niekedy je tá cyklistika aj spôsob ako si dať dokopy svoje myšlienky a naplánovať si nejaké veci. Ale niekedy si sledujem tachometer, srdcové tepy a idem na čo najlepší čas, trénujem nohy a podobne.
Posledný je typ jazdy, keď fotím s telefónom každú vec čo vidím, pretože budem písať tu - na blog.
 |
| Prichytený pri robení si selfie pod hradom Karlštejn |
No jazdiť stále s niekým? Nie. Ja milujem ten pocit slobody. Keď idem na bicykel a doma sa pýtajú: "Kam ideš?", tak ja vždy odpovedám, že ešte sám neviem. Prídem predsa ku križovatke a tam sa rozhodujem: Smerom do Čadce, na Turzovku alebo na Korcháň? A počas jazdy si hovorím a teraz idem tam a tam. Môžem si ísť svoje tempo, robiť prestávky kedy len chcem a... aj sa so sebou porozprávať. Občas ale prišiel ten trapas, že ma niekto počul a len na mňa nemo kukal.
Je tu ešte jedna špeciálna vec a to: prostredie. Na našich horných Kysuciach a v Beskydách nie je o čom hovoriť. Je to tu čarovný kraj.
No cyklista si vie podľa mňa užiť aj mesto - veď ja som v Prahe najazdil cez 600 kilometrov a neskutočne som si to užil.
A nemôžem zabudnúť ani na okolie Ružomberka - veď som dva krát vyliezol na Donovaly a niekoľko krát do Vlkolínca.
Keď na tým tak uvažujem tak... Stále si myslím, že Beskydy sú Top! :) No chcel som tým povedať, že jazdiť sa dá podľa mňa všade. A s kopou zážitkov.
Už ste si asi všimli, že opisujem tú cyklistiku z môjho pohľadu, prečo ma tak láka. Nemôžem písať, že: keď na to sadneš, tak ťa to určite bude hneď baviť. To nemusí byť pravda. Ale! Môže. ;-)
Ja rád hovorím: Cyklistika je neuveriteľná!
Samozrejme, sú aj cyklisti, ktorí to berú čisto ako šport. Dávajú do toho minimálny.. ako to povedať.. cit. Je to pre nich kolobeh: tréning - pretek - tréning - pretek. No v cyklistike je super, že to tak byť nemusí. Je tam krásne prepojenie s tou turistikou. Človek vytiahne mapu, alebo kukne na internet, že kade jazdia iní cyklisti a vie si naplánovať neuveriteľnú trasu. A ak nejaký šofér za volantom nadáva na cyklistov - tak my cyklisti, si vieme nájsť také trasy, počas ktorých nestretneme ani jedno auto. Viď moje MTB dobrodružstvo, o ktorom som tu písal.
To bola absolútna šialenosť pre mňa. Videl som potom fotky na internete, ako jeden chalan išiel kúsok po tej istej trase, ale na rozdiel odo mňa nestihol dôjsť do civilizácie pred západom slnka. Tak mal odfotené, ako so svetlami na bicykli išiel cez les. Normálny človek si povie: Blázon!, Nebezpečné!, ale ja som si povedal, že to bola frajerina. A o tom to vlastne je!
Dobyvatelia preto, lebo... Tie kopce čo lezieme, sú často šialené. Za mňa hovorí toto: Na Lysú horu, alebo aj toto: Queen Stage. Najazdil som tento rok menej kilometrov, ale také etapy... A to som ešte nespomenul moju jesennú klasiku: Raková - Černová. Tú som si dal minulý týždeň. Cez Lutiše, Terchovú, okolo rieky Orava, až do Černovej. Etapa bola kratšia, pod 90 km., ale... Bolelo to ako čert. V ten deň som sa rozhodoval: ísť to na bicykli? Alebo priamym vlakom z Čadce do Ružomberka, ktorému to malo trvať 2 hodiny. Nakoniec som sa vybral na bicykli, trvalo to cez 4 hodiny, ale bola to riadna paráda. Tými krajmi som išiel len pár krát v živote. Autom si človek veľa vecí nemá šancu všimnúť, vo vlaku si akurát pospím, alebo sa hrám na mobile. Ale toto stálo za to!
A za všetkými tými dobrodružstvami je ten bicykel. Vec, o ktorú sa človek stará, aby sa mu nepokazila. Niekedy je v TV vidieť, ako profíci hádžu od zlosti svoje bicykle o zem. To by som ja svojmu bicyklu v živote neurobil. Už to nie je len nejaký prostriedok. Vždy som sa smial, keď bola relácia: Top Gear (o autách) a tam občas vypustili moderátori hlášku, že tie autá milujú. To bolo väčšinou po nejakom ich dobrodružstve. Ja som sa tomu smial, ale potom som to pochopil. Neznamená to ani z ďaleka to, čo voči inému človeku!, ale niečo za tým určite je. Ten (pre mňa) bicykel vie prirásť človeku k srdcu. A poriadne.
(aj keď sa vždy nájde nejaký človek, ktorý kritizuje môj predstavec, alebo to, že už má 4 roky - pre mňa je dôležité, že stále funguje na 100%!) :D
Ako povedal Eddy Merckx: "Jazdite tak veľa alebo tak málo, tak dlho alebo tak krátko, podľa toho ako sa cítite. Ale jazdite!"
Tak som sa snáď vykecal. Som zvedavý, či to niekto dočítal až sem. :D
Niečo na koniec?
Skúste to! Raz na to sadnete a možno vás to chytí tak, že budete rozprávať o svojich vlastných dobrodružstvách. Verte mi keď poviem, že potom budete môcť rozprávať doslova príbehy o svojich jazdách, o miestach kde ste boli. Vysvetľovať ostatným ľuďom, že kde čo je a ktorý kopec má aké meno.
A tí ktorí tak jazdia? Dúfam, že nám to vydrží čo najdlhšie a každým rokom si budeme do svojich myslí zapisovať svoje vlastné príbehy z ciest na bicykli.
