Preskočiť na hlavný obsah

Preteky u nás v dedine



Píše sa rok 2016. Končila sa Tour de France a bol to deň, keď pretekári pretekali na Champs Elysées. Ale ďaleko odtiaľ v dedine kde bývam, bol MTB Uphill Beskydy. Tu sa stretli nadšenci horskej cyklistiky, aby si zmerali sily v časovke.
To je séria 5-tich pretekov v troch krajinách - ČR, PL, SR.
U nás sa koná etapa v Rakovej. Tento rok to vyšlo na 24. júla. Štartovalo sa na námestí a končilo sa pri medvedej skale. Urobil som dokonca zrýchlené video po trase preteku.

                                     
                                            

Dosť som sa tešil. Ale nepríjemný pád pred dvoma týždňami a to že moc nejazdím toto leto nasvedčovali tomu, že ja budem skôr iba o účasti. To sa samozrejme zmenilo a snažil som sa vymáčknuť zo seba všetko.
Na štarte stali aj (na fotke hore zľava) Vlado a Mirec. Z Korne prišiel Jakub. Slovákov bolo omnoho menej ako Čechov a Poliakov, ale na to už sme zvyknutí.
Bicykle tu boli nenormálne. To by sa dal písať príspevok len o nich. Ten môj bol odľahčený, všetko náradie, všetok prebytok išiel preč. Samozrejme som ho poriadne vyčistil.
Ale v deň preteku začalo liať. Potom sa to zmenilo len do menšej prehánky, ale.. Ja neznášam vodu na bicykli. No aj tak som bol odhodlaný sa do toho vrhnúť.
Tak som sa zaregistroval, dostal som číslo 123, zakričal na kamarátov keď štartovali a sám sa potom postavil na štart. Štartovalo sa po 30-tich sekundách. 





Keď som vyrazil tak akurát dole na námestí začalo kvapkať a cesta bola hrozne mokrá. Nechápal som, že ostatní jazdci išli bez okuliarov. 






Mne to pliaskalo tú vodu do tváre a.. zmývalo moje šance na nejaký super výsledok. Nohy ma boleli už od začiatku. Dych mi nestačil. Dokonca môj tachometer to vzdal - takže som vôbec nevedel ako rýchlo idem, ani to ako som na tom s časom. Hore som musel ísť na najľahších prevodoch, čo som asi v živote ešte neurobil. No ale šľapal som do tých pedálov, dychčal tam a trpel. To musím povedať.
Pár jazdcov som predbehol, zopár ich predbehlo mňa. Okuliare som dal po ceste dole, už tam nebolo toľko vody. Na cieľovej rovinke ma čakala moja Ivka, ktorá ma odfotila, zakričala: "srdco poď" a snažila sa kúsok bežať popri mne. 

Toto je tá fotka od nej. Toho jazdca v popredí som dobehol aj predbehol, ale môj špurt prišiel priveľmi zavčasu a hrozne zďaleka, tak mi to vrátil a prešiel cieľom prvý. Ale aj tak. Veď ja som štartoval o niekoľko minút po ňom.

A aj som sa tváril celkom zničene. Tam išlo do toho skutočne všetko. Potom som chvíľku nerozprával, iba chytal dych.




Tu je môj STRAVA záznam.

Minulý rok to bolo extrémne teplo, niečo cez 32 stupňov Celzia, ak si dobre pamätám.
Vlado mal minulý rok čas 44:02 a tento rok 38:44, čo je teda poriadny posun. Mirec dal tiež super čas (37:09) a Jakub bol tiež perfektný 36:38. Jakub je ten v červenom na fotke nižšie.


A ja? Ja som to považoval za tragédiu. Myslel som, že budem mať okolo 38 minút. Nakoniec sa ukázalo, že som to mal za 34:44, takže z nás jediný pod 35 minút. Oproti minulému roku som dal o 1 minútu a 3 sekundy horšie.
Musím sa priznať, že aj tak som bol zo seba trošku sklamaný. Teraz si dám pár dní od bicykla pokoj a potom? Uvidím.

Najlepší Rakovan mal čas ľahko cez 30 minút. Úplne najrýchlejší čas bol 25:29, čo je teda šialené.
Na štarte bolo 144 pretekárov. Najmladší mal 6 rokov a najstarší bol narodený v roku 1942.
Organizácia bola super, (až na jedného pretekára, ktorého pustili na cesťáku - čo bolo zakázané). Trasa dobre vyznačená, aj nejakí fanúšikovia a zvedavci boli okolo trasy preteku. Dokonca máme od organizátorov fotky, ktoré som použil v tomto blogu. Musím spomenúť obrovské množstvo cien a dobrých komentátorov na námestí počas preteku.

Podľa mňa to bolo super. Tieto preteky pre mňa ako človeka, ktorý si len užíva jazdu na bicykli, je to také iné. Celé poobedie strávim v drese sediac pri kofole, alebo pri štartovacej rampe, prehodíme pár slov s ľuďmi okolo, kuknem okolité mašiny (a že tam tento rok boli riadne stroje!) Páčilo sa mi, keď Mirec hovoril, že ma skoro dostal so svojím časom. Rovnako aj Jakub. Ten písal, že ma o rok porazí. No do toho! :D Už sa na tento pretek opäť teším.

A ešte jedna momentka. Môj domestik mi priniesol povolený doping. ;-)
(Samozrejme po preteku.)