Preskočiť na hlavný obsah

Moje MTB dobrodružstvo - sám a stratený



MTB - horská cyklistika
MTB - pre ľudí ako som ja - kopa blata, hrozný terén, šialené kopce na ktoré vedie cesta plná kameňov (najlepšie keď sú mokré), veľa možností ako sa stratiť, prekračovanie obrovských lesných mlák (morí) atď...
Čo to zase idem písať? Ja som si totiž povedal cez prázdniny, že by bolo parádne prejsť kúsok po červenej turistickej trase, ktorá vedie cez Zákopčie smerom na Semeteš a pokračuje ešte ďalej.
Nikdy som sa k tomu nedostal - myslel som totižto, že by to bolo parádne ísť v nejakej skupine ľudí, ktorí nevedia jazdiť MTB rovnako ako ja.
Ja som totiž cyklista, ktorý si užíva asfaltové a spevnené trasy, časovkuje to na rovinách, alebo si užíva kopec, v ktorom sa nebojí zlej cesty. K tomu by sa dalo poznamenať, že môj bicykel je vlastne hybrid. Rád hovorím, že je to rýchle aj na ceste, ale môže to vytiahnuť aj do terénu a nezabije ho to. Dokonca som si nedávno kúpil nové plášte - cyklocrossové s ktorými ma to do toho terénu aj trošku lákalo.


                                 

Tak som pozeral tie trasy. A rozhodol som sa, že vyleziem okolo Zákopeckého cintorína ku rozhľadni na Petránkach - čo je modrá trasa, ktorá sa pod rozhľadňou napája na červenú. Odtiaľ bol môj cieľ Semeteš.

08. september 2016
Nakoniec som sa tam vybral. Prišiel som ku Zákopeckému kostolu, kde sa odbočuje na spomenutú modrú trasu.




Tam pri odbočke bola aj takáto tabuľa. Petránky 4,3 km a Semeteš 22,5 km. Hovorím si - nie je problém!




Hneď za touto odbočkou je dosť nepríjemné stúpanie, ktoré má síce len niečo cez 1 kilometer, ale malo by mať okolo 12%. Tam ma začala pobolievať noha, ktorú som nešťastne zranil minulý týždeň počas futbalu. Musím sa trošku pochváliť - v tomto stúpaní som na Strave najrýchlejší. Keď som to ale tentokrát liezol, tak som nechápal ako sa mi to podarilo - takmer som zomrel.
Bojoval som ale ďalej. Zrazu sa to menilo na lúky, okolo cesty bolo plno krížov a sôch s kresťanskými motívmi. Človek sa tu cítil super.




Tu je vidieť Briavu (ten kopec nad hotelom Husárik). Vysielače je na tejto fotke ťažko vidieť, pretože mi svietilo silné slnko  a nejak zmizli. 


Na tejto je zase vidieť Lysú horu (v pozadí - tak viac vľavo). 


Tak som si išiel takýmito lúčkami. Ale to skončilo. Prišli krátke strmé stúpania. V lesoch bolo mokro, čo bolo vyšperkované cestou, ktorá sa skladala z veľkých kameňov. Nebudem klamať - dal som to! Keď som minule písal o skupinovom výjazde tak tam bolo vidieť, že som po kameňoch bicykel tlačil.
To ale dnes neplatilo. Neplatilo ale zaplatilo - bolo mi už jasné, že v ten deň vyleziem maximálne na Petránky a na Semeteš môžem zabudnúť. Toľko ma to stálo sily. Po ceste som bol aj povzbudený, pretože keď som zdravil jednu staršiu babku, tak povedala na môj bicykel: "To je ale kolečko!".
Driapal som sa ďalej, vodou - blatom, lúkami, nebezpečnými zjazdmi. Je to asi aj trošku vidieť na tejto fotke - touto dolinou som išiel nejako stále hore-dole. Úplne presne to je vidieť tu: https://www.relive.cc/view/704856382




Doma som zistil, že som prekonal Kavickov vrchol, ktorý má 784 m. n. m. - čo nie je až tak veľa - ale v tom teréne to bolo peklo. Prišiel som pod rozhľadňu na Petránkach.  




Tie som nejako vyliezol - na najľahšom prevode. Doma som kukal časy, ktoré majú chalani zo Stravy a dávam klobúk dole.
Tam som nefotil, pretože som tam bol len pár týždňov dozadu s mojou Ivkou. Tak tu dám fotku rozhľadne a výhľadov smerom na sever a na juh. Kopec na ktorom rozhľadňa stojí sa volá: Marťácky vrch.




Odtiaľ som teda zamieril dole do osady: U Rulcov. Trošičku som poblúdil - nechápete ako? Ani ja... Nechápem, ako som tam mohol zablúdiť. Skončilo to zopár škrabancami, keď som sa snažil prejsť nejaké lúky plné tŕnia - keď MTB tak naplno nie?
Nejako som sa dotrepal domov, dal si sprchu a uvažoval, že čo na ďalší deň. :)

Deň č. 2
09. september 2016

Takmer som to vzdal - doma sa niečo robilo, síce nič náročné, ale čas to zabilo. Noha opäť chvíľkami bolela. Tak som mal čas až okolo 16:00. Prišlo mi to už neskoro, ale... IŠIEL SOM NA TO!
Vyliezol som do Rulcov, po (tentokrát správnej) ceste som vyliezol na Petránky - teraz aj trošku pešo, aby som pošetril čo najviac síl a pokračoval som ďalej.
Pekne som to napísal, že? V skutočnosti to je od Rulcov na Petránky pekelné stúpanie, pri ktorom som sa snažil nevypustiť dušu - ani svoju, ani tú bicyklovú.
Moje ciele boli upravené. Hovoril som si, že ak bude slnko rýchlo zapadať tak to strihnem len ku hotelu Severka, alebo do Dlhej nad Kysucou. Zároveň som ale vedel, že niekde je Mikovčákova rozhľadňa, ktorá z fotiek vyzerá dosť zaujímavo - to bol ale len môj bočný cieľ, no vedel som, že by som bol riadne šťastný, keby som ho dosiahol.
Teraz ten popis bude celkom jednoduchý - lúky, vyjazdené cesty od áut, hlina, v lese blato, obrovské moria (more - pre mňa tie obrovské kaluže vody).
Ukážem Vám ale fotky pri ktorých budem popisovať, že čo sa tam asi dialo.

Na tej červenej trase sa nachádza zopár zaujímavých objektov.
Napríklad tento na fotke. Ja viem, že čo to je, ale skúste pouvažovať nad tým. :) Mená autorov nájdete tu: 
http://www.zakopcie.sk/index.php/turistika/124-turistika



Tu zrazu takáto kopa tabúľ. Vrchrieka nad Petránkami. Zatiaľ to išlo všetko super. Bez problémov. Aj s časom to vyzeralo celkom dobre. 



Po už dlhšej ceste som si zrazu za sebou všimol, že vidím (aj bez okuliarov) tú rozhľadňu odkiaľ som vyrážal.


Môžete si všimnúť jednu vec a tou je... že už zapadá slnko. Na tejto fotke je pekne vidieť Lysú horu, ktorá sa ešte kúpe v slnečnom svetle. Vpravo to už sú tie naše hraničné kopce. Na ďalšej fotke sú v centre pozornosti práve tie.


Malo by tu byť vidno Malý Polom, Burkov vrch, Muřínkový vrch, Veľký Polom... Znalci Vám presne povedia, že ktorý je ktorý. Niektoré viem trafiť aj ja, ale pri niektorých si nie som istý, keď to je celé takto... modré. 


Pod Jakubovským vrchom. No tak o tom kopci som vedel len z počutia, alebo som to videl na Strave. Tešil ma údaj: Turzovka 2:25 hod.



Pri písaní tohto blogu som si všimol niečo riadne zvláštne. Už asi môžem povedať, že som nevidel odbočku ku hotelu Severka. Ale na tejto fotke.. No vôbec si nepamätám či som tam išiel tým smerom, alebo nie. Čo môžem ale s určitosťou povedať - vody a blata stále pribúdalo - to budete vidieť vo videu. :)


Čože?
Ale teraz bez srandy. Túto tabuľu som si všimol kvôli bolestiam v pravej nohe. Musel som zastaviť a trochu ju nechať odpočinúť. Neviem čo ma to bolí, či je to koleno, sval alebo kosť. Zasiahne to celú nohu. Tak som sa začal báť, že to nedokončím. Nasadol som ale na bicykel a po chvíli to prešlo. Možno vďaka tomu, čo nasledovalo.



Na Jakubovskom vrchu ma to riadne potešilo. Panika už liezla v hlave na vyššiu úroveň. Skončiť v lese v noci? Veď keď zapadne slnko tak tam ostanem.. Ani neviem kde som. Ma tu zožerie divočák, alebo zmrznem v tom krátkom cyklodrese.
Ale...
Tá cesta o ktorej píšem - dnes som tam nestretol ani jedného človeka. Bolo tam neuveriteľné ticho a pokoj. A na tomto vrchu to platilo ešte viac. Skutočne kúzelná, fantastická atmosféra. Byť na tomto kopci bol pre mňa možno najkrajší zážitok tohtoročnej cyklistickej sezóny. Západ slnka bol proste neuveriteľný. Tak som mal nakoniec šťastie. Lysá hora, Polomy, tie naše kopčeky v takomto svetle a z takého miesta.



Kúsok ďalej som našiel takúto malú kapličku.


O sedle pod Grapou som počul prvý krát v živote. Tešilo ma, že idem celkom rýchlo, pretože z Jakubovského vrchu mi to trvalo omnoho kratšie ako 30 minút. Ale nemal som 2:50 hod. času aby som dorazil na Semeteš. Na fotke vidíte, že slnko už bolo riadne nízko. Panika sa stupňovala.



Tak som do tých pedálov šliapal už naplno. Cez tie mláky, tie zjazdy po tých kameňoch, po lúkach som to ťahal ako keby som mal ísť časovku života. Zrazu som vyliezol na jeden kopček a tam bolo toto. 


To je tá Mikovčákova rozhľadňa. A hneď vedľa bola tabuľa, že 50 minút do Turzovky - Turkov. Hneď som sa vydal tým smerom. Dal som šialený zjazd, dorazil na asfaltku, dostal sa na hlavnú cestu a vyčasovkoval som to domov s priemerkou asi 35 km/h.
Celá trasa je tu: https://www.relive.cc/view/706200418

Video, ktoré som vytvoril je tu: 


                                


Bicykel celý od blata. Ja celkom unavený, ale hej.. noha už nebolela. ;-) A super zážitok za mnou. Tým, že som doliezol k tej rozhľadni už v tom zapadajúcom slnku som bohato splnil svoj cieľ. Ten Semeteš už nedám. Za splnenie tohoto som riadne šťastný. Niekto kto to jazdí každú chvíľu sa určite len usmieva. Nejakí chlapíci čo jazdia tie horské bicykle by nado mnou možno iba mávli rukou. Ale ja som sa postavil, nešiel som nejakú dlhú trasu, ktorú by som dal  za rovnaký čas ako toto, ale povedal som sám sebe, že to bude bolieť, no na druhú stranu to bude super zážitok. A to teda bol! :)
Po ceste domov som uvažoval, či budem porovnávať horskú a cestnú cyklistiku. Ale nakoniec som sa rozhodol, že to robiť nebudem, pretože fantastické sú podľa mňa oboje a raz za čas je treba si skúsiť aj jedno aj druhé. :)