Tento príbeh začína tým, ako som sa dohodol s pár spolužiakmi, a jednou spolužiačkou, že si vezmeme svoje bicykle do Ružomberka.
Mali sme sa prepraviť aj s bicyklami vlakom. Z Čadce do Žiliny som mal ísť ja so spolužiačkou a v Žiline sme sa mali stretnúť s ďalším spolužiakom.
Už len to bol príbeh sám o sebe. Vlak z Čadce do Žiliny nešiel. Ja som odmietol autobusovú dopravu a tak sme išli natlačení vo Felícii. Ja som chytal také kŕče. Ach.
V Žiline sa k nám pridal spolužiak a keď sme išli dávať bicykle do vlaku, tak sa stalo to, že spolužiačke sa nejaký vták doslova vyprázdnil na sedačku jej bicykla. Ja som sa smial, ako nikdy. Pre ňu to však tak vtipné nebolo.
Po tom čo sme došli do Ružomberka, sme sa aj dohodli, že pôjdeme spolu na výlet do neďalekého Vlkolínca. Celý výlet mal mať dĺžku 24 kilometrov.
Vydali sme sa na cestu 30. septembra. Bolo chladnejšie a trošku fúkalo, ale išlo sa výborne. Boli sme štyria: traja chalani a jedno dievča. Všetci sme spolužiaci.
Na ceste pod Vlkolínske stúpanie sa nič špeciálne nedialo. Po ceste jazdilo veľa áut, držali sme sa pokope.
No ale prišiel kopec. Odbočili sme na Vlkolínec, kde autá jazdia len výnimočne a tam sme si povedali, že každý pôjde svojím tempom. Povedal som to ja, pretože mi išlo o vylepšenie segmentu, ktorý tam je vytvorený na STRAVA.
Jeden spolužiak so svojím bicyklom značky Favorit sa mi snažil uniknúť, ale o pár chvíľ som ho mal ďaleko za chrbtom. Riadne som sa snažil a aj som trpel. Stúpanie mi trvalo asi 11 minút. (čas som vylepšil o 11 sekúnd.)
Spolužiak čo na mňa útočil prišiel také dve minútky po mne, po ňom prišiel ďalší. Po spolužiačku som sa rozhodol ísť, lebo som vedel, že ona moc stúpania nemá rada. :) To ale vôbec nevadilo, aj keď zosadla z bicykla. :)
Po tom čo sme tam dorazili, tak sme si prezreli väčšinu Vlkolínca, dali sme si kofolu a rozprávali sme sa medzi sebou. :) Samozrejme, sme robili kopec fotiek. :D
Rozhodli sme sa, že späť pôjdeme inak. A to cez Vlkolínske lúky. Išlo o kamenistú, miestami poľnú cestu, na ktorej sme si užili zjazd a poriadne výhľady.
Moji 2 spolužiaci sa odpojili, lebo sa ponáhľali do školy. Tak som išiel so spolužiačkou. Prežili sme to v zdraví. :D A výlet bol parádny. :)
Mne sa najviac páčilo, že sa mi podarilo zobrať nejakých ľudí na bicykle, na takýto výlet. :) Veľmi som im ďakoval, lebo predsa len je to o niečom inom, keď človek konečne nejde sám, ale môže sa podeliť o kúsok toho, čo sám našiel.
 |
| Pohľad na Ružomberok, odfotené kúsok od Vlkolínca |
Mali sme sa prepraviť aj s bicyklami vlakom. Z Čadce do Žiliny som mal ísť ja so spolužiačkou a v Žiline sme sa mali stretnúť s ďalším spolužiakom.
Už len to bol príbeh sám o sebe. Vlak z Čadce do Žiliny nešiel. Ja som odmietol autobusovú dopravu a tak sme išli natlačení vo Felícii. Ja som chytal také kŕče. Ach.
V Žiline sa k nám pridal spolužiak a keď sme išli dávať bicykle do vlaku, tak sa stalo to, že spolužiačke sa nejaký vták doslova vyprázdnil na sedačku jej bicykla. Ja som sa smial, ako nikdy. Pre ňu to však tak vtipné nebolo.
Po tom čo sme došli do Ružomberka, sme sa aj dohodli, že pôjdeme spolu na výlet do neďalekého Vlkolínca. Celý výlet mal mať dĺžku 24 kilometrov.
Vydali sme sa na cestu 30. septembra. Bolo chladnejšie a trošku fúkalo, ale išlo sa výborne. Boli sme štyria: traja chalani a jedno dievča. Všetci sme spolužiaci.
No ale prišiel kopec. Odbočili sme na Vlkolínec, kde autá jazdia len výnimočne a tam sme si povedali, že každý pôjde svojím tempom. Povedal som to ja, pretože mi išlo o vylepšenie segmentu, ktorý tam je vytvorený na STRAVA.
Jeden spolužiak so svojím bicyklom značky Favorit sa mi snažil uniknúť, ale o pár chvíľ som ho mal ďaleko za chrbtom. Riadne som sa snažil a aj som trpel. Stúpanie mi trvalo asi 11 minút. (čas som vylepšil o 11 sekúnd.)
Spolužiak čo na mňa útočil prišiel také dve minútky po mne, po ňom prišiel ďalší. Po spolužiačku som sa rozhodol ísť, lebo som vedel, že ona moc stúpania nemá rada. :) To ale vôbec nevadilo, aj keď zosadla z bicykla. :)
 |
| Naša výprava. :) |
 |
| Uvažovanie o tom, kade pôjdeme späť do Ružomberka |
 |
| Obdivovanie môjho bicykla? :D |
 |
| A moja maličkosť. :D |
 |
| Na ceste domov. :) |
Moji 2 spolužiaci sa odpojili, lebo sa ponáhľali do školy. Tak som išiel so spolužiačkou. Prežili sme to v zdraví. :D A výlet bol parádny. :)
Mne sa najviac páčilo, že sa mi podarilo zobrať nejakých ľudí na bicykle, na takýto výlet. :) Veľmi som im ďakoval, lebo predsa len je to o niečom inom, keď človek konečne nejde sám, ale môže sa podeliť o kúsok toho, čo sám našiel.
