Gino Bartali sa narodil 18. júla 1914 vo Florencii. Je to človek, ktorý sa stal nielen talianskou športovou legendou, ale aj super hrdinom.
K cyklistike sa dostal ako trinásť ročný - začal pracovať v obchode s bicyklami. Jazdil také amatérske preteky. No profesionálnu kariéru začal až ako 21 ročný. Hneď na ďalší rok získal dres pre Talianskeho majstra. To bol rok 1935. V tom roku vyhral jednu etapu na Giro d´Italia, skončil celkovo siedmy. Umiestnil sa ešte na štvrtej priečke na preteku Milan - San Remo a tretí na Giro di Lombardia.
V roku 1936 ako 22 ročný vyhral Giro d´Italia aj Giro di Lombardia. No v tomto roku zomrel jeho brat a Gino bol veľmi blízko tomu aby ukončil svoju cyklistickú kariéru. Jeho brat totiž tiež jazdil na bicykli a mal byť tiež hviezdou, no prišla nehoda počas preteku.
Gino kariéru ale neukončil a v roku 1937 vyhral už opäť Giro d´Italia a dres šampióna Talianska. Na obrázku nižšie je nakreslený práve v drese Talianskeho majstra.
No v zahraničí sa hovorilo o Bartalim ako o Talianovi, ktorý keď vyjde zo svojej krajiny tak nič nevyhrá.
Nie len to rozhodlo o jeho štarte v roku 1937 na Tour de France. Bol to príkaz zhora od tajomníka talianskej fašistickej strany. Bartali sa ale netajil svojimi protifašistickými názormi.
A akoby nestačilo. Počas Tour de France mal Bartali už žltý dres, ale spadol do rieky. Nejako sa dal dokopy a pokračoval. No nik nevedel, ako v ďalšie dni bude pokračovať. Predsa len pád do rieky zanechá nejaké fyzické zranenia. A od fašistov prišla ďalšia správa: Ak nemôže vyhrať, nech skončí!
K tomu sa viaže ešte jedna historka. Henri Desgrange (riaditeľ Tour) povedal Bartalimu: Si dobrý muž Gino. Budúci rok sa uvidíme a ty vyhráš.
Bartali bol aj trošku nahnevaný. Nechcel štartovať na Tour de France a musel. A keď už ju chcel dokončiť, tak ho zastavili.
No prišiel rok 1938. A Gino Bartali neštartoval na Giro d´Italia. Na jar sa zúčastnil na pár klasikách, ale inak sa šetril na Tour de France. Počas nej vyhral najťažšiu etapu a nakoniec aj celú Tour.
Celé Taliansko ho oslavovalo. Pred jeho hotelom, keď sa ľudia chceli dotknúť novej hviezdy, tak niekto kričal: Nedotýkajte sa ho! - je to boh! V jeho rodnej zemi začala aj zbierka na jeho cyklistickú výbavu. Medzi prispievateľmi bol aj Mussolini. Na obrázku nižšie je jeho víťazný bicykel z Tour 1938.
V roku 1939 vyhral Milan - San Remo, Lombardiu a 4 etapy na Giro d´Italia. Celkovo skončil 2-hý, ale vyhral dres pre najlepšieho vrchára. Taliansky tím na Tour de France nešiel, kvôli blížiacej sa vojne. Do roku 1945 vyhrával "len" klasiky, alebo menšie preteky.
No v roku 1946 vyhral Giro d´ Italia, Tour okolo Švajčiarska a menšie preteky. V 1947 opäť okolo Švajčiarska a Milan - San Remo. Skončil druhý na Giro d´Italia. Prepuká rivalita. Prvý totiž skončil mladší, tiež talian, Fausto Coppi. Z týchto dvoch sa stanú obrovskí rivali.
A prišiel rok 1948 a Gino Bartali sa chystá na Tour de France. Tá je úplne iná, pretože mnoho jazdcov, ktorých poznal pred rokom 1939 - teda pred vojnou, zahynulo.
No s týmto ročníkom je zviazaná jedna historka. Bartali strácal na tejto Tour už 20 minút. A novinári začali odchádzať späť do Talianska. Myslel si, že je to kvôli jeho výkonu.
No bolo to niečím iným. Počas tej Tour bol v Taliansku postrelený komunistický vodca Palmiro Togliatti. Postrelili ho 3x a prežil. Hovorilo sa o zázraku. Komunisti to chceli využiť a pripraviť prevrat. Povojnová kríza, využiť ten atentát. A akú úlohu tu zohral Gino Bartali? Vtedajší taliansky premiér ho osobne poznal. A raz večer mu zavolal a povedal: Gino, potrebujeme ťa, Taliansko je na pokraji občianskej vojny. Gino mu povedal, že nie je kúzelník, no spýta sa, že čo môže urobiť. A premiér povie, že či by mohol vyhrať etapu, ktorá je na druhý deň. Hovoril o tom, aby pomohol Taliansku. Aby sa pozerali na jeho športový výkon, aby mali rozptýlenie. Aby priniesol Talianom radosť.
A čo povedal Bartali premiérovi Alcidovi de Gasperimu? Povedal, že urobí niečo lepšie, akoby len vyhral etapu. On vyhrá celú Tour de France.
34 rokov starý jazdec. Médiá sa o ňom vyjadrujú tak, že to najlepšie má už za sebou. Dokonca hovoria, že je to druhotriedny jazdec. Ale kým v Taliansku prichádza prevrat a komunisti obsadzujú postupne rôzne podniky a politici sa v parlamente hádajú, tak Bartali šliape do pedálov. A vyhráva upršanú horskú etapu. S obrovskými náskokmi. V Taliansku sa revolúcia zrazu spomalí. V ďalšej horskej etape Bartali opäť drtí svojich súperov. A ešte v ďalšej sa dostane do vedenia a nakoniec vyhrá Tour de France. Celé Taliansko bolo pri vysielačoch. A Togliatti - komunista, ktorého ľudia počúvajú povie, aby s tým prevratom skončili. Taliansko bolo totiž šťastné. Bartali vyhral s náskokom 26 minút pred druhým pretekárom. Už v tej dobe, to bolo obrovské číslo.
Na Tour de France sa objaví ešte tri krát. V roku 1949 vyhrá jednu etapu a skončí druhý. Porazil ho už spomenutý Fasto Coppi. Ročník bol poznamenaný ich problémami. Pretože sa jazdilo ešte v národných tímoch, tak obaja jazdili spolu pod Talianskou vlajkou a obaja chceli byť lídrom tímu. Tak sa to ťahalo celým ročníkom. V tom istom roku skončí druhý aj na Giro d´Italia. A prvým je opäť.. Fausto Coppi.
V roku 1950 skončí druhý na Giro d´Italia. Prvý bol švajčiar Hugo Koblet. Vyhrá aj jednu etapu na Tour de France, kde celkovo skončil šiesty. Na Tour sa objaví už len v roku 1951, kde skončí na 4. mieste. Na Gire sa objaví ešte trikrát. No ani jeden krát sa nedostane na pódium.
Na fotke nižšie je vpravo Fausto Coppi a vľavo Gino Bartali. Vyzerá to, akoby si pomáhali. A tak to aj je. Jeden z nich tomu druhému podal vodu. No obaja tvrdia to isté. To ja som mu podal tú fľašu. Takže, kto pomohol komu? Coppi má prázdny stojan, ale vo svojej ľavej ruke, drží tiež nejakú fľašu. Tento obrázok sa stal takým symbolom ich súperenia. Medzitým v Taliansku tú fotku brali ako úžasný príklad, ako si Taliani vzájomne pomáhajú na ceste k Talianskemu víťazstvu. :)
Tak, to by bolo k pretekaniu. Ale k Ginovi Bartalimu sa viaže ešte toho viac.
Napríklad to, ako pomáhal prevážať Židov z Talianska, cez Alpy do Švajčiarska. Či to, ako vozil doklady talianskych Židov vnútri rámu svojho bicykla do jedného kláštora, kde tie doklady upravovali. On ich doviezol späť a Židia sa mohli dostať z fašistického Talianska preč. A keď ho chytili? Povedal, že on len trénuje. :) Išlo o 200 kilometrovú cestu, ktorú opakoval niekoľko krát do mesiaca. Policajti si uvedomovali, že takú celebritu zatvoriť nemôžu. No na chvíľu ho v roku 1943 zatvoria, no potom ho musia pustiť. A Bartali ešte nakoniec skrýva u seba doma židovskú rodinu.
Ďalšou historkou je to, ako jazdil s pápežom. Gino Bartali bol katolík, ktorý dodržiaval prikázania svojej viery. A bol priateľom mnohých ľudí vo Vatikáne. Stretol sa aj s Piom XII. A tak ho neskôr Ján XXIII. požiadal, či by ho mohol naučiť jazdiť na bicykli. A Bartali? Ten bol na to veľmi hrdý.
Bartali získal aj ocenenie: Spravodlivý medzi národmi (Righteous Among the Nations). To je udeľované ľuďom nežidovského pôvodu, ktorí pomáhali Židom počas holokaustu.
Gino Bartali zomrel 5. mája 2000, takže sa dožil 85 rokov.
Dva jeho výroky:
Dobré je niečo, čo robíš. Nie to o čom hovoríš.
Niektoré medaile sú pripnuté k tvojej duši a nie k tvojej bunde.
A úplne na záver, ešte pár fotografií, ktoré budú bez komentára. ;-)
