Zajtra - teda druhého júla 2016, začína 103-tí ročník najslávnejšieho cyklistického preteku na svete.
A ja sa Vám pokúsim dať pár dôvodov, prečo to sledovať, aspoň jedným okom/uchom.
Ten prvý dôvod budú asi samotní jazdci. Tento rok je tam množstvo favoritov. Jazdci, ktorí Tour ešte nevyhrali, ale aj takí ktorí ju vyhrali už dva krát. Hovorím o Albertovi Contadorovi a Chrisovi Froomovi. Títo dvaja budú útočiť na svoje tretie víťazstvo. Vrátane Naira Guintanu budú určite najväčšími favoritmi tohtoročnej Tour.
V poradí: Contador, Froome, Quintana.
Za týmito jazdcami sú, ale tímy, ktoré majú silnejších či slabších jazdcov. Najväčším favoritom z týchto je jednoznačne Chris Froome. Tím Sky je poskladaný tak, že nemajú žiadnu slabinu. Ale..
Tým to nekončí. Alberto Contador má vynikajúcu formu a ak je toto skutočne jeho posledný rok v profi pelotóne tak určite bude chcieť vyhrať. A Kolumbijec Quintana.. to je kategória sama o sebe. Neuveriteľný vrchár, ktorý miluje jazdu na bicykli.
Týmito troma to ale nekončí. Favoritov je omnoho viac. Spomeniem Richieho Porta, ktorý je spolulídrom Tejaya van Garderena v tíme BMC. Obaja sú poriadne silní jazdci a... ja by som vôbec neodpisoval ani van Garderena. Ten chlapík je poriadne dobrý, len má hroznú smolu. Na Tour bude aj Fabio Aru z Astany, Tom Dumoulin (aj keď tohtoročná Tour je asi priveľmi kopcovitá) a mnoho, mnoho ďalších.
A z domácich francúzov?
Thibaut Pinot, ktorý minulý rok vyhral Alpe ´d Huez a tiež ukazuje fantastickú formu - vylepšil sa najmä v časovke. Druhým francúzskym favoritom bude Romain Bardet, ktorý bol minulý rok neuveriteľne útočný - hlavne v kopcoch. Na Dauphiné skončil tento rok na druhom mieste po Froomovi, ale pred Contadorom aj Portem. Ja osobne mu budem držať palce. Francúz, ktorý by konečne vyhral Tour? Viem, že je veľmi mladý, ale.. uvidíme. Keby som mal staviť, tak by som to dal na Frooma. Ale dúfam, že Nairo Quintana sa neuspokojí s druhým miestom - už dva krát bol druhý a v oboch prípadoch za Froomom.
Týmito troma to ale nekončí. Favoritov je omnoho viac. Spomeniem Richieho Porta, ktorý je spolulídrom Tejaya van Garderena v tíme BMC. Obaja sú poriadne silní jazdci a... ja by som vôbec neodpisoval ani van Garderena. Ten chlapík je poriadne dobrý, len má hroznú smolu. Na Tour bude aj Fabio Aru z Astany, Tom Dumoulin (aj keď tohtoročná Tour je asi priveľmi kopcovitá) a mnoho, mnoho ďalších.
A z domácich francúzov?
Thibaut Pinot, ktorý minulý rok vyhral Alpe ´d Huez a tiež ukazuje fantastickú formu - vylepšil sa najmä v časovke. Druhým francúzskym favoritom bude Romain Bardet, ktorý bol minulý rok neuveriteľne útočný - hlavne v kopcoch. Na Dauphiné skončil tento rok na druhom mieste po Froomovi, ale pred Contadorom aj Portem. Ja osobne mu budem držať palce. Francúz, ktorý by konečne vyhral Tour? Viem, že je veľmi mladý, ale.. uvidíme. Keby som mal staviť, tak by som to dal na Frooma. Ale dúfam, že Nairo Quintana sa neuspokojí s druhým miestom - už dva krát bol druhý a v oboch prípadoch za Froomom.
Na obrázku Romain Bardet.
Ďalším dôvodom prečo pozerať tohtoročnú Tour je trasa. Moja mama hovorí, že to rada pozerá, aby videla tú prírodu a okolie. :)
Etapy na Tour de France sú každý rok úžasné. Organizátori ukazujú aj okolité pamiatky, samozrejme nechýbajú v objektíve kamier. Ak je dobrý komentátor, tak má pár slov pripravených aj k histórii a zaujímavostiam. Je to predsa obrovská reklama.Ale čo bude zlatý klinec? Nemyslím poslednú etapu, ktorá je už tradične na Champs - Elyséss v Paríži. Myslím 14. júl, keď etapa bude končiť na.. Mont Ventoux. Ikonický kopec Tour de France. Tento deň je zároveň francúzskym sviatkom - pamiatka na dobytie Bastily (v roku 1789). Kopec bol na Tour naposledy pred tromi rokmi - vyhral Froome a druhý bol Quintana.
Ďalší zaujímavý dojazd je pod Mont Blancom - 22. júla.
Treba však spomenúť aj úvodné etapy v La Manche. Pamätám si z minulého roka, čo narobil s cyklistami vietor v Holandsku. Niektorí favoriti stratili minúty na tých, ktorí sa udržali vpredu. Prvá etapa končí pri pláži Utah - jedna z piatich pláži kde sa vylodili vojaci 6. júna 1944 (vylodenie v Normandii).
Celá trasa je v tomto videu od organizátorov preteku:
Vyhrá Peter Sagan zelený dres?
Tak sa ma občas niekto spýta. Ja nevidím dôvod, prečo nie. Peter bude síce pomáhať aj Albertovi Contadorovi, ale podľa mňa to majú v tíme vymyslené tak, aby mohol Peter bojovať aj o zelený dres. Predsa len.. Už by to bol piaty po sebe, čo je famózne. Jeho súperom by mohol byť John Degenkolb, ale ten bol dlhé mesiace mimo kvôli zraneniu. Bojím sa však, že Peter sa medzi šprintérmi neuchytí. To bude skôr súboj medzi Andém Greipelom a Marcelom Kittelom. Petrovým cieľom by malo byť získavanie čo najväčšieho počtu bodov na prémiách. Samozrejme: ak vyhrá nejakú etapu, tak by to bolo len a len super a určite mu v tom budem držať palce.
Učenie sa.
Vážne. Ak je dobrý komentátor, alebo je v televízii dobrý hosť, tak sa dá mnohému priučiť. Zistíte ako funguje tamto a hento, prečo jazdci robia to a to.
Neuveriteľní fanúšikovia - teda, keď si odmyslíme tých chlapíkov v plavkách, ale aj vtedy sa viem dobre zasmiať. :D
A.. je to predsa Tour de France!
Od organizátorov prišlo takéto motivačné video. :)
A komu to nestačí, tak si môže pripomenúť to najlepšie z minulého roka:
Pri tomto preteku sa nedá predpokladať čo sa stane. Môže prísť pád niekde v druhej etape a zrania sa všetci lídri. Pred dvoma rokmi odstúpil aj Froome aj Contador. A to sme čakali neuveriteľnú bitku. Rovnako aj minulý rok. Froome sa najprv udržal v Holandsku v prednej skupine, získal už vtedy náskok a nakoniec všetkých popravil v jednom kopci. Môže prísť nejaký čierny kôň z tímov, ktoré som nespomenul a prekvapí aj sám seba.
Na Tour de France sa rodia legendy. Nechýbajú víťazstvá po dlhých únikoch, šialené samostatné útoky v kopcoch. Na tomto preteku sa píšu neuveriteľné príbehy.
Je to aj nervózny pretek. Lídri hádžu bicykle o zem, jazdci plačú od šťastia - keď vyhrajú etapu. No je to aj pretek pri ktorom pretekári bojujú s bolesťou a nevzdávajú to, keď ešte vládzu. Spomeniem z minulého roka Michala Kwiatkovského, ktorý plakal, pretože musel odstúpiť z Tour de France. Rovnako tak aj Tejay van Garderen, ktorý musel odstúpiť pár etáp pred koncom preteku a bol v celkovom poradí na úžasnom treťom mieste.
Plakať.. To nie je to správne slovo, ale asi nenájdem slovo, ktoré by ho nahradilo. Nie je správne, pretože títo chlapíci ronia slzy až vtedy, keď bojujú, keď to hrozne bolí, bojujú s bolesťou, ale už to nejde. Aj keď sa veľmi snaží, tak to nejde. O tomto je Tour de France. Toto sú cyklisti a nie ako má väčšina ľudí zafixované, že každý jeden proficyklista dopuje - čo je podľa mňa dosť obmedzený pohľad.
Takže určite je na čo pozerať. Ja som minulý rok vynechal len jednu etapu, čo je asi až prehnané, no tento rok som si povedal, že radšej ja sám budem jazdiť, ako všetko kukať. Samozrejme výsledky a nejaké tie záznamy toho najlepšieho si pozriem po každej etape. A 14. júla ma od televízora nedostane nik. Mont Ventoux si proste nenechám ujsť za žiadnych okolností.
A nakoniec to aj tak pozriem takmer celé, pretože sú to neuveriteľné 3 týždne. :)
Na Tour de France sa rodia legendy. Nechýbajú víťazstvá po dlhých únikoch, šialené samostatné útoky v kopcoch. Na tomto preteku sa píšu neuveriteľné príbehy.
Je to aj nervózny pretek. Lídri hádžu bicykle o zem, jazdci plačú od šťastia - keď vyhrajú etapu. No je to aj pretek pri ktorom pretekári bojujú s bolesťou a nevzdávajú to, keď ešte vládzu. Spomeniem z minulého roka Michala Kwiatkovského, ktorý plakal, pretože musel odstúpiť z Tour de France. Rovnako tak aj Tejay van Garderen, ktorý musel odstúpiť pár etáp pred koncom preteku a bol v celkovom poradí na úžasnom treťom mieste.
Plakať.. To nie je to správne slovo, ale asi nenájdem slovo, ktoré by ho nahradilo. Nie je správne, pretože títo chlapíci ronia slzy až vtedy, keď bojujú, keď to hrozne bolí, bojujú s bolesťou, ale už to nejde. Aj keď sa veľmi snaží, tak to nejde. O tomto je Tour de France. Toto sú cyklisti a nie ako má väčšina ľudí zafixované, že každý jeden proficyklista dopuje - čo je podľa mňa dosť obmedzený pohľad.
Takže určite je na čo pozerať. Ja som minulý rok vynechal len jednu etapu, čo je asi až prehnané, no tento rok som si povedal, že radšej ja sám budem jazdiť, ako všetko kukať. Samozrejme výsledky a nejaké tie záznamy toho najlepšieho si pozriem po každej etape. A 14. júla ma od televízora nedostane nik. Mont Ventoux si proste nenechám ujsť za žiadnych okolností.
A nakoniec to aj tak pozriem takmer celé, pretože sú to neuveriteľné 3 týždne. :)
