Preskočiť na hlavný obsah

Na Lysú horu


Všetko to začalo výzvou, že aspoň raz za rok musím vyliezť na Lysú horu. Mojich pokusov bolo tento rok viacero.
Musím spomenúť ten prvý, keď som sa napriek predpovedi počasia vydal k vodnej nádrži Šance (odtiaľ som mal ísť po turistickej trase na vrchol Lysej hory) pretože som myslel, že to stihnem na otočku. Tam ma stretli prvé kvapky a musel som to otočiť. Cestou späť som išiel posledných 5 kilometrov v totálnom lejaku, ktorý bol tak kvalitný, že som ani nič nevidel.
Druhý pokus bol o pár týždňov. Opäť som prišiel k Šanci, ale... Prebiehajú tam obrovské stavebné práce, ktoré využívajú aj ťažšiu techniku. V ten deň tam bolo toľko bagrov, tatroviek, že využívali aj turistickú trasu - tak som sa na to vykašľal.
Neskôr som išiel s chalanmi na spoločnú cyklistiku, kde som uvidel - Visalaje. Miesto o ktorom som počul, že sa dá odtiaľ ísť aj na Lysú horu. A začalo mi to vŕtať hlavou.
Pozeral som sa na dátum: 15. september. U nás na Slovensku sviatok, v ČR nie. To by znamenalo menej turistov. Počasie malo byť super - ani teplo, ani zima. A tak som začal plánovať.

Malo ísť o 100 kilometrov dlhú trasu - keď počítam aj cestu späť. Naplánovanú trasu som dal naschvál verejne na Stravu, až ju je vidieť, keby mi niekto navrhol nejaké lepšie riešenie. Vlado si ju pozrel a poradil mi jednu zmenu. Táto zmena sa neskôr ukázala ako veľmi dobrá.

Vyraziť som mal z domu, vyliezť cez Klokočov na Staré Hamry, odtiaľ okolo prírodnej rezervácie Draplavý na Visalaje. Tam, ako mi poradil Vlado, odbočiť na asfalt a dostať sa ku odbočke, ktorá smerovala priamo na vrchol Lysej hory.

Tak som sa nachystal a vyrazil o 11:00. A mal som kus šťastia. Hneď na Rakovej sa ku mne pridal chlapík na horskom bicykli, s ktorým sme sa striedali až na Klokočov. Priemerná rýchlosť pod stúpanie na štátnu hranicu bola okolo 30 km/h. Minul som dosť síl, ale preletel som tento nudný úsek cesty. V stúpaní sa mi môj kolega stratil, ale kým som hore fotil, tak ma dobehol.

Tam sa tá Lysá hora na mňa zdiaľky smiala. 




S tým cyklistom som prehodil pár slov - asi 20 minút. Hovoril mi kam ide, kade jazdí, odporučil mi nejaké trasy. Zistil som, že má po 40-tke a má najazdených cez 2800 kilometrov tento rok. Jeho horský bicykel mal ale šialene hrubé plášte.
Bola paráda takto niekoho stretnúť a prejsť s ním 20 kilometrov. Hore sme sa rozlúčili. On odbočoval do Bílej, teda na druhú stranu ako som mal ísť ja. No ešte predtým sa pozrel na tú Lysú a povedal, že tá je ešte poriadne ďaleko.
Pokračoval som na Staré Hamry. Po ceste som zastavil ku "studničke", ktorá je mojou povinnou zastávkou, vždy keď idem tadeto.



Po niekoľkých menších kopčekoch som sa dostal ku prírodnej rezervácii Draplavý. Cesta ju obchádza a.. tá cesta je príšerný kopec. Sú to skoro 3 km s priemerným sklonom 8%. Ale aj tak som sa takmer celú trasu kukal doprava. Tá rezervácia vyzerá totižto dosť zaujímavo.




Kúsok vyššie bol pekný výhľad - Lysá sa už približovala.




Vyliezol som hore ku hotelu Charbulák. 



Kúsoček ďalej je drevená kaplnka panny Márie.




Ešte ďalej sú neuveriteľné výhľady na všetky strany. Sú tam aj panoramatické tabule na ktorých sú zapísané aj mená kopcov, ktoré je vidieť. Stretol som aj ďalšieho člena nášho klubu, ktorý máme vytvorený na Strave. Tiež sa volá Vlado a bol tam s rodinou. Tá trasa medzi hotelom Charbulák a Bielym krížom je riadne pekná. A práve smerom na Biely kríž som cvakol ďalšiu fotku:




Aj smerom na Klokočov, pretože som zazrel miesto, odkiaľ som ráno fotil Lysú horu. Fotka je priblížená úplne naplno. Farba sa trošku stratila, ale naživo bolo jasne vidieť, že je to ono.




Dorazil som ku bielemu krížu.




Odtiaľ som išiel smerom na Visalaje, po ceste plnej kameňov a piesku. Počas spoločného výjazdu Queen Stage, som tu tlačil bicykel. To sme vtedy išli ale z druhej strany. Bola tam aj tečúca voda, čo bolo pre mňa super. Dokonca... Myslím, že to môžem povedať už teraz - tento úsek som dal potom ešte raz z druhej strany.



Čakalo ma toto: 




Zamieril som na Visalaje, tam sa napojil na tú asfaltku a dostal sa ku odbočke na cestu, ktorá smerovala na Lysú horu.
Vedel som čo ma čaká. Je to niečo cez 8 kilometrov s priemerným sklonom 8,3%. Tak som sa najedol a išiel som do toho! 


Išlo sa mi výborne. Čas som mal dobrý, cesta bola dobrá. Stretol som veľa cyklistov, ktorí išli už z hora dole. Stretol som zopár takých, čo mali pauzy vedľa cesty, niekoľkých som aj predbehol - mňa nedostal nikto. To je síce krásne, ale je tu ten fakt, že som si v tej fyzickej námahe (hlava 
totiž neuvažovala) nechtiac vypol kamerku - takže z toho nič nieje. Bonus bol aj ten, že keď som si vytiahol mobil, až kuknem či idem vlastne dobre (pre moju absolútnu istotu), tak som klikol na Strave pauzu. Nevadí. Po ceste som stretol aj auto, na ktorom bolo napísané: "mapy.cz" a na streche mali takú guľu z ktorej kukali kamery. Dúfam, že vytvárali ten "street view" a budem tam vo výstupe na Lysú horu.
K samotnému stúpaniu - niektoré metre idú lenivo dohora, iné idú po mierne naklonenej rovine, no veľa ich je takých, čo dávajú tomu stúpaniu tie pekelné percentá. Veď pozrite sami. :)



A fotky z vrcholu. :) 

Autor tohto textu: Petr Bezruč.


"Obelisk" na vrchole Lysej hory - 1323 metrov nad morom.


Tu je smerovník. Späť som išiel na Ježánky. Tie moje predchádzajúce pokusy mali ísť po tej žltej trase k Šanci. 

Výhľady som moc nefotil, no musel som cvaknúť toto: dole je totižto tá vodná nádrž Šance.


Len pre ukážku, že prečo liezť na tú Lysú horu. Všetko je totižto.. pod vami, keď ste na najvyššom vrchu v okolí. :) 


A až je aj mňa vidieť. :)


Hore som mal ale krízu, uvažoval som, či niekomu zavolať aby po mňa prišiel autom. Prvý krát som nad takým niečím uvažoval. Volal som mojej Ivke, že som teda konečne hore a ona mi povedala, že nech to skúsim domov - podľa toho ako to pôjde. :)

Dojedol som parádnu cesnačku a skúsil som to. Išiel som dole ako som prišiel. Kúsok pod vrcholom je ďalšia tečúca voda, kde som sa zastavil. Už tretí krát som si načapoval parádnu čistú vodu. :)


Pokračoval som v zjazde, ale odbočil som už skôr, aby som dal skratku. Cez nejaké lesy, lúky som sa dostal nad Visalaje a odtiaľ tou kamenistou, terénnou cestou opäť hore na Biely kríž. Opäť som tam doplnil vodu a... kúsok som pešo tlačil bicykel.

Preletel som cez Biely kríž po tej parádnej ceste, čo sa nachádza v tých lesoch smerom do Bílej a potom som zamieril hore na štátnu hranicu. Stúpanie mi išlo síce pomaly, ale išlo! Horšie bolo to, že už začali úradovať silné bolesti hlavy.
Keď som vyliezol hore, tak som musel urobiť túto fotku - z toho istého miesta ako ráno.


Bol som v ten moment na seba aj celkom hrdý. V hlave sa ozýval hlas, ktorý kričal na tú vzdialenú beskydskú kráľovnú: "Porazil som ťa!"
Dal som zjazd do Klokočova, vyčasovkoval to ku kruháču na Turzovke, kde som mal opäť šťastie. Nejaký cyklista na cestnom bicykli išiel smerom z Makova, tak som sa za neho zavesil. Nemohol som ho vystriedať, pretože som sa ho ledva držal. Ťahal to poriadne rýchlo, až tak, že som uvažoval, že sa na to vykašlem a pôjdem svoje tempo. No neurobil som to a hneď sme boli v Rakovej. Tam som si odbočil k domu, vypol Stravu a.. dal si večer poriadne pivo! :)

Tu by mala byť celá prejdená trasa.
Stačí kliknúť TU. :)

Kvôli tomu, že som si dal niekoľko kilometrov pred vrcholom Lysej tú pauzu, tak som podľa Stravy neprešiel 100 kilometrov. V skutočnosti ich prejdené mám. :)
A bol to parádny deň. Určite je to jedna z najťažších etáp aké som kedy prešiel. 
Úplne som sa vyšťavil, no stálo to za to. Tá Lysá hora je pre mňa asi najikonickejší kopec. Bol som tam len dva krát v živote, ale... Takmer vždy keď tu na horných Kysuciach človek niekam vylezie, tak ju vidí. A trošičku vyzerá ako Osamelá hora z Pána prsteňov. :D
Nie nadarmo dostala ten titul: Kráľovná Beskýd.