Tento ročník mal byť podľa môjho názoru veľmi špeciálny. So svojou kariérou sa mal rozlúčiť Fabian Cancellara, ktorý ukazoval v minulých pretekoch, že forma tam ešte stále je. A šepkalo sa o poslednom preteku Toma Boonena, ktorý tu vyhral 4x. Chcel piate víťazstvo, aby sa zapísal do histórie cyklistiky takýmto rekordom. Zároveň tam bol človek, ktorý je nesmierne hladný po monumentoch a to je predsa majster sveta, náš Peter Sagan o ktorom všetci vieme, že vie ukázať srdce a bojovať až do konca.
Začnem trošku s popisom preteku, ale nebudem úplne podrobný, že kde sa čo stalo. ;-) Väčšinu toho čo opíšem tak bude aj vo videu na konci príspevku. Toto je skôr také opisné rozprávanie, nie detailne informačné. :)
Na začiatku boli obrovské boje. Veľmi veľa jazdcov malo záujem o to, aby sa dostali do úniku. Nakoniec sa vytvorila väčšia skupina, ktorá išla do úniku. Z tejto skupiny vyšiel aj víťaz.
Tak sme mali únik a pelotón - kde boli aj favoriti. No v pelotóne prišiel pád. Boonen bol pred pádom tak pokračoval v pohodičke, no za pádom skončili Cancellara a Sagan.
Boonena a jeho malú skupinku ťahal Tony Martin. Pochopili, že sa môžu tých dvoch celkom ľahko zbaviť.
A ako na protivu Sagan s Cancellarom nemali po ruke takmer žiadneho pomocníka a ostatné tímy s nimi nechceli spolupracovať, pretože vpredu mali svojich lídrov. No na chvíľu tam zozadu skupiny doskočil Juraj Sagan, ktorý ťahal svojho brata. Neskôr sa tím Fabiana Cancellaru: Trek Segafredo zobudil a dotiahli tam pomocníkov. Tak začala obrovská stíhacia jazda!
Ale Tony Martin. To je lokomotíva. On tam trochu poje, vypije a potom sa dá do svojho posedu a ťahá desiatky kilometrov bez pomoci.
A prišla katastrofa. Fabian Cancellara spadol. Peter Sagan, ktorý išiel hneď za ním zázrakom nespadol. Nejako sa mu podarilo prejsť po Cancellarovom bicykli. Ale nádeje trošičku zhasli.
Úniková skupina hneď zo začiatku sa spojila so skupinou Toma Boonena. To už som mu začal fandiť. Keby vyhral 5-ty krát, to by bola fantázia.
Ešte niečo k tvrdosti Paris-Roubaix. Tím Sky išiel celý pretek dokonalú jazdu. Až do momentu keď v priehebu pár minút stratili troch jazdcov v dvoch pádoch. A to vyzeralo na úžasný úspech pre tento tím.
Ale prišli posledné kilometre a vpredu ostalo len 5 jazdcov: Sep Vanmarcke, Ton Boonen,
Ian Stannard, Matiew Hayman a Edvald Boasson Hagen. Z týchto ľudí by som dal na posledné miesto práve Haymana. A vyzeralo to, že mám pravdu. Ostatní štyria sa snažili každý osamostatniť a zaútočiť pár kilometrov pred Velodrómom v Roubaix. A kamera Haymana nejak nezabrala. No z ničoho nič sa tam zjavil. Prišiel velodróm. Boonen viedol, kukal, že za kým pôjde aby vyhral, zaradil sa za Haymana, ale už ho.. nepredbehol. :)
Matiew Hayman bol celú kariéru uznávaný pomocník. Má 37 rokov a asi ani vo sne neveril, že by mohol vyhrať Paris-Roubaix. Celý čas po preteku len krútil hlavou. Na pódiu si niečo rozprával práve s Boonenom. Keď mu odovzdali trofej - kocku z preteku, tak ju pobozkal a zdvihol nad hlavu. Ako povedal komentátor na Eurosporte: Takýto príbeh napíše jedine cyklistika.
A k ostatným? Sagan dorazil na 11. mieste. Cancellara prišiel na velodróm, kýval a lúčil sa s ľuďmi. Všetci mu tlieskali. A Tom Boonen a jeho rekord? Vyhlásil, že on odíde z pro cyklistiky, až keď on bude chcieť, a že to o rok skúsi možno opäť. :)
Tu je spomenuté video, kde by malo byť to Naj z dnešného preteku.
Prečo som o tomto preteku napísal? :) Lebo je to kráľovná klasík a mňa fascinuje akou bolesťou si tí jazdci musia prejsť. A pri tých 250 kilometroch, keď pretekáte na vetre a v prachu sa môže stáť úplne hocičo. To ako bol dnes oddelený Sagan s Cancellarom od prvej skupiny, to bola neuveriteľná smola. A keď to vyzeralo, že to možno dajú, tak Cancellara padá na zem. Tom Boonen podcení len jedného jazdca - domestika, ktorý chcel tento rok ukončiť kariéru a príde tak o historický rekord. Cez 250 kilometrov a nakoniec Vás porazí jeden jazdec. Matiew Hayman z Austrálie, ktorý vyhral najväčšie víťazstvo svojej kariéry. Už som dokonca čítal názor, že asi nik si to nezaslúžil viac, ako práve on.
Na pódiu je on, Tom Boonen a Ian Stannard. A peklo severu sa zopakuje o rok. ;-)
Veľmi sa teším.
