Preskočiť na hlavný obsah

Spolubojovníci na cestách

Tento príspevok bude o jazdách, ktoré som absolvoval aj s inými ľuďmi. V predchádzajúcich príspevkoch som sa snažil menám vyhýbať, ale teraz to napravím a použijem aspoň tie krstné. :)

Prvou bola jazda keď som napísal oznam v kostole našim miništrantom, že sa pôjde na cyklotúru. A dali sme fajne cez Korcháň na Olešnú a odtiaľ domov. 

O nejaký ten týždeň sme išli opäť, ale z druhej strany. Vtedy sa stala tá nepríjemnosť, keď jeden chalan spadol a zlomil nohu. Volať sanitku na Korcháň a potom ísť dať vedieť jeho rodičom. No...  Ale boli to dobré výlety. Chalanisko sa mi smeje, že budúci rok budeme jazdiť na bicykloch častejšie. :D Myslíte, že ma straší naschvál? 





Ďalšou spoločnou jazdou tento rok bola 5. júla, keď sme sa s Ferim vydali na Makov. Ten chalan trocha jazdil, ale aj tak sme mali vtedy dobré tempo. Bola to dobrá jazda. :D










7. júl bol dobrý deň. Išli sme v partii na Lysú horu. Prvý krát s ľuďmi so Stravy. O tom som už písal dosť. :) Ale k tým menám. Na fotke od ľava: Juraj, Jozef, ja, Vlado a Vlado. :)










Ďalším človekom čo so mnou jazdil bol Mišo. Nemáme žiadnu fotku, no jazdili sme často. Ak to číta tak ho zdravím. Je to chalan, ktorý ma vždy porazí, keď ideme spolu na Husárik a dá k tomu pár komentárov, ako by som mal trénovať a tak. Na uphilloch som ho porazil dvakrát z dvoch pretekov, čo bol. :D Ale áno, minulé roky som ja dostal minúty od neho a aj na tohtoročnom cyklokrosse v Rakovej ma porazil, aj keď. To neberiem ako pretek. Raz sme dali jazdu na Husárik a potom na Polom. Cestou odtiaľ som dostal defekt. Vtedy som zahodil pumpičku ktorú som mal, lebo som to fúkal pol hodiny a nič.







Šialenou jazdou bol 131 kilometrov dlhý okruh okolo Beskýd. To som bol s Vladom (druhý zprava na fotke z Lysej). Teplo, moja najdlhšia trasa. Ale bolo super. :) 
Vlado vtedy takto parádne odfotil Lysú horu. Dlho som to mal ako tapetu. :D










S dvoma ľuďmi konkrétne so spolužiačkou Jankou a jej bratom Jakubom. Janka mala kúpenú novú Meridu, tiež crossway, takže som bol zvedavý na tohtoročný model. A brala zo sebou Jakuba, ktorý jazdí na horskej Meride. No neviem kto vymýšľal trasu, no z Korne do Bílej sme išli po takej ceste, že by som tade ani s traktorom nešiel. Na preteku v Ustróni bola tento rok ešte horšia trasa, ale to bolo na čas, takže mi nevadilo, keď som aj spadol. Ale toto bol len výlet, tak som sa na to vykašľal a išiel som vedľa bicykla. Som si povedal, že keď idem s nimi. Janka to tiež ťahala pešo. Jakub ten sa tam snažil na tých kameňoch. :D Nejak sme sa dostali odtiaľ na asfaltku. Prišli malé kopčeky. Janka to nedávala, s Jakubom sme sa smiali. Samozrejme to nevadilo. :) Bol to fakt výlet a nie časovka. Ale zaostávala aj v zjazde. :D Janka tomu moc nedávala. (ak číta tak pozdravujem) :D Ani po rovine to bohvie ako nešlo. (robím si len srandu!) Popravde ma to potešilo. :) To, že si vytváram okolo seba taký kruh ľudí, ktorí jazdia a dokonca sú to už aj ľudia zo školy.
Z Bílej sme už potom došli ku odbočke na Korňu, kde sa súrodenci Mikovčákovci oddelili. :)

Po ceste sme našli tak nechutne smrdiacu studničku, že som kašľal na to, že je zdravá. Videli sme aj kostolík sv. Bedřicha v Bílej. :)










139, 1 kilometrov. Písal mi na fb jeden chalan, s ktorým sme boli minulý rok na bicykloch. To bola náhodička vtedy. Ja som chcel ísť cez Semeteš do Žiliny, ale stretol som po ceste Ľudmilku a Veroniku, ktoré mi hovoria, že idú nejakú trasu. Po ceste sa k nám pripojil Stano zo Skalitého. A bol to dobrý výlet. :) A ten Stano mi písal, že má nový cesťák a chcel by skúsiť nejakú dlhšiu trasu. Ja som bol celkom rozbitý, lebo deň predtým sme s otcom rezali drevo. Veľa a dlho, pretože ďalší deň som chcel ísť na ten bicykel.  Pred tým ako sme rezali drevo som bol s Mikovčákovými a pred tým som mal ešte 8 dní v rade na bicykli. A išli sme. Ja som celkom trpel, ale striedali sme sa. Bolo to šialené. :D Zobrali sme cestu, ktorú som bol s Vladom v júli a trošku sme ju upravili. Predĺžili. Stanovi to hodilo cez 160 kilometrov, lebo išiel až na Skalité. Je to doteraz moja najdlhšia trasa. :)





Pustevny. Raz sme sa dohodli opäť na STRAVA, že dáme taký pekný okruh z Bílej do Bílej. :D V ceste bol kopec Pustevny. Na fotke zľava: Dušan, Jozef, ja a Vlado. :) Bolo to super. Nikdy som tam nebol. Možno sme mali problém s obrovským množstvom turistov. Našťastie boli až na vrchu, v stúpaní som stretol minimum ľudí. Ten kopec mi sadol a tak som si to riadne užil. :)










29. 08. bol pretek. Taký že sa nestopoval čas a išlo sa hromadne. Preteky som tu nechcel dávať. Ale! Vtedy som sa dohodol so spolužiakom Andrejom, ktorý je zo Žiliny a ten prišiel vlakom do Čadce. Samozrejme aj s bicyklom a išli sme pretekať. :D Andrej si to dal ako takú oddychovku, ale.. Či to bola pravda? :D Ale nie. Tí chlapíci tam dávali riadne časy. Ja som skončil 6-ty, na štarte bolo 99 ľudí. Viem to, lebo som bol v úniku. :D A držal som sa s tými cesťákmi. Asi 15-ty, 10 minút za mnou došiel Jakub o ktorom som písal vyššie. Bolo to celkom slušné, lebo porazil celkom dosť veľa ľudí. Mal tam aj sestru, nie Janku, ale druhú, ktorá si ževraj išla počas preteku kúpiť do obchodu vodu. :D Ale to je dobre. Ja som počul, že okolo trate v tom maličkom stúpaní na Hlaviciach ležali ľudia v tráve aj s bicyklami. :D Fotka s Andrejom. :)






S Jozefom, chalanom zo STRAVA. Áno, vyššie na fotke z Lysej hory to je on. :) On si kúpil cesťák a raz sme sa dohodli, že dáme jeden okruh. Makov - Bíla - Klokočov. A poviem vám. Držal som sa na rovinách ako kliešť za ním. V kopcoch mi to išlo. Ale na rovine sa ukázala tá sila cesťákov. Udržal som sa, ale takmer vôbec som ho nestriedal na špici. Mali sme priemernú rýchlosť 29,8 km/h. Vlado použil výraz, že tá priemerka je ufónska. :D Ja osobne by som sa nikdy nestavil, že ten okruh sa dá dať pod 2 a pol hodiny. A my sme to dali. :)



V Ružomberku bolo toho viac. S Jankou sme dali Čutkovskú dolinu. To bola len taká oddychovka. Ale čo ma tešilo, tak sme sa nazbierali partia a dali sme Vlkolínec! :) O tom som už ale písal tu: My a Vlkolínec




Absolútne šialenstvo bolo keď som navrhol spolužiačke Janke, že dáme trasu Ružomberok - dom. Dom lebo ja som šiel na Rakovú, ona do Korňe. Večer pred tým som mal celkom nervy, lebo som vedel, že to nie je ľahká trasa. Ja som ju dal 2 krát. Za jeden víkend tam aj späť. No sám. Nakoniec z toho bola jazda, ktorá trvala 7 hodín. Moja najdlhšia v živote. 2 hodiny tvorili prestávky. Janka sa držala ako hrdina. Ja som na ňu poctivo čakal. Ale vážne. Klobúk dole. Ten kopec za Zázrivou a sedlo Lutiška na tejto trase museli byť pre ňu peklom. Ale bol to opäť veľmi dobrý deň a bol som rád, že môžem niekoho zobrať na takúto šialenú trasu plnú kamiónov a áut. :D
Viac tu: Niečo iné alebo cesta z Ružomberka domov




Na makovské kasárne. Áno. :D Taký príspevok tu už bol. :) To sme boli: ja, Jozef a Vlado. Nájdete ho tu: Na makovské kasárne.



Poslednou bol náš cyklozraz zo STRAVA. O tom som už tiež ale písal:Cyklozraz a útoky na KOM
Na fotke zľava: Peter, Jozef, Miro, Vlado, ja, Vlado a Marcel



Tak... Je to dlhý príspevok, ale dúfam, že o rok bude dlhší. :) Ďakujem všetkým s ktorými som bol na čo i len jednej jazde. :) Ale aj tým, čo ma v tom podporujú. Slovom, peniaze mi nik nedáva. :D Ale ja si slová cením omnoho viac. ;-)

Spolubojovníci nie na cestách: Moja priateľka Ivka.
A Efka chcela byť v blogu, tak ak si sa dočítala až tu, tak tu si. :D  Aj Tonka s Jankou - ktoré mi kázali založiť si tento blog, bola to super rada. :)
A samozrejme minuloročný spolubývajúci Ivan, s ktorým sme zdolali Vlkolinec a jazdili sme trasu Černová-Ružomberok. :) Aj Kristián s favoritom a  dobrý spolužiak Tomáš. :)