Nemám rád vysoké štíty hôr. Nemám rád pláže a moria. Nemám rád, keď je niekde priveľa ľudí a veci čo pozná každý.
No zato sú veci, na ktoré keď sa zahľadím a poviem, že je to krásne, tak ostatní len kukajú či mi nehrabe. To bol ten úplne prvý dôvod, keď som si kúpil bicykel. Nemal som potuchy o nejakých pelotónoch, Saganoch, časovkách. Nevedel som nič. A najkrajšie je, že sa k tomu viem vrátiť a nejazdím len kvôli kilometrom a podobným veciam, čo si o mne ľudia myslia. Dôkazom je ten obrovský fotoalbum.
S tými vysokými štítmi hôr, som myslel také Tatry, alebo podobné kopce, na ktoré sa vydáva veľké množstvo ľudí z miest. Zoberú kočík, malého psa a idú na poldňovú túru. Stihnú urobiť toľko selfies a fotiek, že to sa mne nepodarí za rok. To ale nie je zlé! To som povedať nechcel. Je super, že chodia na výlety. Problém je len v tom, že ja chcem byť iný a preto mám radšej také miesta, kde každý nechodí.
Minulý týždeň sme išli so spolužiačkou zo školy domov na bicykloch. Každý hovoril, že je to šialené a také rečičky. Pritom je to 88 kilometrov, čo je taká normálna vzdialenosť. Ale páčilo sa mi, že už to bolo pre ostatných niečo neobyčajné. Cesta nám trvala cez 7 hodín, lebo som bol gentleman a vždy som na ňu čakal. Ale až sa aj pochválim, minulý rok som to dal za 1 víkend tam aj späť a oba časy boli okolo 3:30. A to s batohom v ktorom som mal veci do školy. Spolužiačku som obdivoval za to, že povedala, že ide. Ja som sa o ňu bál, a večer pred tým som si hovoril, že ach jaj. Prvý úsek bol z Ružomberka do Kraľovian, kde sme mali odbočiť na Oravu, smerom na Terchovú. Kamióny, celkom veľké kamene na krajnici, hromada skla. Ja som len tŕpol a čakal, že kedy sa stane niečo zlé. Ale dali sme to! :) Prišiel teda kúsok cesty cez prekrásnu Oravu.
Pohľad z mosta v Kraľovanoch. Rieka Orava, železničný most a Veľký Rozsutec
Tí ľudia vedeli ako stavať cesty. Nie cez dediny, ale okolo nich, až sa tá cesta tiahne cez les. A prišiel prvý kopec, ktorý bol pred Terchovou, po ceste zo Zázrivej. Je tam vytvorené celkom veľké množstvo segmentov na STRAVA. Tam to spolužiačka v polovici vzdala a tlačila bicykel, ale ja som to chápal. Predsa len som mal určitú zodpovednosť. :D (som objavil novú vlastnosť. )
Pohľad na prostredie Terchovej zo Zázrivej
Z kopca sme dali zjazd, kázal som až brzdíme čo najmenej, no zase tak, aby sme sa nezabili. A vyšlo to výborne.
Z Terchovej mám takúto fotku s mojím menom. Išlo o čistú náhodu. :D
Terchovou sme preleteli, a už sme odbočovali na Starú Bystricu, kde sme sa mali napojiť na cyklochodník. No v ceste sme mali stúpanie s názvom sedlo Lutiška. Tam už som čakal celkom dlhšie, lebo spolužiačka opäť tlačila svoj bicykel a už sa podpisovala únava. Ale netrvalo to až tak moc.
Sedlo Lutiška
Nasledoval opäť parádny zjazd až na cyklocestu, po ktorej sa išlo výborne, nezastavovali sme a išli sme aj pomerne rýchlo.
Cyklocesta zo Starej Bystrice do Krásna nad Kysucou
Dostali sme sa do Krásna nad Kysucou, odtiaľ do Čadce a hneď na to sme boli v mojej dedine - v Rakovej. Spolužiačka išla ešte asi hodinu do Korne. Uvažoval som, že pôjdem s ňou, ale po tých siedmich hodinách v pre mňa pomalom tempe, mi to len napadlo. :D No keby to niekoho zaujímalo, tak došla v pohode. ;-)
Keď som na začiatku hovoril, že nemám rád miesta, kde chodí každý, tak som myslel aj na to, že my tu na Kysuciach máme prekrásne Beskydy. A ľudia z okolia nepoznajú kopce ako je kráľovná Beskýd: Lysá hora, potom je to napríklad Pustevny, Veľký Polom, Czantoria a podobné, na ktoré je zážitok vyliezť. Ale o tom niekedy inokedy. Poučenie? :D Nie. To nie je niečo čo by som mal ja písať. Ide len o to, že chcem byť iný. Chcem to brať inak, poznať veci, ktoré veľa ľudí nepozná. :) A verím, že nie som sám. ;-)
Kráľovná Beskýd: Lysá hora (1323 m. n. m.)
